1 História a určenie objektu

Úkryt bol v 50. rokoch vybudovaný ako spoločné veliteľské stanovište štábu CO Žilinského kraja a štábu CO okresu Žilina. V tomto režime fungoval do roku 1960, potom objekt slúžil len pre štáb CO okresu Žilina. S výstavbou úkrytu sa začalo v roku 1952. Úkryt bol dimenzovaný pre kapacitu 100 osôb (riadiacich pracovníkov CO).

Tab. č.1  – Prehľad používanie objektu. 

1.1 Obdobie 1958 – 1960 ako S-HVS ŠTK a ŠTOK

V roku 1949 boli v celom Česko – Slovensku vytvorené regionálne celky a orgány označené ako kraje. Zriadilo sa 6 krajov na Slovensku: Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Žilinský. Vo všetkých týchto krajoch okrem Žilinského sa vybudoval takmer identický štolový úkryt pre štáb CO kraja. V Žiline sa namiesto štolového úkrytu vybudoval dvojpodlažný železobetónový monolit budovaný v tzv. „stavebnej jame“. Taktiež vzniklo 92 okresov, z toho 3 mestské (Bratislava, Košice, obec Vysoké Tatry).

Pod ŠTK Žilinského kraja boli podriadené tieto štáby CO okresov: 

• ŠTOK Turčianske Teplice
• ŠTOK Trstená
• ŠTOK Ružomberok
• ŠTOK Rajec
• ŠTOK okresu Púchov
• ŠTOK Námestovo
• ŠTOK Liptovský Hrádok
• ŠTOK Kysucké Nové Mesto
• ŠTOK Ilava
• ŠTOK Bytča
• ŠTOK Liptovský Mikuláš
• ŠTOK Dolný Kubín
• ŠTOK Považská Bystrica
• ŠTOK Martin
• ŠTOK Čadca
• ŠTOK Žilina

1.1.1 Úsek spojenia

Základné spojenie štábu CO kraja a štábov CO okresov bolo zabezpečené. Priame linkové spojenie mal štáb CO kraja do 9 okresov po 2 linkách t.j., vyrozumievaciu a dorozumievaciu. Do ostatných okresov bola len jedná spoločná linka. So službami CO bolo riešené priame spojenie. Ostatné linkové spojenie bolo cez verejné siete správy spojov. Rádiové spojenie dvojsmerné bolo zabezpečené medzi ŠTK a ŠTOK kategorizovaných okresov, s ostatnými ŠTOK bolo zabezpečené jednosmerné rádiové spojenie. Vyrozumenie bolo riadne zabezpečené  a odovzdávanie hesiel pre zavedenie „SO“ bolo zabezpečené cestou orgánov MV-VB.

1.1.2 Úsek ženijno-technický 

Na úseku ženijno-technickom mali kategorizované mestá podľa vtedajších nových normatívov, normatív ukrytia do roku 1963 splnený. Výstavba zvláštnych stavieb z investícií CO NV neprebiehala. Nedostatkom u zvláštnych stavieb CO bolo to, že do ich konečného vybavenia a zpohotovenia chýbala vo väčšine prípadov montáž FVZ a zriadenie štolových núdzových výlezov. Plán ukrytia  za ONV bol spracovaný vo všetkých okresných mestách okrem Námestova, za NVN bol spracovaný pre všetky kategorizované mesta okrem Žiliny, kde sa v tej dobe na ňom ešte pracovalo. Veliteľské stanovištia štábov CO boli vybudované pre vtedajší ŠTK a všetky ŠTOK kategorizovaných miest. Tieto stavby boli väčšinou zapustené, 5 tr. odolnosti okrem ŠTOK Žilina, ktorý mal VS vo vrstevnatej zvláštnej stavbe 3 tr. odolnosti.

1.2 Obdobie 1960 – 1992 ako HVS ŠTOK

Schválením zákona č. 36/1960 Zb. z 9. apríla 1960 o územnom členení štátu, ktorým sa prijalo nové administratívne členenie, sa v roku 1960 zmenšil počet krajov v Československu na 10 (neskôr od r. 1970 – 12) krajov, z toho 3 (neskôr 4) kraje na Slovensku – Západoslovenský so sídlom v Bratislave), Stredoslovenský, (so sídlom v Banskej Bystrici), Východoslovenský (so sídlom v Košiciach) a neskôr aj Hl. m. Bratislava a podstatne (na 38) sa zmenšil aj počet okresov. Po roku 1960 objekt slúžil už len  pre potreby štábu CO okresu Žilina. 

Pod ŠTK Stredoslovenského kraja boli podriadené tieto štáby CO okresov: 

• ŠTOK Banská Bystrica 
• ŠTOK Čadca
• ŠTOK Dolný Kubín
• ŠTOK Liptovský Mikuláš
• ŠTOK Lučenec
• ŠTOK Martin
• ŠTOK Považská Bystrica
• ŠTOK Prievidza
• ŠTOK Rimavská Sobota
• ŠTOK Veľký Krtíš
• ŠTOK Zvolen
• ŠTOK Žiar nad Hronom
• ŠTOK Žilina

Po roku 1960 boli pre zabezpečenie nepretržitého operatívneho a pružného velenia v rámci stredoslovenského kraja zriadené a prispôsobené nasledujúce miesta velenia:

ŠTOK ZA mal linkové spojenie so všetkými štábmi CO objektov v okrese, z ktorých najvýznamnejšie boli:

• PCHZ
• Celulózka
• Pošta
• Nemocnica
• Železničná stanica
• Drevoindustria
• Tehelne
• Makyta
• Mäsopriemysel
• Cementáreň

Prieskumná skupina mala v obvode mesta ZA k dispozícii 4 strešné a 1 terénnu pozorovateľňu.  

2 Dispozičné riešenie

Úkryt bol budovaný v tzv. „stavebnej jame“. To znamená, že sa svah odkopal, vybudoval 2 podlažný železobetónový monolit aj s chodbami bojového a mierového vstupu a NV a celá stavba bola následne zasypaná. 

Stropnica úkrytu je hrubá 0,65 m na ktorej je ešte 8 cm hrubé ochranné tehelne murivo. Nad ňou sa nachádza 3 m vrstva zeminy, ktorú ukončuje 0,5 m hrubá železobetónová doska. Hrúbka bočných stien je taktiež 0,65 m. Podlaha je hrubá 2 m ŽB vystužená ešte 20 cm prostým betónom. Výška stropov od podlahy je prízemnom podlaží 3,5 m a v prvom podlaží 3,05 m. 

Hlavná časť objektu ma rozmery 20,6 x 19,5 m. Chodba bojového vstupu ma dĺžku 48,5 m a mierového vstupu 20,6 m. 

Situácia v teréne

Núdzový výlez:

Núdzový výlez sa nachádza na prízemnom podlaží s vyústením vo FVK a vedie približne 12 m nad povrch, kde je zakončený štandardnou železobetónovou kupolou, na ktorom bol osadený plynotesný poklop P-3. Samotná štôla núdzového výlezu nie je zalomená priečnou chodbou. Na vstupe  do úkrytu  sa nachádza dvojica poklopov  P-15 (vonkajší) a  P-0 (vnútorný). 

El. energia:

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Ako náhradný zdroj je tu inštalovaný dieselagregát a tiež akumulátorovňa. K miestnosti DA prislúchala oddelená miestnosť strojovne DA s priamym výhľadom do miestnosti s DA cez malé protihlukové sklo, ktorá ale bola kombinovaná s vodárňou  Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených sudov.  Výkon DA postačoval pre chod technológií, ako FVZ, svetiel  a čerpadiel.  Akumulátory slúžili na napájanie spojovacej techniky.  Akumulátorovňa má vlastné odvetrávanie pre prípad požiaru alebo úniku jedovatých výparov z batérií. 

Vodné hospodárstvo:

Voda je napojená na verejný zdroj a pre núdzovú zásobu sú k dispozícií 3 zásobníky vody, každý s kapacitou  10 000 litrov vody v samostatnej miestnosti vodného hospodárstva. Splašky sú odvádzané kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorí 2x WC s umyvárňami s celkovo 4 toaletami. Splašky sú odvádzané dvoma kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. 

Filtroventilácia:

Filtroventilaciu vzduchu zabezpečuje 3x FVZ 300a / 60. Pre toto zariadenie je vyprojektovaná prachová a filtroventilačná komora s kyslíkovým zariadením, vrátane 100% rezervy bojových filtrov. Každé zariadenie je vybavené dvoma sacími prívodmi. Znehodnotený vzduch je z úkrytu odvádzaný pretlakom pomocou sústavy ľahkých a ťažkých plynotesných uzáverov.

Pred portálom MV sa nachádza ŽB hlavica nasávania FVZ a nad portálom BV je inštalovaný výfuk od DA. Ďalšie nasávacie miesto FVZ je umiestnené medzi nad portálom BV a je  zakončené ohnutou oceľovou rúrou, cez ktorú je vzduch z vonkajšej atmosféry nasávaný do tlakovej jímky vyplnenej štrkom a pieskom, slúžiacej k rozrušeniu tlakovej vlny, ktorá by mohla poškodiť zariadenia FVK. 

Priečny rez objektom

Prízemné podlažie:

V prízemí bolo okrem technologických časti úkrytu aj miestnosti využívané pre ŠTK. Z technologických miestnosti to boli FVK + KZ + PK, DA, akumulátorovňa, vodáreň , odmorovacia predsieň pri bojovom vstupe a WC. 

Miestnosti ŠTK tvorili operačný sal, miestnosť veliteľa, prieskumná časť, kobky prieskumu, telefónna ústredňa, sklad,  telefónna ústredňa a odpočívareň. 

Pôdorys prízemia

Prvé podlažie 

V prvom podlaží boli miestnosti využívané pre ŠTOK. Nachádzali sa tu 3 miestnosti pre radu obrany okresu, WC, sklad MTZ, telefónna ústredňa, odpočívareň,  spojovacia skupina, šifrovňa + ďalekopis, rádiouzol, drôtový rozhlas, kuchyňa, jedáleň, veliteľská skupina s operačným sálom, miestnosťou pre veliteľa a náletovou mapou. 

Pôdorys 1P

[Show slideshow]

123►

Viac foto tu:

3 Súčasný stav

Od 1.1.1993 zanikol názov Štáb CO okresu a nahradil ho názov Referát CO okresu, zanikol aj Krajský Štáb CO. Nahradilo ho oddelenie organizačno-ekonomického zabezpečenia Sekcie civilnej ochrany MV SR a stáva sa riadiacou  zložkou okresov. Úkryt tak od roku 1993 slúžil ako záložné pracovisko krízového riadenia okresného úradu v Žiline. 

Niekoľko krát v  minulosti došlo k vlámaniu sa do tohto objektu, kde došlo k značnému poškodeniu elektroinštalácie. Objekt bol potom provizórne zabezpečený a v roku 2017 bola vyhlásená akcia na odpredaj tohto úkrytu ako prebytočného majetku štátu. Súťaž vyhrala súkromná osoba a jeho ďalší osud je nejasný, no ako ochranná stavba už nikdy slúžiť nebude.   

Netrvalo dlho a úkryt sa stal predmetom záujmu „urban exploration“ a po zverejnení niekoľkých videí na internete sa začala totálna devastácia interiéru a vybavenia. 

Nám sa podarilo úkryt navštíviť oficiálnou cestou v roku 2016 a zadokumentovať ho tak ešte pred touto skazou.