Retranslačné stanovište, Jelenec (SVK/CZE)

Objekt slúžil ako retranslačná stanica v rámci PVOS pre komunikačné účely oblastnej leteckej dispečerskej služby Morava – Slovensko (ďalej OLDS) s lietadlami. Svoje zariadenia tu mali aj spojovacie siete GŠ útvaru Nové Město nad Metují.

Vo vtedajšej dobe zabezpečovali riadenie tuzemských mimoletiskových letov tri strediská:

  • OLDS Čechy v Žatci (volací znak BUFET), TD – Sádka
  • OLDS Morava – Slovensko v Brne (volací znak KABÁT), TD – Jelenec
  • PLDS Slovensko vo Zvolene (volací znak TATRA). TD – Križná

*(TD – Terénna dominanta),

* (PLDS – pomocná letecká dispečerská služba)

TD Jelenec

Stanovište disponovalo prevádzkovou budovou, murovanou garážou, plechovým skladom a anténnym stožiarom. 

Anténny oceľový stožiar má výšku 48 metrov a do prevádzky bol uvedený v roku 1981. Po rozdelení Československa pripadol do majetku Slovenskej republiky. Prevádzka objektu bola ukončená v roku 1996, pričom telekomunikačná technológia bola odstránená. 

Úkryt

V objektovej skladbe sa nachádza podzemný úkryt z roku 1953 s rozmermi 11,52 x 11,6 m, zastavaná plocha je 105 m². Ide o železobetónový kryt pod terénom, pozostávajúci z miestností 4 x 4 m (úkrytová miestnosť), miestností 1,5 x 1,5 m (WC) a miestnosti 2 x 1 m (FVK). Steny a strop majú hrúbku jeden až 1,2 metra, úkryt má na povrchu  dve nasávacie hlavice a jedným núdzový výlez. Stropná konštrukcia je z betónových panelov. Vstup do podzemného úkrytu je v zrube – prevádzkovej budove, ktorá sa nachádza v jeho tesnej blízkosti.

Problematika spojenia

Na spojenie boli použité miestne rádiové stanice stredného výkonu R-824, vo Zvolene potom stanice malého výkonu. Rádiový dosah pre malé letové výšky bol nevalný, preto v mnohých prípadoch suplovalo spojenie s lietadlami blízke letisko.
Pre systémové riešenie spojenia v malých výškach nad celým územím republiky je potrebné umiestnenie rádiovej stanice malého výkonu na vhodnej terénnej dominante (ďalej TD) s diaľkovým ovládaním z pracoviska OLDS prostredníctvom telefónneho alebo smerového spoja.

Neskôr vzniklo pri Vojenskej akadémii AZ v Brne Vedecké pracovisko systémového inžinierstva (VPSI) s niekoľkými desiatkami odborníkov, ktorí sa začali zaoberať riešením systému Automatizované riadenie mimo letiskových letov (ARML). Stredisko VZS 031 sa pripojilo s riešením rádiového spojenia.

Projekt vznikal za spolupráce so sovietskými špecialistami a montáž potom divízne letecké dielne v Brne, verifikáciu prídavných 36-tich antén v spolupráci s Výskumným a skúšobným leteckým ústavom (VZLÚ) v Letňanoch a skúšky za spolupráce rôznych úsekov a oddelení VZS 031.

Na technickú analýzu vhodných TD bol potrebný digitálny model terénu (DMT), ten ale vtedy ešte žiadny neexistoval (okrem počiatočných prác modelu o strane 2 km vo VA AZ Brno). A tak sa manuálne sa počas jedného roka z máp v mierke 1:50.000 vypracoval pre celú republiku hrubý DMT o strane štvorca 15 km. Následne sa vykonávali pri vybraných bodoch výpočty tzv. spojových zón na vtedajšom sálovom počítači ZPA 600. Tak bol vybraný rad vhodných miest pre umiestnenie rádiových staníc vzdušného spojenia.

S leteckým laboratóriom IL-14 RF sa vykonalo niekoľko desiatok obletov vhodných TD na celom území republiky. Meranie sa vykonávalo pre 2. letecké kmitočtové pásmo (ďalej LKP) na kmitočte 300,00 MHz. Pozemná stanica veľkého výkonu typu R-834, umiestnená v pôvodnej sovietskej nádstavbe (KUNG-1) bola uchytená na nákladnom aute TATRA 138. S týmto vozidlom a s benzínovou centrálou sa zjazdili mnohé kopce. Ďalej bolo vykonaných niekoľko desiatok vertikálnych sond s vrtuľníkom Mi-1. Na palubách IL-14 RF aj Mi-1 bol okrem špeciálnej antény umiestnený prijímač a merací magnetofón, snímajúci „pípanie“ pozemnej stanice. Tak bolo možné dodatočne off-line stanoviť šumové pomery v závislosti od súradníc x,y,z pre skúmanú TD.

Výsledkom experimentálneho vyšetrovania bolo zistenie, že pre zabezpečenie spojenia s lietadlami v malých výškach nad územím republiky pre 2. LKP postačí 11 rádiových stredísk, umiestnených na optimalizovaných TD. Avšak Projekt ARML bol po roku 1968 z niekoľkých dôvodov zrušený.

Práce potom pokračovali využitím systému diaľkového ovládania prostriedkov RTZ DANA-2 (ktorý bol v niekoľkých súpravách vyrobený v Leteckých opravovniach Banská Bystrica), ktorý sa aplikoval do funkčného vzoru bezobslužnej rádiovej stanice BESTA I-4.

Stanica obsahovala špeciálne antény odolné proti sťaženým klimatickým vplyvom, zálohované rádiové stanice malého výkonu RTL-11, zálohované napájacie zdroje a diaľkové ovládanie systému DANA-2. Stanica umožňovala predvoľbu diaľkovo ovládaných štyroch rádiových kanálov. Umiestnenie funkčného vzoru sa uskutočnilo v roku 1972 na VKV rádiovom stredisku (23. spojovací prápor 3. d PVOS) umiestnenom na TD neďaleko Drahlína v Brdoch. Na OLDS Čechy bola umiestnená tzv. dispečerská skrinka, prepojená s miestnym ovládačom DANA-2.

Na základe požiadaviek Ve L a PVOS pristúpilo VZS 031 k zhotoveniu prototypu rdst BESTA I-4, skúškam a zavedenie do výzbroje. Aj s prototypom bolo vyrobených 5 súprav tejto stanice. V roku 1973 a 1974 boli pre riadenie letovej prevádzky osadené dve súpravy nasledovne:

  • pro OLDS Čechy na TD Sádka v Brdoch,
  • pro OLDS Morava – Slovensko na TD Jelenec v Bielych Karpatoch.

Po zavedení Jednotného systému riadenia letovej prevádzky (JS RLP) v roku 1986 boli rdst BESTA I-4 reinštalované pre Oblastné strediská riadenia letovej prevádzky (OSŘLP) nasledovne :

  • pre OSRLP Praha na TD Drahlín v Brdoch a na TD Praděd v Jeseníkoch,
  • pre OSRLP Bratislava na TD Krížna vo Veľkej Fatre a na TD Kojšovská Hoľa pri Košiciach.

Pri zavedení Komplexného integrovaného systému zabezpečenia a riadenia letovej prevádzky (ICAO) v deväťdesiatych rokoch, boli rdst BESTA I-4 nahradené novými bezobslužnými stanicami firmy ROHDE & SCHWARZ. Stanice BESTA boli zrušené, ale prototyp je umiestnený v depozitári VHÚ Leteckého múzea v Lešanoch. Možno odhadnúť, že počas dvadsiatich rokov odslúžili stanice BESTA I-4 desiatky tisíc pracovných hodín, z toho drahlínska okolo stotisíc hodín. Tento stav bolo možné docieliť vplyvom zavedenej preventívnej údržby štvrťročne divíznymi dielňami RTZ a ročne armádnou dielňou RTZ.

___________________________

Použité zdroje:

  • www.valka.cz
  • www.mytrencin.sme.sk

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *