Protiletecké úkryty

Protiletecké úkryty

Protiletecký úkryt je zvláštny druh ochrannej stavby určenej pre ochranu osôb pred leteckými útokmi. PL úkryty poskytujú ochranu pred tlakovou vlnou, ohňom, bojovými plynmi, šrapnelmi z trieštivých bômb, úlomkami z trosiek budov pri leteckých náletoch a niektoré sú dimenzované i na priamy zásah leteckou bombou veľkej ráže. 

V Československu 1935-1940 sa v rámci CPO úkryty delili:

  • úkryty CPO (civilná protiletecká obrana)
  • úkryty ZPO (závodná protiletecká obrana)

1940-1945 sa v rámci Luftschutz úkryty delili:

  • úkryty LS (civilná protiletecká obrana, Luftschutz)
  • úkryty WLS (závodná protiletecká obrana, Werkluftschutz)

Rozdelenie PL úkrytov:

 

Hochbunkern

Hochbunker – alebo tiež výskový bunker / blockhaus bol zvláštnym nemeckým typom ochrannej stavby

Na rozdiel od iných úkrytov boli tieto stavby považované za úplne odolné voči bombám. Výhodou tiež bolo, že boli budované smerom nahor, čo bolo oveľa lacnejšie než úkryty kopané do zeme. V mestách spojeneckých krajín neexistovali ekvivalenty týchto objektov. Hochbunkre sa zvyčajne z veľkých betónových blokov  so stenami hrubými 1 až 1,5 m a s mohutnými prekladmi nad dverami a inými otvormi. Často mali konštantnú vnútornú teplotu od 7 do 10 °C, vďaka čomu boli často využívané ako labolátoria a to ako počas vojny, tak aj po nej. 

Náklady na zbúranie týchto objektov po vojne by boli obrovské. Príkladom bola snaha o zbúranie jednej z troch tzv. „Flak Tower“ vo Viedni. Pokus o demoláciu spôsobil iba prasklinu na jednej zo stien veže a po ktorom sa úsilie o demolácoiu zastavilo. Iba jediná FLAK Tower v ZOO v Berlíne bola úspešne zdemolovaná.

Winkeltürme

Winkeltürme bol jedným z variantov Hochbunkra pomenovaný po svojom dizajnérovi Leo Winkel z Duisburgu. Winkel patentoval svoj dizajn v roku 1934 a od roku 1936 postavilo Nemecko 98 Winkeltürme v piatich rôznych typoch. Veže mali kónický tvar so stenami, ktoré boli zakrivené nadol k zosilnenej základni. Rozmery veží boli rôzne. Priemer sa pohyboval medzi 8,4 až 10 metrov a výška medzi 20 až 25 metrov. Steny veží mali minimálnu hrúbku pre železobetón 0,8 ma 1,5 m pre obyčajný betón.  Veže dokázali v závislosti od typu ukryť medzi 164 až 500 ľuďí.  Zámerom Winkeltürme a ďalších hochbunkrov bolo ochrániť pracovníkov najmä v železničných depách, lodeniciach a v iných priemyselných oblastiach. Veže sa vďaka svojmu tvaru hovorovo nazývali „cigaretové výhonky“ alebo „cukrová repa“. Princíp Winkeltürme spočíval v tom, že zakrivené steny odklonia každú bombu, ktorá by zasiahla vežu, a nasmerovala ju dolu k základni. Veže mali malý pôdorys pre  čo najväčšiu ochranu. V októbri 1944 americká bomba zasiahla jednu vežu v ​​Brémach a zabila piatich ľudí vo vnútri.   

Flaktürme

Flaktürme (Flak towers) alebo Flak veže bolo osem komplexov veľkých nadzemných protilietadlových veží postavených nacistickým Nemeckom od roku 1940 v mestách Berlín (3), Hamburg (2) a Viedeň (3). Medzi ďalšie mestá, ktoré používali Flak veže patrili Štutgarg a Frankfurt. Menšie jednoúčelové Flak veže boli vybudované na odľahlých kľúčových nemeckých miestach ako sú napríklad Angers fo Francúzsku, Helgoland v Nemecku a Trondheim v Nórsku.

Luftwaffe používal veže na ohranu proti náletom spojencov proti týmto mestám počas druhej svetovej vojny. Slúžili tiež aj ako protiletecké úkryty pre desiatky tisíc miestnych obyvateľov. 

Výzbroj veží:

  • 37mm Flak 43
  • 2 cm Gebirgsflak 38
  • 12.8 cm Flak 40

Typy veží:

  • G-Tower (Gefechtsturm) alebo Combat Tower [bojová veža], tiež známa ako Gun Tower [delová veža], Battery Tower [batériová veža] alebo Large Flak Tower [veľká Flak veža],
  •  L-Tower (Leitturm) alebo Lead Tower [veliaca veža]  tiež známa ako the Fire-control tower [veža riadenia paľby], command tower [veliteľská veža], listening bunker [načúvací bunker] alebo small flak tower [malá Flak veža].