ŠTOB / úkryty CO - Prístav, Bratislava (SVK)

V areáli nákladného prístavu sa nachádzajú celkovo štyri úkryty CO, ktoré boli určené pre zamestnancov prístavu z toho jeden ako ŠTOB. Nakoľko všetky úkryty sú dávno vyradené z evidencie a na mieste sa už nedochovala žiadna dokumentácia, presné parametre objektov nie sú známe. Úkryty boli vybudované v 50. rokoch. Jeden úkryt slúžil ako VS – jedná sa o najväčší a najlepšie vybavený úkryt zo štvorice úkrytov. Tento úkryt bol ale vybudovaný o trochu neskôr než zvyšné tri úkryty. Ostatné tri úkryty sú jednoduchšie – samostatne stojace a zapustené pod terén, s jednoduchou výbavou a nižšej triedy odolnosti.

Rozmiestnenie úkrytov v areáli prístavu

Veliteľské stanovište štábu CO objektu (č. 1)

Veliteľské stanovište tvoria dohromady tri väčšie miestnosti, tri menšie miestnosti, malý sklad, odmorovacia slučka, miestnosť FVZ, miestnosť vodného hospodárstva, prachová komora a WC. Všetky miestnosti sú na seba buď priamo nadväzujúce, alebo sú prepojené menšími chodbičkami. V chodbe oddeľujúcej odmorovaciu slučku a celú časť bojového vstupu od zvyšku krytu sa dokonca nachádzajú dva schody, ktorými je preklenutý cca 30 cm rozdiel vo výške podláh – podlaha od bojového vstupu cez chodbu, odmorovaciu slučku a WC je vyššia oproti podlahe v ostatných miestnostiach krytu. Odhadovaný počet ukrývaných, ktorý mohli byť ukrytý v tomto objekte je 100 osôb.

Pôdorys objektu

Konštrukcia objektu: Jedná sa o zapustený samostatne stojaci objekt monolitickej konštrukcie. Kryt je zapustený pod úroveň terénu a na kryt je navŕšená zemina do značnej výšky, čo klamne vytvára dojem nadzemného objektu. Z kopca vytŕča iba hranatá železobetónová hlavica s mriežkami, určená pre nasávanie vzduchu pre FVZ. Objekt je vyhotovený z armovaného liateho betónu. Armatúry a roxory boli z vnútornej strany betónu umiestnené iba v cca 0,5 až 1 cm hĺbke a nadzemná časť betónovej konštrukcie bola nedostatočne izolovaná proti vnikaniu zemnej vlhkosti. Vplyvom prenikania nadmernej vlhkosti kov takto nasával vlhkosť z muriva a rýchlo korodoval. Časom hrdzavejúce armatúry rozrušili betón natoľko, že samovoľne zo stropu opadal a odhalil celú štruktúru slabo zapustenej armovacej ocele. V čase našej návštevy bola asi polovica podlahovej plochy objektu zatopená prenikajúcou vlhkosťou od 0,5 až po 5cm (v závislosti od sklonu podlahy) vniknutej vody.

Úkryt disponuje dvoma vstupmi a núdzovým výlezom, ktorý miesto osadenia poklopu bol zamurovaný tehlovou priečkou a v prípade potreby by sa táto rozbúrala, aby mohli ukrytý núdzový výlez použiť. Z vonku výlez za priečkou pokračoval schodiskom umiestneným v betónovom portáli. Z hlavných vchodov je jeden je mierový a druhý bojový. Oba vstupy boli vo vonkajšej časti kryté vstupným zošikmeným portálom so schodiskom. Na oboch vstupoch sú umiestnené dvere D-15. Ako ďalšie boli v kryte použité dvere D-0 na nasledovných miestnostiach a prechodoch: na miestnosti kalového čerpadla, vstupnej chodbe od bojového vstupu k odmorovacej slučke, prechode za mierovým vstupom a na prachovej komore. Ďalej sú použité dvere D-1,5 , ktorými sú opatrené nasledovné miestnosti a prechody: maličká miestnosť pred odmorovacou slučkou, odmorovacia slučka na vstupe aj výstupe a taktiež aj prechod mimo odmorovacej slučky a miestnosť FVZ. Celkovo boli teda použité dvere 2x D-15 , 5x D-1,5 a 4x D-0. V ostatných častiach úkrytu už boli použité klasické interiérové drevené dvere, niektoré boli vybavené aj vetracími mriežkami.

Pri hlavných vstupných dverách na oboch vchodoch sú umiestnené TPU, ďalšie sú umiestnené v chodbe, ktorá je hneď za hlavnými vstupnými dverami. V miestnosti WC a odmorovacej slučke sú umiestnené LPU. Celkovo sú v kryte 4x TPU a 3x LPU.

Rozloženie miestností a vybavenia: po prechode mierovým vstupom sa ocitneme v malej chodbičke, z nej je možné po ľavej strane vstúpiť do prachovej komory, alebo rovno do miestnosti FVZ. Cez miestnosť FVZ sa dostaneme do jednej z troch väčších miestností. V miestnosti sa nachádza zvyšok stola, rozpadnutá debna a na zemi je umiestnený odolný kruhový poklop. Z tejto miestnosti sa môžeme dostať po pravej strane od vstupu do miestnosti menšej, alebo pokračovať vľavo do druhej väčšej miestnosti. V druhej väčšej miestnosti je umiestnený rozvod el. energie, v podlahe revízne veká k uzáverom vody a pod., a bolo tu aj nástenné kovové umývadlo. Taktiež je na stene sivo natretý výrez, v ktorom sa nachádza priečka núdzového výlezu. Z tejto miestnosti sa dá dostať buď do chodby vedúcej do ďalších dvoch malých miestností a druhej chodby, alebo do tretej väčšej miestnosti, ktorá ústi do miestnosti vodného hospodárstva. Všetky tieto miestnosti sú takmer prázdne a z pôvodného vybavenia sa zachovalo veľmi málo, akurát v miestnosti vodného hospodárstva sú dve stojaté nádrže na vodu a zvyšok ručného vodného čerpadla. Popisy žiadnej z miestností, sa už nedochovali. Za druhou chodbou sa nachádza ešte malý sklad a nasleduje už predsieň so schodmi. Z tejto predsiene sa dá dostať do miestnosti WC. WC sú tu tri – splachovacie a na stene pri kabínkach bolo aj umývadlo. Ako druhé sú z predsiene prístupné dvere buď cez odmorovaciu slučku, alebo okolo nej. V odmorovacej slučke sa nachádza jedna sprcha a aj bojler na ohrev vody pre sprchu. Pred miestnosťou so sprchou je ešte jedna miniatúrna miestnosť, ktorá slúžila tiež ako súčasť špeciálnej očisty. Ďalej nasleduje už iba chodba, kde je na stene vyvedený vodovodný kohútik bez umývadla (s mriežkovým odtokom priamo na zemi) a je tu umiestnená aj zelená kovová skriňa. Odtiaľto je možné cez dvere už prejsť na schodisko vedúce k druhému, bojovému, vstupu. Od schodiska vedú dvere aj do miestnosti, kde bolo umiestnené kalové čerpadlo.

Vodné hospodárstvo: Zásobovanie vodou je riešené z verejného rozvodu. Ako núdzová zásoba vody slúžili dva zásobníky, každý o objeme 1000 litrov. V prípade nutnosti bolo možné vodu zo zásobníkov pumpovať ručným tlakovým čerpadlom. Na ohrev teplej vody pre sprchu odmorovacej slučky slúžil 120 litrový bojler pripojený na 3-fázový elektrický rozvod.

Kanalizácia: Je zvedená do zbernej šachty /žumpy/ umiestnenej pod krytom v miestach schodiska bojového vstupu. Vstup do šachty je priamo v mieste schodiska bojového vstupu – hneď za vstupnými dvermi D-15 , na honom konci a rovnako aj na spodnom. Splašky boli následne odvádzané kalovým čerpadlom do verejnej kanalizačnej siete. Čerpadlo bolo ovládané pomocou plavákového spínacieho zariadenia s kladkou. Súčasti čerpadla sa však už nedochovali, ostal iba ventil s ktorým bolo možné uzavrieť vývod do verejnej kanalizačnej siete. Zaujímavosťou je, že v jednej z väčších miestností úkrytu sa na zemi nachádza cca 30cm kruhový otvor uzavretý pevným a hrubým poklopom, ktorý je zaskrutkovaný niekoľkými maticami – podobne ako revízne poklopy na tlakových nádobách veľkých objemov. Je pravdepodobné, že tento poklop slúžil na prípadnú revíziu kanalizačnej prípojky.

FVZ: V kryte je nainštalovaná jedna stanica FVZ 300b/60 s oddelenou prachovou komorou. FVZ má nainštalovaný aj elektrický ohrievač vzduchu (jeden s príkonom 3,8 KW). Ovládanie FVZ a ohrevu vzduchu bolo možné cez ovládacie pákové spínače priamo v miestnosti FVZ. V prípade výpadku el. energie bolo možné FVZ ovládať ručne – kľukou pripojenou k prevodovke na ventilátorovom agregáte. Vzduch je následne rozvádzaný po úkryte sieťou kovového potrubia s rôznym priemerom. Výduchy potrubia sú v miestnostiach ukončené kruhovým kovovým sitom. V miestnosti prachovej komory je umiestnený TUKM a hrubý prachový filter.

Elektrická energia: Úkryt je napojený na verejnú el. sieť. Hl. prívod, rozvádzač, elektromer a všetky dôležité ovládacie prvky elektrického rozvodu boli umiestnené v jednej z väčších miestností. Záložný zdroj nebol k dispozícii.

[Show thumbnails]

Úkryty pre zamesnancov (č. 2, 3, 4)

Tieto STOÚ úkryty sú tri, identickej, alebo veľmi podobnej konštrukcie s malými obmenami, preto budeme popisovať iba jeden z nich. Ide o modifikované verzie úkrytov typu U-100 s triedou odolnosti 5. Úkryt je zapustený, monolitickej tubusovej konštrukcie z liateho armovaného betónu. Na povrchu krytu je vytvorený kopec z navezenej zeminy, z kopca vystupuje iba železobetónová hlavica s mriežkou ukrývajúca nasávanie vzduchu do úkrytu.

Pôdorys objektu

Úkryt tvoria dva nepriamo nadväzujúce tubusy, dve menšie chodby, miestnosť s elektrorozvodňou (a pravdepodobne aj FVZ) a dve suché WC. Odhadovaný počet ukrývaných pre tento úkryt mohol byť cca 60 osôb. Úkryt má jeden mierový vstup a jeden núdzový výlez, rovnako ako vo VS je zamurovaný priečkou a pred použitím ju bolo treba zvnútra prebúrať. Núdzový výlez z vonku za priečkou pokračoval schodiskom v krytom betónovom portáli. Úkryt je riešený nasledovne: z krytého vstupného portálu s dvoma schodiskami vedenými z protiľahlých strán, sa cez dvere D-3 dostaneme do malej miestnosti, odkiaľ môžeme po ľavej strane cez ďalšie dvere D-3 pokračovať do prvého tubusu. Tento je vybavený po oboch stranách drevenými lavicami na sedenie. Nachádzal sa tu aj rozvod vzduchu, el. energie a osvetlenia. Takmer na konci tubusu je na pravej stene vidieť výklenok zamurovaného núdzového výlezu. Z prvého tubusu sa dá na konci vstúpiť buď do malej chodby, odkiaľ nasledujú dve oddelené suché WC alebo do vľavo sa nachádzajúcej miestnosti s elektrickou prípojkou, ovládacím panelom a pravdepodobne kedysi aj FVZ neznámeho typu. Z chodby pred WC sa zároveň prechádza aj do druhého tubusu, ktorý je rovnaký, ako ten prvý – tj. s lavicami na sedenie po oboch stranách. V tejto miestnosti je na konci aj otvor pre pripojenie nasávania vzduchu z atmosféry do FVZ. V úkryte nie je inštalovaná vodovodná prípojka. Záloha elektrickej energie taktiež nie je riešená.

V čase našej návštevy boli prístupné dva z troch úkrytov tohto typu, oba boli rovnako vyrabované.

Úkryt č. 2