ŠTOB / Úkryty CO – ZŤS, Dubnica nad Váhom (SVK)

Závody ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom bol jeden z najvýznamnejších strojárskych podnikov na Slovensku v 2. polovici 20. storočia. V 80. rokoch zamestnával až 15 000 pracovníkov.

1 História závodu

Výstavbu strojárskeho závodu v Dubnici nad Váhom spustili z dôvodu potrieb obranyschopnosti Československa v roku 1929. Komponenty pre zbrojársku výrobu znamenali ekonomický obrat mesta. Výstavba bola na čas zastavená, ale rozmáhajúca sa Hitlerova ríša prinútila československé hospodárstvo investovať do výstavby, ktorá sa znovu rozbehla.

V roku 1937 sa v halách v Dubnici rozbehla aj výroba. Na základe zmluvy medzi Nemeckom a vtedajším slovenským štátom fabrika počas vojny podliehala záujmom ríše. Keďže armáda potrebovala čoraz viac výroby, fabrika sa rozrástla a pracovali tu tisíce robotníkov. Škodove závody v Dubnici nad Váhom sa v priebehu rokov 1938 – 1945 postupne stali najväčším zbrojárskym komplexom na území Slovenska. Škodove závody v Plzni aj s pobočným závodom v Dubnici nad Váhom a Zbrojovka Brno s pobočným závodom v Považskej Bystrici sa stali súčasťou koncernu Hermann Göring Werke a vyrábal pre Nemecko delostrelecké zbrane, muníciu, súčiastky námorných torpéd či leteckých motorov.

Továreň Škodových závodov v Dubnici nad Váhom bola postupne vybudovaná ako obrovský komplex, kde sa vyrábalo nielen v halách v nadzemnej časti závodu, ale prevažná časť výrobní bola strategicky umiestnená v podzemí, aby bola čo najlepšie chránená proti leteckým útokom a bombardovaniu. Podzemná časť závodu chránená tzv. nárazovou doskou (2,2 m železobetónu, 2 m hliny a 0,80 m strop) mala zabezpečiť, aby výroba mohla naďalej pokračovať aj v zhoršených podmienkach v prípade vojny. Závod bol rozdelený na tzv. „Blok“, čo bola podzemná časť a nadzemné haly závodu určené na mechanickú výrobu, a tzv. „Údolie“, kde sa nachádzali laboračné dielne. Novopostavená továreň mala nasledovné hlavné výrobné oddelenia: delovka (mechanická dielňa III); medzi muničné dielne patrila lisovňa striel, sústružňa striel (mechanická dielňa I) a dielňa na zapaľovače (mechanická dielňa II), ďalej tu bola náraďovňa a rozsiahle laboračné dielne.

Práce v závode sa zastavili až v apríli 1945, kedy došlo k zničeniu areálu.

K obnoveniu závodu došlo po druhej svetovej vojne a firma niesla názov Škodove závody, n.p. Dubnica nad Váhom. V roku 1951 boli premenované na Závod J. Vorošilova a neskôr na Strojárske a metalurgické závody, n.p. Dubnica nad Váhom. V tomto období to už bol strojársky gigant na Považí, ktorý bol neskôr známy aj ako Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom.  Podnik v povojnovom období vyrábal širokú paletu civilných zariadení a strojov. Mosty, stavebné stroje, priemyselné linky, rušne a iné.

Značnú časť výroby podniku tvorila produkcia zbraní, napr. veží pre BVP. Po roku 1989 sa venoval výrobe ShKH Zuzana, či modernizácii obrnenej techniky.

2 Protivzdušná obrana závodu

V priebehu roka 1944 sa vojenský konflikt rozšíril aj na územie Slovenska, ktoré dovtedy nebolo priamo postihnuté bojovými operáciami. Spojenecké lietadlá bombardovali aj vytýčené ciele na Slovensku. V apríli až máji 1944 bola zriadená pri Škodových závodoch v Dubnici protilietadlová obrana pozostávajúca z 3 batérií. 

V prvom období spojeneckých náletov od júna do septembra 1944 bola dňa 7. júla 1944 okolo 12. hodiny bombardovaná továreň Škodových závodov v Dubnici nad Váhom. Nálet zasiahol Halu II, kde však nespôsobil väčšie škody. Zničená bola stolárska dielňa, nová kantína, 2 baraky v robotníckej kolónii, nemecká ošetrovňa, úplne zhorel sklad firmy Konstruktíva a bola narušená sieť prívodu elektrickej energie a vody. Jedna z nich zasiahla protiletecký úkryt pod závodnou kantínou, kde sa ukrývali pracovníci závodu. Zahynulo 16 ľudí, väčšinou Nemcov, ďalších 36 ľudí bolo zranených. Podzemná časť závodu naplno zasiahnutá 13 bombami zostala nepoškodená. Na továreň bolo zhodených približne 120 až 300 kg vážiacich bômb. Vzhľadom na rozsah závodu továreň utrpela iba menšie finančné a materiálne straty.

Súbežne s výstavbou riadiacich štruktúr PLOSÚ od roku 1950 a zaujímania novej zostavy bol kladený dôraz na zabezpečenie protileteckej obrany veľkých administratívnych centier na čele s Prahou, ďalej priemyselných centier (hlavne podnikov ťažkého strojárenstva, zbrojoviek, výroby PHM) a tiež dôležitých energetických a dopravných uzlov. 

Na základe dôležitosti pre obranu štátu bolo v Československu vybraných 12 bránených miest. Na území Slovenska to bola Dubnica nad Váhom (Závody K.J. Vorošilova, n.p. – severné a južné) a Martin (Závody J. V. Stalina, n.p.).

Každé bránené mesto zabezpečoval vždy jeden samostatný protilietadlový oddiel s troma batériami 88 mm PLK vz. 37N.

Dubnica nad Váhom: 1. Závody K. J. Vorošilova, n.p., (severné); 2. Dtto (južné)

187. protilietadlový oddiel Nemšová     VÚ2523     1.10.1951        31.3.1953             3 bat.

187. protilietadlový oddiel Dubnica       VÚ2523      1.4.1953         31.10.1955           3 bat.

Oddiel bol podriadený veliteľstvu 3. Obvodu PLOSÚ, Zvolen.

Po reorganizácii PLOSÚ na PVOS a prechode na raketovú techniku zaniká 187. plo aj koncepcia bránených miest.   

3 Civilná obrana 

Úsek ukrytia 

V areáli fabriky sa nachádza celkovo 19 úkrytov s celkovou kapacitou 6500 ukrývaných, teda zabezpečujúcich ukrytie pre najpočetnejšiu zmenu zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti. Úkryty boli rozmiestnené tak, aby bola zabezpečená požiadavka dobehovej vzdialenosti čítajúcej 300 m do najbližšieho úkrytu, z akejkoľvek časti závodu. Nám sa v r. 2014-15 podarilo navštíviť tie najväčšie z nich a to konkrétne 7. 

Samostatne stojace typu ST:

  • ST 450 VS
  • ST 500
  • ST 600

Samostatne stojace typu KZ:

  • KZ 600/4 (Kinokryt)
  • KZ 600/G (Garážový úkryt)
  • KZ 450/KAL DH4b
  • KZ 900/NA
  • KZ 300/1
  • KZ 300/2

Zapustené úkryty:

  • KZ 150/1 DC1
  • KZ 150/2 DC1
  • KZ 150/1 DC2
  • KZ 150/2 DC2
  • KZ 150/1 DH2
  • KZ 150/2 DH2
  • KZ 150/1 DS 37 – SPRÚ
  • KZ 150/2 DS 37 – SPRÚ
  • KZ 300/1 DV4
  • KZ 300/2 DV4

Úsek prieskumu

Pozorovacia skupina mala k dispozícii 2 terénne a jednu vežovú pozorovateľňu. Pozorovateľňa vo veži bola postavená ako prvá, a to v 50. rokoch, no neskôr stratila svoj význam a boli vybudované spomínané  2 terénne pozorovateľne.  

Prieskumnú jednotku tvorili 3 čaty:

  • 1. čata (umiestnenie: Klobušice – kultúrny dom)
  • 2. čata (umiestnenie: ST-450)
  • 3. čata (umiestnenie: Nová Dubnica – slobodáreň č. 23)

4 Úkryty CO

ST-450 (VS štábu CO objektu)

V 50. rokoch sa veliteľské stanovište objektu nachádzalo  mimo areál strojárni, ako to bolo pre toto obdobie typické. Nakoľko sa v tomto období počítalo ešte s konvenčným bombardovaním, VS muselo byť čo najmenej ohrozené pri prípadnom bombardovaní závodu, pokiaľ sa nejednalo o štolový úkryt alebo objekty typu „JVB“ s 2. atomickou odolnosťou. Toto VS sa nachádzalo pod domom kultúry v Dubnici nad Váhom. V 60. rokoch s narastajúcou hrozbou použitia ZHN už toto VS po stavebno-technickej stránke nevyhovovalo, preto sa vybudovalo nové VS studňového typu priamo v areáli strojárni.  Je veľká škoda, že sa budovaný štolový protiletecký úkryt za strojárňami nikdy nedokončil a následne neprebudoval na štolový úkryt CO. 

Ide o stále tlakovo-odolný úkryt s tr. odolnosti 2 studňového typu ST. Úkryt má 5 podzemných podlaží. Aj keď je úkryt označený ako ST-450, max. kapacita ukrývaných je 280 osôb, pretože 2 podlažie tvoria priestory samotného VS a 3. podlažie patrilo štábu obrany. 

Úkryt ma priemer 11 m s hrúbkou stien 1 m. Vertikálne spojenie všetkých podlaží tvorí schodisko, ktoré je v  2., 3. a 4. podlaží dvojprúdové so skríženými ramenami a v 5.podlaží jednoramenné. Úkryt disponoval tiež nákladným výťahom s nosnosťou 350 kg.  Výťah je prístupný z každého podlažia a slúži výhradne pre mierové využitie. V prípade ohrozenia by sa šachta výťahu zaslepila pripravenými prefabrikátmi. 

Objekt má 2 vstupy (mierový a bojový) s lomenými schodiskami zostupujúcim asi 10 m pod terén a 2 núdzové výlezy.

Prvé podlažie tvorí OM, 2x PPP, 2x PTP, 2x NV, FVK+KZ, PK, dielňa a sklady. 

Druhé podlažie patrilo samotnému štábu objektu a nachádzala sa tu operačná miestnosť, miestnosť prieskumu, ďalekopis, 2xWC, miestnosť veliteľa ŠTOB, 

Tretie podlažie patrilo štábu obrany a nachádzala sa tu jedna veľká miestnosť pre ŠO, 2xWC, a kuchynka. 

Štvrté a piate podlažie je praktický identické a tvorí ich jedna veľka miestnosť pre ukrývaných a  2x WC s umyvárňou.

Pod piatym podlažím sa nachádza žumpa, studňa a nádrž na užitkovú vodu.

Na poslednom podlaží sa nachádzalo 1x WC + umyváreň, zásobník na  pitnú vodu, žumpa  a nádrž na úžitkovú vodu, rezervná jímka na pitnú vodu a studňa. 

O filtroventiláciu vzduchu sa starala 1x FVZ 1000.  

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Zaujímavosťou je, že úkryt ako jediný zo všetkých ST nedisponoval DA ani akumulátorovňou a to aj napriek tomu že šlo o VS.  

Voda je napojená na verejný zdroj a k dispozícií ma úkryt vlastnú studňu s pohotovostným zásobníkom vody s čerpadlovým alebo ručným prečerpávaním vody. 

Splašky sú vedené do kalovej jímky a odtiaľ odvádzané kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorí 2x WC s umyvárňami s celkovo 4 toaletami, ktoré boli značne modifikované v čase keď tu bol zriadený bar. Splašky sú odvádzané dvoma kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. 

V úkryte bola tiež dislokovaná prieskumná, vyslobodzovacia a poriadková skupina.

Úkryt je dnes v schátranom stave. Keďže je blízko jednej z prístupových brán a do areálu je voľný vstup, prebývali v ňom bezdomovci a neskôr prvé podlažie vyhorelo.  

 Viac foto tu:

Úkryt ST-500

Zamestnanecký studňový monolit s priemerom 11 m, s hrúbkou stien 1 m a kapacitou 500 ukrývaných. Ide o STOÚ  s 2. triedou odolnosti a bol budovaný v rokoch 1960-1962. Úkryt ma 6 podzemných podlaží a vertikálne spojenie všetkých podlaží tvorí schodisko, ktoré je v  2., 3. a 4. podlaží dvojprúdové so skríženými ramenami a v 5. a 6. podlaží jednoramenné. Úkryt disponoval tiež nákladným výťahom s nosnosťou 250 kg.  Výťah je prístupný z každého podlažia a slúži výhradne pre mierové využitie. V prípade ohrozenia by sa šachta výťahu zaslepila pripravenými prefabrikátmi. 

Objekt má 2 vstupy (mierový a bojový) s lomenými schodiskami zostupujúcim asi 10 m pod terén a 2 núdzové výlezy.

Prvé podlažie tvorí OM, 2x PPP, 2x PTP, 2x NV, FVK+KZ, PK, dielňa a sklady. 

Druhé až piate podlažie je praktický identické a tvoria ich 2x WC  + umyváreň a sklad. 

Na poslednom podlaží sa nachádzalo 1x WC + umyváreň, strojovňa DA + riadiaca miestnosť, zásobník na  pitnú vodu, žumpa  a nádrž na úžitkovú vodu, rezervná jímka na pitnú vodu a studňa. Pohotovostnú zásobu PHM tvorilo1000 lt. nafty a 200 lt. oleja.

O filtroventiláciu vzduchu sa starala 1x FVZ 1000a/60 so samostatnou PK a KZ.  

V úkryte bola tiež dislokovaná skupina špeciálnej očisty, technická skupina a skupina pre MŠO.  

Viac foto tu:

Úkryt ST-600

Zamestnanecký studňový monolit s priemerom 11 m, s hrúbkou stien 1 m a kapacitou 600 ukrývaných. Ide o STOÚ  s 3. triedou odolnosti a bol budovaný v rokoch 1960-1962. Úkryt ma 6 podzemných podlaží.  Vertikálne spojenie všetkých podlaží tvorí dvojprúdové  jednoramenné schodisko.  

Objekt má 2 vstupy (mierový a bojový) so schodiskami zostupujúcim  2,5 m pod terén a 2 núdzové výlezy.

Prvé podlažie tvorí OM, 2x PPP, 2x PTP, 2x NV, FVK, PK, strojovňa DA + RM, dielňa a sklady. 

O filtroventiláciu vzduchu sa starala 4x FVZ 300b bez regenerácie vzduchu. 

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Ako náhradný zdroj je tu bol inštalovaný 3V dieselagregát zn. ŠKODA. K miestnosti DA prislúchala oddelená miestnosť strojovne DA, s priamym výhľadom do miestnosti s DA cez malé protihlukové sklo.  Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených sudov. Pohotovostná zásoba PHM bola1000 lt. nafty a 200 lt. oleja.

V úkryte bola tiež dislokovaná poriadková jednotka, požiarna skupina a vyslobodzovacia skupina. 

Viac foto tu:

Úkryt KZ-900 

Rozlohou najväčší úkryt v závode pre 900 ukrývaných zamestnancov podniku. Ide samostatne stojací STOÚ typu KZ s triedou odolnosti III.

Na mierovom vstupe sa pre vstup do objektu využívala dvojica silnostenných uzáverov UM-8 a jedne TP dvere D-7,5 s odmorovaciou miestnosťou.   

V úkryte sa nachádza tiež niekoľko rozsiahlych miestností pre ukrývaných, z ktorej jednu bolo možné využiť ako premietaciu sálu. 

Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovala mierová a bojová FVZ. Mierová slúžila na bežné vetranie úkrytu v čase mieru.  Bojovú FVZ tvorilo 2x FVZ 1000a s regeneráciou vzduchu, kyslikovým zariadením a oddelenou prachovou komorou. 

Rozmernú časť úkrytu tvorí strojovňa DA s príslušnou priestornou riadiacou miestnosťou. K strojovni DA prislúcha ešte miestnosť s obrovskou nádržou PHM, ktorá je oddelená silnostenným uzáverom UG-8.  

Splašky boli vedené do žumpy a odtiaľ odvádzané do kanalizácie štvoricou kalových čerpadiel.  

