Výstavba Martinskej teplárne sa začala v roku 1949 a do prevádzky ju uviedli o šesť rokov neskôr. Tepláreň dodávala tepelnú energiu pre Závody J.V.Stalina a Turčianske celulózky v Martine. Od roku 1956 začala dodávať aj elektrickú energiu. Projekt vysokovýkonného energetického zdroja, ktorý spracoval Energoprojekt Praha, pozostával z troch roštových kotlov a turbíny. V stredoslovenskom regióne išlo o vôbec prvú koncentrovanú formu výroby tepla, ktorá bola založená na produkcii pary. V polovici 50. rokov sa kapacitné možnosti na ten čas modernej teplárne vyčerpali, ale nároky na odber tepla v rozrastajúcom sa meste stúpali. Martinská tepláreň už nedokázala bez ďalšej dostavby saturovať teplom nové sídliská. Rozmáhajúca sa bytová výstavba, ako i rozširovanie výroby v Turčianskych strojárňach, si vynútili 2. etapu výstavby Martinskej teplárne. V rámci nej sa postavili dva granulačné kotly s dvojnásobným výkonom, turbogenerátor, výmenníková stanica pre horúcovodný privádzač a ďalšie prepravné kapacity. Po dokončení tejto etapy mal Martin taký zdroj tepla, akým sa v tom čase mohli pýšiť len Bratislava a Košice. Novodobá história teplárenskej výroby v Martine je spojená so zrušením štátneho podniku SSE Žilina, pod ktorý Martinská tepláreň patrila. Transformácia na akciovú spoločnosť sa uskutočnila k 1. januáru 2002. Novozaložená spoločnosť Martinská teplárenská a.s. pokračuje vo výrobe a rozvode tepla a elektriny v Martine. [1]
Keďže elektrárne patrili medzi strategické objekty, bolo aj pre túto tepláreň vybudované VS rovnako ako tomu bolo napríklad pre tepelnú elektráreň Krompachy, vodné elektrárne na Vážskej kaskáde a pod.
Tento úkryt, aj keď je už v devastovanom stave, predstavuje na Slovensku unikátnu stavbu, pretože štolových úkrytov pre veliteľské stanovištia objektov je na Slovensku málo a tiež preto, že ide u nás o tretí štolový úkryt s integrovanou úkrytovou pozorovateľňou kombinovanou s núdzovým výlezom.
Ide o malý štolový úkryt s jedným zdvojeným portálom a núdzovým výlezom, ktorý ústi v pozorovateľni. Bol vybudovaný začiatkom 50. rokov a v tom čase sa VS objektov budovali mimo závodov, kvôli prípadnému bombardovaniu.
Vo vnútri sa už nezachovalo nič, preto nie je možné podať podrobný popis objektu. Od portálu vedie dlhšia spojovacia chodba k samotnému vchodu do objektu, kde boli osadené prvé TP alebo PL dvere. Za nimi bola PT a PP predsieň a odmorovacia miestnosť. Ďalšie miestnosti tvorila filtroventilačná komora a WC bunka. Na konci úkrytu sa nachádzali dve veľké miestnosti, určené pre riadiaci štáb a prieskum vrátane dvoch kabínok pre telefonistov. Operačná miestnosť a miestnosť prieskumu boli oddelené manipulačným okienkom. V druhej riadiacej miestnosti sa nachádzal poklop pre NV a prístup do POZ.
Pozorovateľňa ma tri zazubené priezory s pomerne veľkými pozorovacími priezormi. Pod pravým bočným priezorom je sa nachádzal tlakovo – plynotesný poklop. Z POZ viedla spojovacia vertikálna chodba s rebríkom priamo do úkrytu.
Viac foto tu: