Pozorovateľne CO

Stav pozorovateľní CO na Slovensku

Na Slovensku sa začali budovať prvé pozorovateľne v rokoch 1958 až 1960 a to so vznikom štábov okresov. Najviac ich bolo vybudovaných v Bratislave, Žiline a Košiciach. V mestách prevládajú strešné pozorovateľne nad terénnymi. Pre závody sú väčšinou charakteristické vežové pozorovateľne, ktoré sa zriaďovali na vrchole sušiacich veží závodných hasičských staníc. Túto koncepciu môžeme nájsť aj v niektorých mestách.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že POZ z 50. rokoch boli vybudované v početnej miere. Iná situácia už ale nastáva pre pozorovateľne typické pre 60. roky. Základnými rozdielmi pre POZ z 50. a 60 rokov sú nasledovné:

POZ 50:

  • Väčšinou v centrách miest alebo v strede závodu,
  • Strešná alebo vežová konštrukcia, ojedinele terénna pozorovateľňa z tehál alebo iného menej kvalitného materiálu,
  • Žiadne tlakovo-plynotesné dvere a poklopy, žiadna filtroventilácia – keďže CO v 50. rokoch počítala ešte s konvenčným bombardovaním. S použitím zbraní hromadného ničenia sa CO začala zaoberať vo väčšej miere až v 60. rokoch,
  • Pozorovateľne disponujú len jednou – pozorovacou miestnosťou. Pri konvenčnom bombardovaní sa počítalo len s krátkodobým obsadením pozorovateľne.

POZ 60:

  • Vzdialené od epicentra možného výbuchu ZHN s dobrým výhľadom na sledované územie – mesto alebo závod,
  • Vybavené FVZ, tlakovo-plynotesnými dvermi a poklopmi,
  • POZ disponuje dvoma miestnosťami – pozorovacou a tylovou (odpočinkovou)

Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku pravdepodobne nebola v 60. rokoch postavená žiadna pozorovateľňa. Doterajší prieskum (info zo štábov okresov / objektov, terénny prieskum, archívy, plány a mapy CO závodov) zatiaľ nepriniesol akúkoľvek existenciu týchto pozorovateľní. Niektoré pozorovateľne z 50. rokov ale prešli modernizáciou a boli im dobudované či už tlakovo–plynotesné dvere alebo poklopy. Ide napr. o POZ Bratislava Rača, Bratislava Slavín, Bratislava Kalvária alebo POZ – Nová Dubnica.

Isté zlepšenie nastalo až v 80. rokoch a s príchodom nových typizovaných pozorovateľní (tzv. „POZ nového typu“ alebo „S-83“). Doposiaľ sa nám na Slovensku podarilo nájsť 3 takéto pozorovateľne, ale myslíme si, že toto číslo nie je konečné. Jedna z nich slúžila pre potreby mesta, ďalšie dve boli zriadené pre sledovanie kategorizovaných priehrad. Je trochu zaujímavé, že sa pre priehradné pozorovateľne, ktoré majú trochu odlišnú funkciu od klasických POZ – ŠTOK / ŠTOB vybrali práve pozorovateľne nového typu, každopádne ich existencia na Slovensku nás teší.

1 Organizácia pozorovania a prieskumu na VS

Ak má veliteľ štábu (okresu, objektu) s úspechom riadiť plnenie úloh CO, správne sa rozhodovať, účelne a úspešne použiť sily a prostriedky k likvidácii následkov nepriateľských akcií, musí byť neustále informovaný o vzniknutej situácií. Za týmto účelom organizuje štáb CO pozorovania a prieskum, ktoré mu zaistí prehľad o rozsahu a druhu spôsobených škôd.

Podľa určenia úloh a rozsahu činnosti je možné rozdeliť prieskum na:

  1. Všeobecné pozorovanie a prieskum
  2. Štábny prieskum
  3. Veliteľský prieskum
  4. Špeciálny prieskum

1.1 Všeobecné pozorovanie a prieskum

Organizuje štáb CO a slúži predovšetkým pre jeho potreby, hlavne k získavaniu prvoradých správ o situácii (objektu, okresu), vznikajúcich v dôsledku nepriateľskej akcie. Túto dôležitú plohu uskutočňujú prieskumníci a pozorovatelia.

Povinnosťou pozorovateľov je starostlivo pozorovať a skúmať im zverený pozorovaný priestor a neustále informovať štáb CO o situácií, dopade bômb, rozsiahlosti deštrukcií a podobne. Svoju úlohu plnia z výškovej pozorovateľne.

Pozemný prieskum upresňuje správy získané pozorovateľňami a jeho činnosť je predovšetkým zameraná na všeobecne zistenia rozsahu a charakteru škôd priamo v napadnutých miestach, ktoré nemôžu byť posúdené a zistené z pozorovateľní.

1.1.1 Rozdelenie objektu z hľadiska pozorovania a prieskumu

Pri organizovaní pozorovaní a prieskumu musí byť postupovane tak, aby ani jedna časť objektu alebo kategorizovaného mesta neostala nekontrolovaná. Podľa tejto zásady sa delí  objekt na pozorované úseky, rajóny a pri rozsiahlych územiach na pozorovacie obvody.

Pozorovaný úsek je základná časť  objektu, v ktorej je prieskum organizovaný. Úlohy prieskumu tu plnia prieskumné hliadky. Pozorovaný rajón je vyššou územnou jednotkou a skladá sa spravidla z dvoch až štyroch pozorovacích úsekov. Rajón má svoju pozorovateľňu , ktorej veliteľ je zároveň veliteľom pozorovacieho rajónu a operatívne riadi prieskumné hliadky na pozorovacích úsekoch.

Pozorovaný obvod tvoria dva a viac pozorovacích rajónov a je zhodný s obvodom objektu. Výnimkou môže byť taký objekt, ktorý je rozdelený na niekoľko častí od seba vzdialených. V takomto prípade bude pozorovaný obvod zhodný s obvodom objektu a objekt CO ako celok bude mať potom dva pozorované obvody (prípadne aj viac) a bude sa nazývať pozorované územie. Pozorovaný obvod  a všetky pozorovacie rajóny sú podriadené veliteľovi prieskumnej časti na  VS štábu objektu.

1.1.2 Pozorovateľňa rajónu

Umožňuje pozorovanie v príslušnom rajóne, predávanie správ a hlásenie na ŠTOB / ŠTOK. Aby bolo uľahčené vyhodnocovanie hlásení a bolo vždy jasné, ktorá POZ  hlásenie podáva, musí byť  každá POZ označená číslom. 

Pri vyhľadávaní miesta pre POZ a pri jej budovaní je potrebné prihliadať k tomu, aby:

  • Z výškového pozorovacieho stanovištia (VPS) bolo vidieť nielen do vlastného pozorovacieho rajónu, ale aj do rajónu susednej pozorovateľne.
  • V blízkosti boli účastnícke telefónne stanice, ktoré by bolo možné využiť, alebo kde sú účastnícke telefónne vedenia, na ktoré by sa bolo možné napojiť.
  • VPS nebolo vo svojom prevedení príliš nápadné a ľahko objaviteľné nepriateľským vzdušným pozorovaním. Maskovanie a zastieranie je pri budovaní pozorovateľní veľmi dôležitá požiadavka, pretože je veľmi pravdepodobné, že nepriateľské letectvo napadnú predovšetkým tie miesta, ktoré im budú nápadné a v ktorých objavia nejakú činnosť.
  • Výškové aj pozemné stanovište pozorovateľne chránilo svoju osádku pred zbytočným zranením v dôsledku nepriateľskej činnosti.
  • Pri výstavbe POZ na objekte je nutné sa riadiť stavebnými predpismi a smernicami. Základný druh pozorovateľne má v podstate dva časti:
  • VPS, je to miesto, z ktorého plnia pozorovatelia svoje úlohy.
  • Pozemné stanovište slúži pre potreby veliteľa, vyhodnocovanie správ a hlásení, podávaných na VS ŠTOB, ŠTOK, pre styk s prieskumnými hliadkami úseku a ako stanovište tej prieskumnej hliadky, v úseku ktorom pozorovateľňa stojí.

Budovanie tohto druhu pozorovateľne nie je podmienkou v tých prípadoch, kde sú priamo na objekte alebo v jeho najbližšom okolí výhodné vyvýšené miesta (stráne, kopce, atď.), z ktorých možno voliť pozorovateľňu bez pozemného stanovištia.

1.1.3 Prieskumná časť štábu CO objektu / okresu

Je riadiacim orgánom systému všeobecného prieskumu na objekte a zabezpečuje prostredníctvom pozorovaných úsekoch a rajónov (obvodov) získavanie správ, organizuje ich príjem, vyhodnotenie a predanie náčelníkovi štábu, prípadne iným pracovníkom štábu.

Prieskumná časť CO má toto základné zloženie:

  • Veliteľ prieskumnej časti,
  • Telefonisti – operátori
  • Pomocník veliteľa pre daný obvod (ak sú zriadené)

Veliteľ prieskumnej časti

Veliteľ prieskumnej časti je určený veliteľ prieskumnej skupiny a je podriadený priamo náčelníkovi štábu CO.  Sám je predstaveným celého systému všeobecného pozorovaniu a prieskumu CO.

Pomocník veliteľa prieskumnej časti

Pomocníkom veliteľa prieskumnej časti je určený buď schopný veliteľ niektorého družstva pozemného prieskumu (najlepšie toho, ktoré bude mať svoje bojové stanovište v pozemnej časti pozorovateľne), alebo iný schopný zamestnanec závodu. 

Telefonisti – operátori

Sú určovaní z rady príslušníkov spojovacej služby alebo spojovacieho útvaru CO objektu. Sú priamo podriadení veliteľovi prieskumnej časti, po odbornej línii veliteľovi spojovacej jednotky, v ktorej sú normálne zaradení.

1.1.4 Obsadenie pozorovateľne pozorovaného rajónu a pozorovaného úseku

POZ pozorovaného rajónu bude spravidla obsadená pozorovacím družstvom útvaru CO objektu, to znamená, že na pozorovateľni bude:

  • Veliteľ
  • Pozorovatelia

Pozorovaný úsek

Je základnou územnou jednotkou, v ktorej sa organizuje všeobecný prieskum Úlohy tu plní prieskumná hliadka (PRH). Tá je spravidla zložená z veliteľa a dvoch až troch prieskumníkov. Je to v podstate prieskumné družstvo prieskumnej skupiny. Je priamo podriadené veliteľovi tej pozorovateľne, do ktorej rajónu patrí.

Prieskumné hliadky majú svoje pohotovostné stanovište v miestach, ktoré im určí štáb CO objektu / okresu. Každá hliadka je označená tak číslom označujúcim jej príslušnosť k pozorovaciemu rajónu (pozorovateľne) a ko aj písmenom označujúcim príslušnosť k pozorovaciemu úseku.

1.1.5 Spojenie všeobecného prieskumu

Spojenie je pri prieskume a pozorovaní v systéme CO velenia dôležitým činiteľom. Musí zabezpečiť rýchle a presné predávanie správ, získaných pozorovateľmi a prieskumníkmi v jednotlivých pozorovacích priestoroch.

Pozorovateľne majú so štábom CO toto základné spojenie:

  1. Priamu linku, prechádzajúci zo samostatného prístroja na VPS cez paralelne pripojený telefónny prístroj v miestnosti pozemného stanovištia a končiace teleónnzm prístrojom v príslušnej kabínke pozorovateľne na VS ŠTOB / ŠTOK.
  2. Okľukovým vedením, prechádzajúcim od veliteľa POZ a pozemnej časti cez miestnu ústredňu objektu, do telefónnej ústredne na VS ŠTOB / ŠTOK. Prepojenie cez TÚ objektu bude prevedené aj vtedy, ak bude táto premiestnená do VS alebo jeho bezprostrednej blízkosti, pretože toto vedenie zaisťuje nielen spojenie so štábom CO, ale aj spojenie s prieskumnými hliadkami svojho pozorovacieho rajónu. Okľukové spojenie musí prichádzať do VS iným káblom a smerom než vedenie priame.

Pre vnútorné spojenie pozorovateľne je výhodné položiť vedenie medzi VPS a pozemným stanovišťom a na oboch stranách zakončiť samostatným telefónnym prístrojom MB. Použitie priameho a okľukového spojenia POZ so štábom je dôležitou zásadou a platí aj pre tie POZ, ktoré nemajú pozemné stanovište. Vzhľadom k tomu, že je nutné počítať s prerušením linkových spojov, odporúča sa zabezpečiť spojenie  POZ – ŠTOB/ŠTOK taktiež rádiom. O tom či rádiové pojítko bude na POZ od doby jej uvedenia do pohotovosti alebo bude  inštalované až v prípade porušenia linkového spojenia, rozhoduje veliteľ  (náčelník štábu) CO podľa materiálnych podmienok, stavu existujúceho spojenia, vzdialenosti od VS a podobne.

V prípade zlyhania všetkých uvedených spojovacích prostriedkov uskutoční veliteľ POZ spojenie prostredníctvom spojky, ktorú si vyberie zo stavu príslušníkov POZ.

Prieskumné hliadky úseku využívajú pre spojenie s pozorovateľňami alebo VS všetky existujúce telefónne stanice, ktoré sú v miestach ich pôsobenia k dispozícií (to znamená, že majú spojenie cez objektovú telefónnu ústredňu). Spojenie medzi príslušníkmi hliadky je uskutočňované plným využitím signalizácie. Signály a ich význam určuje veliteľ hliadky. 

2 Plán činnosti obsluhy pozorovateľne

2.1 Činnosť pozorovacích hlások na pozorovateni

2.1.1 Obsadenie pozorovateľne

Pozorovateľňa sa obsadzuje za situácie „ohrozenie“ a situácie „ohrozenie bez vyhlásenia stupňov pohotovosti“. Obsadenie pozorovateľne vykonáva družstvo prieskumnej služby objektu / okresu v sile spravidla 1 + 11 osôb, ktoré je rozdelené do 3 zmien.

2.1.2 Úlohy pozorovacích hliadok

  • Uviesť do pohotovosti pozorovacie stanovište,
  • Naviazať a udržiavať spojenie (telefónne a rádiové) s VS štábu mesta / okresu alebo objektu,
  • Vykonať meteorologické merania (rýchlosť a smer vetra),
  • Plniť úlohy stanovené plánom pozorovanie.

Predpokladaná činnosť POZ hliadok za situácie „ohrozenie“:

  • Previesť materiálneho vybavenia príslušníkov pozorovacích hliadok,
  • Previesť materiálneho vybavenia pozorovateľne,
  • Uviesť do pohotovosti spojovacie zariadenia (telefónne a rádiostanicu),
  • Zaujať bojové obsadenie POZ podľa pracovných zmien,
  • Naviazať spojenie s VS štábom CO mesta / okresu a CO objektu,
  • Vykonať meteorologické merania (rýchlosť a smer vetra) a jeho výsledky zaznamenávať do denníka meteorologického merania a podávať hlásenia na VS štábu CO mesta / okresu a CO objektu.

Predpokladaná činnosť pozorovacích hliadok na signálu „VP“

  • Zahájiť činnosť v pozorovaní určených charakteristických bodov, podľa ohraničeného pozorovacieho úseku (plán pozorovania),
  • Vykonať meteorologické merania (rýchlosť a smer vetra) a jeho výsledky zaznamenávať do denníka meteorologického merania a podávať hlásenia na VS štábu CO mesta / okresu a CO objektu,
  • Vykonať zároveň pozorovanie vzdušného priestoru – ak sa zistia na obzore nejaké telesa (rakety, lietadla) a podať správu okamžite na VS štábu CO mesta / okresu a CO objektu.
  • Predpokladaná činnosť pozorovacích hliadok po napadnutí mesta / objektu ZHN
  • Vykonať zvýšenú činnosť v pozorovaní určených charakteristických bodov a podľa toho odhadnúť rozsah požiarov, rozrušenie na jednotlivých objektov a okamžite podať správu na VS štábu CO mesta / okresu a CO objektu,
  • Vykonať meteorologické merania (rýchlosť a smer vetra) a jeho výsledky podávať na VS štábu CO mesta / okresu a CO objektu,
  • Prijímať správy od prieskumných jednotiek, ktoré už zahájili činnosť a tieto správy okamžite podávať na VS (ide o jednotky, ktoré stratili spojenie s vlastným štábom).

2.1.3 Dokumentácia vedená pozorovacou hliadkou

  • Denník o prevzatí a predanie do služby,
  • Denní o vykonaní meteorologických meraní,
  • Písomné záznamy do bojového hlásenia o predaných a prevzatých správach,
  • Grafické záznamy zistených situácií na pracovný plán mesta alebo objektu (v rámci úseku pozorovania).

2.1.4 Postup pozorovania

  • Vo dne – podľa určených charakteristických bodov (podľa zoznamu urč. charakt. bodov),
  • V noci – vykonať vyhodnotenie situácie podľa stupňa predpokladanej vzdialenosti.

2.1.5 Čas striedania zmien

  1. Zmena: 06:00 – 14:00
  2. Zmena: 14:00 – 22:00
  3. Zmena: 22:00 – 06:00

2.1.6 Spôsob predávanie správ

  • Rádiom (RO-22),
  • Telefónom – priama linka na VS CO mesta / okresu alebo CO objektu.

2.1.7 Nutnosť podávania správ v čase

  • Údaje zistené pri meteorologickom meraní podávať 06:00 – 18:00,
  • Údaje zistené bezprostredne po výbuchu, podávať ihneď,
  • Správy získané od prieskumu, podávať ihneď,
  • Údaje zistené doplňujúcim pozorovaním, podávať najneskôr do 15 minút.