Viac foto tu:

Úkryt KZ-600/4

Úkryt pre 600 ukrývaných zamestnancov podniku. Ide samostatne stojací STOÚ typu KZ s triedou odolnosti IV. V mierovej prevádzke bol využívaný ako kinokryt. Hlavná miestnosť pre ukrývaných bola využívaná ako premietacia sála. Taktiež tu bol zriadený provizórny bar a pódium s rečnickým pultom. Menšia miestnosť pre ukrývaných bola zriadená ako školiaca miestnosť CO  s lavicami, tabuľami a pod.  Všetky tieto 2 miestnosti by sa v prípade krízovej situácie vypratali a slúžili by len pre potreby ukrytia. 

Zastavaná plocha objektu je 718,40 m(46,65 x 15,4 m). Obvodové múry sú zo železobetónu B250 s hrúbkou 0,4 m.   

Objekt je vybavený mierovou filtroventiláciou typu „JANKA RADOTÍN“ pre bežné vetranie úkrytu v mierovej prevádzke a bojovou filtroventiláciuou 6x FVZ 300b/60.

Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač, ktorý sa nachádza v ochrannom priestore pred vstupom do úkrytu. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu.

Voda je napojená na verejný zdroj a pre núdzovú zásobu má úkryt vlastnú studňu s čerpadlom, a boli tu inštalované dve nádrže na pitnú vodu a nádrž na úžitkovú vodu. Splašky sú odvádzané čerpadlom do vonkajšej kanalizačnej siete.

V ochrannom priestore pred úkrytom sa nachádza výmenníková stanica pre ohrev TÚV a vykurovanie úkrytu radiátormi.  

Pôdorys KZ-600/4

Pôdorys KZ-600/4

Viac foto tu:

Úkryt KZ-300/1 a 2

Zadávací projekt pre tieto objekty bol vypracovaný v roku 1960. Stavebne sú úkryty KZ 1 a 2 úplne identické. Objekty slúžia ako zamestnanecké úkryty STOÚ III. triedy odolnosti, každý pre 300 ukrývaných. Objekty sú úplne zapustené v teréne. Mierovo boli objekty využívané ako sklady CO. 

Konštrukcia objektov je navrhnutá ako monolitická zo železobetónu. Konštrukcia objektu je navrhnutá pre toto zaťaženie: stropná konštrukcia 2,5 kg / cm2, steny a dno na 1,6 kg / cm2.

Obvodové murivá sú z prostého betónu B-170. Stropná konštrukcia  a konštrukcia dna sú zo železobetónu B-170/10002 oceľ Ap napätia  2300 kg / cm2. Vonkajšie steny vstupu sú železobetónové –  betón B-170, oceľ 10002 Ap. 

Zastavaná plocha každého objektu je 297,20 m2

Splašky sú odvádzané jednou prípojkou do tlamovej stoky, ktorá vedie 30 m od objektu. Podľa smerníc pre projektovanie úkrytov 3 tr. odolnosti je potrebné – pokiaľ je úkryt odkanalizovaný samospádom do vonkajšej kanalizačnej siete, zriadiť núdzovú kanalizačnú jímku, ktorej objem musí odpovedať  2 hod. prevádzke kanalizačného zariadenia v úkryte. V tomto prípade sú v každom úkryte navrhnuté dve jímky 100/70, z ktorých by sa v prípade potreby prečerpávali splašky ručnými čerpadlami „Diafragma“ D-283 do kanalizácie. 

Zásobovanie objektov pitnou vodou je navrhnuté jednou prípojkou z vonkajšieho vodovodu. Vo vnútri objektu sú osadené 4 tlakové zásobníky, každý  s obsahom 500 l. Z týchto nádrží je potom vedený rozvod k jednotlivým spotrebičom vody. Podľa smerníc pre budovanie úkrytov 3 tr. odolnosti je spotreba vody na osobu na deň (pri použití splach. záchodov) 14 l. Pre prípad prerušenia dodávky vody z vodovou je nutné zaistiť v úkryte zásobu vody pre 50 % dennú spotrebu  na umývanie osôb a splachovanie záchodov. (300×7 = 2100 l -> 4x 500 l zásobníky).  

Obe úkryty sú vybavené dvoma typovými stanicami FVZ 300b/60. Každé FVZ je vybavené dvoma sacími prívodmi , umiestnenými v teréne, z toho jeden z nich priamo nad úkrytom. Využitý vzduch je odvádzaný z úkrytu pretlakom pomocou odvodných elementov – sústavou ľahkých a ťažkých plynotesných uzáverov cez protiplynovú a protitlakovú komoru do voľnej atmosféry. 

Objekty sú zásobované el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov. Pre rozvod el. energie je v každom objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Napäťová sústava: 3×380/220 V – 50 Hz.  Oba úkryty sú napojené zemným káblom AKABA 4×16 mm2 uloženým vo výkope v hĺbke 0,8 m.. Ako náhradný zdroj sú použité 2 akubatérie 6E8 zapojené do série na napätie 24 V. Núdzový rozvod slúži iba pre svetelnú inštaláciu a zapínanie je automatické, pri prerušení dodávky striedavého prúdu. Vetrák FVZ sa potom  ovláda ručným pohonom. 

V úkrytoch sú navrhnuté aut. telefónne prístroje typu T 58. Do oboch úkrytov je zavedený závodný rozhlas – reproduktory typu ARS 251 a na vchodoch sú umiestnené zvonkové tlačítka. 

Pôdorys KZ-300 I. a II.

Pôdorys KZ-300 I. a II.

Viac foto tu:

Úkryt KZ-450/KAL DH4b

Objekt slúži ako zamestnanecký úkryt STOÚ III. triedy odolnosti pre 450 ukrývaných. Objekt je úplne zapustený v teréne. Konštrukcia objektov je navrhnutá ako monolitická zo železobetónu. Objekt je samostatne stojací s mierovým vstupom cez sklenenú nadstavbu a bojovým vstupom cez samostatný betónový portál. Na mierovom vstupe sa nachádza len silnostenný TP uzáver typu UM-8 a na bojovom vchode sú osadené TP dvere D-7,5.

Objekt je vybavený mierovou filtroventiláciou typu „JANKA RADOTÍN“ pre bežné vetranie úkrytu v mierovej prevádzke a bojovou filtroventiláciuou 1x FVZ 1000b/60.

Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Ako náhradný zdroj je použitý 3V dieselagregát typu ŠKODA so zásobou nafty v samostatnom zásobníku.

Voda je napojená na verejný zdroj a pre núdzovú zásobu má úkryt vlastnú studňu s čerpadlom, a boli tu inštalované dve zásobníky na vodu, každá s obsahom 5000 l a nádrž na úžitkovú vodu. Splašky sú odvádzané čerpadlom do vonkajšej kanalizačnej siete.

Najväčšia úkrytová miestnosť mohla byť v čase mieru využívaná ako premietacia sála so samostatnou miestnosťou pre premietačku.

Pôdorys KZ-450

Pôdorys KZ-450

Viac foto tu:

 

———————

Zdroje: 

5 Komentáre

  1. andy

    Veľmi zaujímavý článok plný informácií. A naozaj veľmi zaujímavé kryty, škoda len, že k dnešnému dňu sú až moc poškodené vandalmi.
    Zároveň ďakujem administrátorovi za spoluprácu 🙂

    1. Tartaros (Autor článku)

      Ďakujeme 🙂

  2. Filip

    Dobrí deň

    Chcel by som sa spýtať na presnejšie polohy bunkrov v Dubnicu som už raz bol navštívil som ju aj s mojimi priateľmi a našli sme päť bunkrov potom som pozeral vašu stránku a zistil som že ich tam je starsne veľa o také to miesta sa zaujímam už tri roky a bol som v asi 100 bunkroch rôzneho typu

    MOHLI BY STE MI NA MOJ E-MAIL POSLAT LOKALITY TYCH BUNKROV V DUBNICI IDEME TAM Z NIVA A CHCEME VIDIET VIAC

    boli sme v konkrétne v : KZ-900, KZ-300, KZ-600/4, ST-600

    Prosím poslať čo najskôr ak je to možné

    S pozdravom Hupka

    1. Tartaros (Autor článku)

      Dobrý deň

      Úkryty sa devastujú a preto neposkytujeme lokácie žiadnych úkrytov. Ak sa tomu venujete, pošlite nám nejaký hmatateľný dôkaz, alebo nejaký výsledok vašej činnosti.

  3. Lukáš

    Dobrý den

    Mohli by jste mi zaslat lokaci krytu ST-450? Po Dubnici nad Váhom jedeme do Martina kde půjdeme do 3 krytů v Zťs. Pokud je to možné zašlete mi lokaci ST-450 na E-mail. Děkuji Knapík

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *