ŠTOB / úkryt CO – SCP, Ružomberok (SVK)

Výroba papiera v Ružomberku má už viac ako 135-ročnú tradíciu. Papierenský podnik sa nachádzal najskôr v mestskej časti Biely Potok.  V roku 1883 vznikol na ustanovujúcom valnom zhromaždení zakladateľov nový podnik pod názvom Ružomberský účastinný spolok – továrne na papierovú drevolátku.  Po prvej svetovej vojne sa názov spoločnosti zmenil na Továreň na drevinu, úč. spol. 

Ďalší veľký podnik na výrobu celulózy a papiera vznikol na rieke Váh. Založili ju v roku 1907 ružomberskí rodáci pod vedením rodiny Makovických a mala názov Uhorská papiereň, úč. spol. (terajší areál závodu SOLO). Od roku 1918 mal podnik názov Slovenská papiereň, úč. spol. Podnik úspešne fungoval až do konca 2. svetovej vojny, kedy bol ochromený Nemcami a po nástupe komunistického režimu znárodnený. 

V roku 1880 vznikol v Ružomberku nový závod na výrobu bielej a hnedej lepenky – Jakub Klein a spol.. V roku 1899 sa pôvodná spoločnosť zmenila účastinnú spoločnosť s názvom Ružomberská továreň na celulózu a papier, úč. spol.. Nová spoločnosť začala s výstavbou nového závodu, postavila vlastnú výrobňu sulfitovej celulózy a ďalší papierenský stroj. Dňa 1. januára 1946 bol podnikom dekrétom prezidenta znárodnený a včlenený do sektoru Československé závody pre celulózu a papier s generálnym riaditeľstvom v Prahe. V roku 1946 sa podnik stal súčasťou národného podniku Považské celulózky a papierne, n.p. v Ružomberku. V roku 1949 vytvorili závody SUPRA a SOLO, po 3 rokoch boli opätovne rozdelené. K definitívnemu zlúčeniu došlo pod názvom Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok v roku 1958. Podnik postavil v roku 1982 nový celulúzo-papierenský kombinát. V roku 1996 bol závod sprivatizovaný a majiteľom podniku sa stala investičná skupina Eco-Invest, a.s. Zvolen. V roku 2000 vstúpila do podniku odkúpením 50% podielu medzinárodná skupina MONDI. [zdroj: wiki]

V polovici 50. rokoch firma SCP vybudovala pre úkrytie zamestnancov 2 úkryty CO typu U100 a jeden úkryt ako veliteľské stanovište. Všetky tri úkryty sa nachádzajú v rade za sebou, na miernom svahu mimo areál závodu. 

Ďalšie 2 úkryty (pravdep. tiež typu U100) sa nachádzajú v terajšom areáli závodu SOLO. 

Úkryty pre zamestnancov (2x U100)

Oba úkryty sú samostatne stojace a čiastočne zapustené do menšieho svahu. Konštrukčne sú identické. Oba majú dva zdvojené vchody (pre lepšiu ochranu pred tlakovou vlnou), klenbové chodby (vajíčkovitého tvaru) a pomerne vysoký oválny nasávací komín pre FVZ nad každým vchodom, typický pre úkryty typu U100. Núdzový výlez nebol riešený . Na vstupe do úkrytu z ochranného priestoru boli osadené tlakovo-plynotesné dvere typu D-2. Úkryty boli jednoduché – nachádzali sa tu len miestnosti pre ukrývaných rozdelené v troch sekciách, jedna strojovňa filtroventilácie a dva miestnosti s WC.  V miestnostiach pre ukrývaných sa nachádzali lavice na sedenie po oboch stranách. 

Zásobovanie elektrickou energiou bolo zabezpečené verejnou sieťou. Núdzový zdroj nebol zabezpečený. Voda bola napojená na verejný zdroj bez núdzovej zásoby. Splašky boli odvádzané do vonkajšej kanalizačnej siete. Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovala pravdepodobne 1x FVZ nezisteného typu.

Dnes sú oba úkryty zdevastované a plné bordelu, pretože dlhé roky slúžili ako príbytky pre bezdomovcov.  Z pôvodného vybavenia sa tu nezachovalo takmer nič. 

Stav k 2013

Veliteľské stanovište (U-10)

Typovo a konštrukčne ide o identický objekt VS, akými disponovali aj celulózky PCP Žilina a TCP Martin. Ide o úkryt typu U-10 a bol vybudovaný v 50. rokoch mimo areál celulózky. Ide o samostatne stojací úkryt STOÚ, IV. triedy odolnosti. Kapacitne bol koncipovaný pre 10 riadiacich pracovníkov štábu CO objektu. Nedisponoval teda miestnosťami pre ukrývaných. 

Ochranný priestor úkrytu má dva vstupy so schodiskami, ktorými sa schádza k samotnému vstupu do úkrytu, ktorý je zapustený pod úrovňou terénu. Úkryt má len jeden vstup, na ktorom sú osadené TP dvere D-2. Cez úkryt vedie jedna spojovacia miestnosť, na konci ktorej sa nachádza núdzový výlez s osadeným vnútorným poklopom P-2. Poklop ústil do dlhej horizontálnej chodby, na ktorej konci sa nachádzali železné stúpačky vedúce na povrch. Samotný vchod prekrýval z vonkajšej strany ešte obyčajný železný poklop. 

Operačnú časť úkrytu tvorila dvojica miestnosti operačného sálu, dvojica miestnosti pre telefonistov a jedna odpočinková miestnosť. Technickú časť tvorila miestnosť FVK, prachovej komory, vodného hospodárstva, akumulátorovne a jedného WC s umyvárkou.   

Zásobovanie elektrickou energiou bolo zabezpečené verejnou sieťou. Ako núdzový zdroj slúžili akubatérie. Voda bola napojená na verejný zdroj s núdzovou zásobou v jednej tlakovej nádrži . Splašky boli odvádzané do vonkajšej kanalizačnej siete.

Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovala 1x FVZ-300b. Zariadenie bolo vybavené dvoma sacími prívodmi, pričom obe ústili v ochranných železobetónových hlaviciach zvlášť, nachádzajúcich sa nad úkrytom.

Stav k 2013

Zaujímavosťou je, že SCP pri výstavbe nového celulúzo-papierenského kombinátu v roku 1982 nevybudovalo novšie a odolnejšie úkryty, kedže je jasné, že tieto úkryty už v tom čase dávno prestali vyhovovať ako normám tak kapacitne. Jediný úkryt, ktorý sa vybudoval bol pod pôvodnou administratívnou budovou.  

2 Komentáre

  1. Patrik

    Nemáte náhodou súradnice odtiaľ, s kamarátmi sme tam boli len sme si nie istý či to bolo toto 😀

    1. Tartaros (Autor článku)

      A kde ste boli?

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *