14-M, Košice (SVK)

História a určenie objektu

Úkryt bol pôvodne budovaný ako spoločné veliteľské stanovište štábu CO Košického kraja a štábu CO okresu Košice. V tomto režime fungoval do roku 1960. S razením úkrytu sa začalo v roku 1952. Úkryt bol dimenzovaný pre kapacitu 100 osôb (riadiacich pracovníkov CO) – nikdy ale neslúžil pre ukrytie obyvateľov ani iných vládnych predstaviteľov. 

V roku 1949 boli v celom Česko – Slovensku vytvorené regionálne celky a orgány, prvý raz aj na Slovensku označené podľa vzoru Česka ako kraje. Zriadilo sa 6 krajov na Slovensku: Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Žilinský. Vo všetkých týchto krajoch okrem Žilinského sa vybudoval takmer identický štolový úkryt pre štáb CO kraja. V Žiline sa namiesto štolového úkrytu vybudoval dvojpodlažný železobetónový monolit budovaný v tzv. „stavebnej jame“. Taktiež vzniklo 92 okresov, z toho 3 mestské (Bratislava, Košice, obec Vysoké Tatry).

Pod ŠTK Košického kraja boli podriadené tieto štáby CO okresov: 

  • ŠTOK Gelnica
  • ŠTOK Kežmarok
  • ŠTOK Košice – okolie
  • ŠTOK Kráľovský Chlmec
  • ŠTOK Levoča
  • ŠTOK Moldava nad Bodvou
  • ŠTOK Poprad
  • ŠTOK Revúca
  • ŠTOK Rožňava
  • ŠTOK Sečovce
    ŠTOK Spišská Nová Ves
  • ŠTOK Trebišov

V roku 1954 o národných výboroch zriadili v mestských obvodoch Bratislavy obvodné národné výbory s postavením okresného národného výboru a v krajských mestách mestské národné výbory tiež s postavením okresného národného výboru (ale s pôsobnosťou len na území krajského mesta).

Schválením zákona č. 36/1960 Zb. z 9. apríla 1960 o územnom členení štátu, ktorým sa prijalo nové administratívne členenie, sa v roku 1960 zmenšil počet krajov v Československu na 10 (neskôr od r. 1970 – 12) krajov, z toho 3 (neskôr 4) kraje na Slovensku – Západoslovenský so sídlom v Bratislave), Stredoslovenský, (so sídlom v Banskej Bystrici), Východoslovenský (so sídlom v Košiciach) a neskôr aj Hl. m. Bratislava a podstatne (na 38) sa zmenšil aj počet okresov.

Pod ŠTK Východoslovenského kraja boli podriadené tieto štáby CO okresov: 

  • ŠTOK Bardejov
  • ŠTOK Humenné
  • ŠTOK Košice (do 1968)
  • ŠTOK Košice – vidiek
  • ŠTOK Michalovce
  • ŠTOK Poprad
  • ŠTOK Prešov
  • ŠTOK Rožňava
  • ŠTOK Spišská Nová Ves
  • ŠTOK Trebišov
  • ŠTOK Vranov nad Topľou
  • ŠTOK Svidník
  • ŠTOK Stará Ľubovňa

Od 1. januára 1968 počet celkov okresného stupňa zvýšil na 34 (z toho 2 mestské), keďže sa ustanovilo, že mestský národný výbor v Košiciach je riadený priamo krajským národným výborom. Vznikol tak štáb CO mesta Košice, ktorý prevzal priestory po ŠTOK a fungoval v tomto objekte spoločne s PVS-ŠTK Vsl. kraja. 

Na základe nariadenia ŠTK z dňa 22.12.1968 – ŠTOK Košice odovzdáva veliteľské stanovište – objekt 14-M Štábu CO mesta Košice ku dňu 1.1.1969.

Predmetom odovzdávania bolo:

  1. Objekt 14-M Košice, vrátane zabudovaného zariadenia,
  2. Materiálne vybavenie určené ŠTK,
  3. Ako súčasť objektu strážnica a príručný sklad,
  4. Kádrové obsadenie členov ZS,
  5. Technická dokumentácia objektu 14-M.

Stavba bola odovzdaná bez väčších technických závad. Operačné miestnosti stavby, ktoré doposiaľ používal ŠTOK, budú využívané spoločne ako ŠTM tak i ŠTOK pri cvičeniach a vyčlenené miestnosti pre ŠTK Košice ostali v jeho používaní.

Útvar COOdDoPoznámka
Štáb CO KE kraja19581960S-HVS – ŠTK
Štáb CO okresu19581968S-HVS – ŠTOK
Štáb CO Vsl. kraja19601991S-PVS – ŠTK
Štáb CO mesta19681992S-HVS – ŠTM
Odd. OEZ štábu CO19911992

Tab. č.1  – Prehľad používanie objektu. 

Pre zabezpečenie nepretržitého operatívneho a pružného velenia v rámci východoslovenského kraja boli zriadené a prispôsobené nasledujúce miesta velenia:

  • ŠTK-CO: PVS-ŠTK: Košice – Čermel
    • 2 tr. atomickej odolnosti
    • zabezpečená nepretržitá prevádzka v bojových pdomienkach.
  • PVS-ŠTK priestorovo a skladbou miestnosti nevyhovuje organizačnému usporiadaniu bojovej zmeny ŠTK podľa požiadaviek jednotlivých skupín, preto mal núdzovo vyriešenú organizáciu práce bojovej zmeny na PVS-ŠTK čo však zďaleka nezodpovedá náväznosti jednotlivých pracovísk v rámci vnútornej bojovej činnosti, štábu kraja za jednotlivých bojových situácií.
  • HVS-ŠTK 5. tr. atómickej odolnosti, zabezpečená nepretržitá prevádzka v bojových podmienkach. Dispozičným riešením je prispôsobené organizačnej štruktúre zmeny ŠTK podľa jednotlivých skupín vrátane pomocných miestností čo vyhovuje podmienkam velenia.
  • ZVS-ŠTK: Štáb CO kraja záložné VS sám neorganizuje. Po vyhodnotení stavu kádrových možností pristúpil k vydaniu rozhodnutia k plneniu ZVS-ŠTK štábom CO okresu Prešov.

Súčasť

DislokáciaPVSHVSZVS

ŠTK VsK

KE -Čermel

2. tr

ŠTK VsK

Sp. Podhradie

5. tr

 ŠTK VsK ŠTOK PO – Kalvária

2. tr

 

Od 1.1.1993 zaniká názov Štáb CO okresu a nahradzuje ho názov Referát CO okresu, zaniká aj Krajský Štáb CO. Nahradzuje ho oddelenie organizačno-ekonomického zabezpečenia Sekcie civilnej ochrany MV SR a stáva sa riadiacou  zložkou okresov. Od 1.10.1993 sa ruší vojenská časť CO, rušia sa tabuľkové miesta pre vojakov z povolania. Na ich miesta nastupujú občiansky pracovníci – špecialisti.

Prelom v CO SR nastáva dňom 27.1.1994, kedy NRSR schvaľuje „Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. Zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy sa zriaďujú krajské úrady a okresné úrady. V súlade s týmto zákonom okresné úrady vykonávajú štátnu správu na úseku CO obyvateľstva.

Úsek spojenia:

Organizácia linkového spojenia z PVS-ŠTK CO bola vybudovaná v tomto rozsahu:

  • PVS-ŠTK CO – ŠTŠT CO (nepretržité spojenie)
  • OVS-ŠTK CO – RTHP Zvolen (nepretržité spojenie)
  • PVS-ŠTK CO – LÚ Košice (nepretržité spojenie)
  • PVS-ŠTK CO – Letisko Košice (nepretržité spojenie)
  • PVS-ŠTK CO – ŠTOK CO v kraji „V 42“ (na príkaz aktivovania)
  • PVS-ŠTK CO – ŠTOK CO v kraji „D 52“ (na príkaz aktivovania)
  • PVS-ŠTK CO – HZU (nepretržité spojenie)
  • PVS-ŠTK CO – TÚ KS-SNB Košice (nepretržité spojenie)
  • PVS-ŠTK CO – TÚ ČSD Košice (nepretržité spojenie)
  • PVS-ŠTK CO – Vsl. KNV (nepretržité spojenie)

Okrem tohto spojenia bolo cez automatiku možné spojenie do Košíc, Prešova, Trebišova, Michaloviec a Rožňavy a jednosmerne z Popradu do Košíc.

Ďalekopisné spojenie bolo zabezpečené tiež z mierového pracoviska ŠTK CO tak, že po prepojení paralelného vedenia sa môže pracovať z PVS ŠTK cez ďalekopisnú ústredňu  Košice.

Jednotlivé vedenia, ktoré by sa aktivovali za 2. stupňa pohotovosti sú zabezpečené podľa plánu činnosti, ktoré boli zosúladené s Vsl. Krajskou správou spojov takto:

  • „V 42“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+4 hod.
  • „D 52“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+4 hod.
  • Telefónne spojenie s krajskými službami z PVS ŠTK na VS služieb do P+8 za 1. stupňa pohotovosti.

Na HVS ŠTK CO sa sa telefónne spojenie aktivovalo tiež podľa plánu činnosti a plánu spojenia už za 2. stupňa pohotovosti takto:

  • HVS-ŠTK Praha do P+8 hod.
  • HVS-ŠTK „V 42“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+6 hod.
  • HVS-ŠTK „D 52“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+6 hod.
  • HVS-ŠTK na MĽR do P+12 hod.

Štáby CO okresov v kraji mali vybudované telefónne spojenie podľa pokynov ŠTK CO a podľa vlastných potrieb. Spojovacie uzly boli udržiavané okresnými správami spojov. Čas zpohotovenia SÚ na VS ŠTOK CO v kraji sa poskytuje od P+4 do P+6 hod. za 2. stupňa pohotovosti.

Dispozičné riešenie

Úkryt je štolového typu s 2 atomickou triedou odolnosti. Doba zpohotovenia v 2. stupni pohotovosti bola do 6 hodín a doba zaujatia pri 1. stupni pohotovosti do 7 hodín. K objektu kedysi prislúchal sklad CO, strážnica a garáže. 

Hlavnú časť úkrytu tvorí jeden 70 m dlhý tubus (blok „A“) s výškou 3,5 m a jeden priečny, mierne zalomený tubus (blok „B“) s dĺžkou 35 m. Na oboch koncoch hlavného tubusu sa nachádzajú priečne 25 m dlhé chodby, ktoré tvoria mierový a bojový vchod do objektu.  Jeho zastavaná plocha je približne 960 metrov.

Núdzový výlez:

Núdzový výlez sa nachádza a konci štôly B a vedie približne 30 m nad povrch, kde je zakončený štandardnou železobetónovou kupolou, na ktorom je osadený plynotesný poklop P-3. V kupole sú tiež inštalované dve oceľové nasávacie hlavice pre nasávanie vzduchu pre dieselagregát.  V minulosti bola kupola NV ohradená  plotom, dnes tu už ostali len betónové stĺpy. Samotná štôla núdzového výlezu je zalomená priečnou chodbou, ktorá je ešte predelená PT predsieňou (s osadeným poklopom P-15) a PP predsieňou (s osadeným poklopom P-1,5). Neďaleko NV sa ešte nachádzajú 2 železné stožiare, ktoré kedysi slúžili pre VKV anténu.

El. energia:

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Ako náhradný zdroj je tu inštalovaný dieselagregát a tiež akumulátorovňa. K miestnosti DA prislúchala oddelená miestnosť strojovne DA, s priamym výhľadom do miestnosti s DA cez malé protihlukové sklo.  Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených sudov.  Výkon DA postačoval pre chod technológií, ako FVZ, svetiel  a čerpadiel.  Akumulátory slúžili na napájanie spojovacej techniky.  Akumulátorovňa má vlastné odvetrávanie pre prípad požiaru alebo úniku jedovatých výparov z batérií. 

Vodné hospodárstvo:

Voda je napojená na verejný zdroj a pre núdzovú zásobu sú k dispozícií 3 zásobníky vody, každý s kapacitou  10 000 litrov vody v samostatnej miestnosti vodného hospodárstva. K dispozícii je tiež vlastná studňa. Splašky sú odvádzané kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorí 2x WC s umyvárňami s celkovo 4 toaletami. Splašky sú odvádzané dvoma kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. 

Filtroventilácia:

Filtroventilaciu vzduchu zabezpečuje 3x FVZ 300b / 60. Pre toto zariadenie je vyprojektovaná prachová a filtroventilačná komora, vrátane 100% rezervy bojových filtrov. Každé zariadenie je vybavené dvoma sacími prívodmi. Znehodnotený vzduch je z úkrytu odvádzaný pretlakom pomocou sústavy ľahkých a ťažkých plynotesných uzáverov.

Systém nasávania vzduchu je riešený vonkajšími nasávacími hlavicami, umiestnenými v každom vstupnom portáli. Cez hlavice je vzduch z vonkajšej atmosféry nasávaný do tlakovej jímky vyplnenej štrkom a pieskom, slúžiacej k rozrušeniu tlakovej vlny, ktorá by mohla poškodiť zariadenia FVK.

Plán objektu a popis miestnosti:

Popis miestnosti objektu 

Popis miestnosti:

  1. Protiplynová predsieň
  2. Protitlaková predsieň
  3. Dieselagregát
  4. Strojovňa DA
  5. Sklad PHM
  6. Zvliekareň
  7. Sprchy
  8. Obliekareň
  9. Akumulátorovňa
  10. Prachová komora
  11. Filtroventilačná strojovňa
  12. Kyslíková komora
  13. Núdzový výlez
  14. Umyváreň + záchody
  15. Vodné hospodárstvo
  16. Rozvodná časť
  17. Sklad
  18. Bufet
  19. Veliteľ CO mesta
  20. Operačná sála ŠTM
  21. Odpočivareň ŠTM
  22. Hlásič úrovne radiácie
  23. Telefónna ústredňa
  24. Rádiosál
  25. Poplachová ústredňa
  26. Operačná sála ŠTK
  27. Prieskum
  28. Pomocný náčelník prieskumu
  29. Náčelník prieskumu
  30. Náletová mapa
  31. Veliteľ CO kraja
  32. Pracovne ŠTK

Ochranné prvky:

Dvere:

  • 2x D-15
  • 2x D-7,5
  • 7x D-1,5
  • 5x D-0
  • 4x D-2
  • 1x D-4

Poklopy:

  • 1x P-3
  • 5x P-15
  • 2x P-7,5
  • 1x P-1,5

Ochranné prvky úkrytu

 Viac foto tu:

Súčasný stav

Bývalé úkryty ŠTK z 50. rokov v Prešove, Banskej Bystrici a Nitre fungujú ešte aj dnes ako záložné pracoviska krízového riadenia daných okresných úradov. Úkryt v Bratislave sa prebudoval na bar a strelnicu a dnes už neslúži ako ochranná stavba. Úkryty v Košiciach a Žiline žiaľ chátrajú už niekoľko rokov a ich využitie pre iné účely je praktický nemožné.

Všetok nábytok a spojovacie prostriedky boli z úkrytu odstránené úž pred niekoľkými rokmi. Dlhé roky však ostal tento objekt ukrytý pred neželanými návštevníkmi, žiaľ v poslednej dobe tu dochádza k nájazdom rôznych indivíduí, ktorí tento úkryt devastujú.

 

 

10 Komentáre

  1. Miro

    Klobúk dole,pred vami.krásne opisany objekt a veľká škoda jeho devastácie.držím palce v ďalšej bunkrologovej praci.váš verný fanúšik a bunkrolog miro.

    1. Tartaros (Autor článku)

      Ďakujeme. A akým objektom sa venujete?

      1. Miro

        Venujem sa trvalým stavbám civilnej obrany.objekty na ochranu obyvatelov a účelové objekty pre potreby veliacich stanovíšť……

  2. Tomáš

    Ak dobre viem poslednú dobu už je uzavretý a neprístupný je tam zopár mužov ktorý sa oň starajú a snažia sa ho dať dokopy.

    1. Tartaros (Autor článku)

      Nie je tam nikto, kto by sa oň staral a dával ho dokopy. Úkryt ma v správe CP a tí s nim nemajú žiadne konkrétne plány, iba ho predať.

    2. Patrik

      Tiez sa pripajam. Kryt je nedostupny a mali sme tu cest stretnut rovno na mieste spravcov

  3. ivan

    kryt v cermeli ma sukromnik a opravuje v nom auta… Co na to dneny starosta? Zodpovedny je Gaj no nie?

    1. ochranne-stavby (Autor článku)

      Úkryt je vo vlastníctve ministerstva vnútra. Súkromník vlastní iba areál pred ukrytom, to znamená garáže a býv. sklad CO. Starosta v tomto nemá žiadne kompetencie.

      1. ErikMalik

        Tak že je voľne prístupný ?

        1. David

          objavili sa videa na youtube tento rok. Boli sme tam aj my. Chodi tam teraz dost ludi, takze to bud zdevastuju rychlo, alebo niekto to zavrie poriadne, zavára…

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *