ŠTOB / Úkryty CO – ZVL, Považská Bystrica (SVK)

1 Považske strojárne

Považské strojárne (staršie názvy pozri nižšie) bol podnik na Slovensku so sídlom v Považskej Bystrici, počas socializmu významný strojársky podnik, od roku 2000 v konkurze. V 80. rokoch mal závody v Kolárove, Rajci a Čalove a vyrábal valivé ložiská, obrábacie a tvárniace stroje, jednoúčelové stroje, jednostopové motorové vozidlá, agregáty pre letecký priemysel, prevodové skrine pre traktory a pre poľnohospodárske, cestné a stavebné stroje. Považské strojárne zamestnávali až 15 000 pracovníkov.

  • 1929/1932 – 1938: závod podniku Československá zbrojovka, Brno, akciová společnost
  • 1938 – 1945: závod podniku Reichswerke AG für Waffen- und Maschinenbau Hermann Göring* – Waffenwerke Brünn AG, Brünn (neskorší názov Reichswerke Hermann Göring – Waffenwerke Brünn AG, Brünn)
  • 1945: opäť závod Zbrojovky Brno (v októbri znárodnenej)
  • 1946-1948: Považské strojárne, národný podnik
  • 1948-1980: Považské strojárne, národný podnik, závod Klementa Gottwalda (uvádzané aj ako Považské strojárne Klementa Gottwalda)
  • 1980-(?)1992: Závody na výrobu ložísk, koncern (Považská Bystrica) – Považské strojárne, koncernový podnik (skrátene ZVL Považské strojárne)
  • od 1992: súčasný názov

Sortiment vyrábaný v Považských strojárňach bol široký:

  • jednostopé motorové vozidlá (JAWA 50 – typ 550 – PIONIER, MANET S 100, TATRAN 125, JAWA 90, moped BABETTA, …)
  • valivé ložiská
  • obrábacie stroje
  • náradie
  • prevodovky, prevodovkové skrine pre traktory
  • hutné polotovary
  • špeciálna výroba (od roku 1935 munícia pre vojenské aj lovecké pušky, munícia pre pištole a výroba delostreleckých nábojníc)
  • letecké motory (od polovice 80. rokov)

 

2 Civilná obrana 

Úsek ukrytia 

Pre závod považské strojárne n.p (od r. 1980 ZVL)  bolo vybudovaných 9 úkrytov s celkovou kapacitou 4050 ukrývaných, teda zabezpečujúcich ukrytie pre najpočetnejšiu zmenu zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti. Pre divíziu PS Letecké motory bol budovaný samostatný úkryt s vlastným VS – KZ 1000, tento úkryt ale nebol dobudovaný.  Úkryty boli rozmiestnené tak, aby bola zabezpečená požiadavka dobehovej vzdialenosti čítajúcej 300 m do najbližšieho úkrytu, z akejkoľvek časti závodu. Nám sa v r. 2014-15 podarilo navštíviť tie najväčšie z nich a to konkrétne 6.

Považské strojárne n.p.  / ZVL:

  • U-100             (2000)
  • ST – I – VS      (250)
  • ST – II             (300)
  • KZ – I              (300)
  • KZ – II             (300)
  • KZ – III            (300)
  • VRL                (300)
  • V-4151           (450)
  • B-07               (100)

Divízia letecké motory:

  • KZ 1000         (1000) – tohto času zlikvidovaný 

3 Úkryty CO

Úkryt U-100

Ide o druhý najväčší štolový úkryt na Slovensku s kapacitou 2000 ukrývaných. Zaujímavosťou je, že neďaleko tohto úkrytu sa v rovnakom svahu mal vybudovať  druhý rovnako veľký štolový úkryt. K jeho realizácii však už nedošlo, avšak začalo sa z razením prieskumnej štôlne, ktorá je dnes už zasypaná. 

Dispozičná charakteristika:

 Ide o jednopodlažný štolový úkryt, zapustený vo svahu, prístupný 4 samostatnými vstupmi. Úkryt je funkčne rozdelený na 4 samostatné časti, ktoré sa dajú prevádzkovať nezávisle od seba. Vchod č. 2 je jediný bojový vchod, nakoľko sa iba tu nachádza odmorovacia priepusť. 

Úkryt obsahuje následovné priestory:

  • 4x PTP (6)
  • 4x PPP (10)
  • WC (3)
  • 4x kyslikáreň (5)
  • 4x umyvárne (2)
  • Odmorovacia mistnosť (7)
  • Akumulátorovňa (9)
  • Rozvádzač (8)
  • Vodáreň (11)
  • Lekár (12)
  • Čakáreň (13)
  • 4x FVK (14)
  • 4x PK (4)
  • Priestory pre ukrývaných (1)
Pôdorys

Pôdorys

Všeobecná charakteristika: 

  • Trieda odolnosti: III.
  • Čas bojovej prevádzky: 24 h. 
  • Počet ukrývaných osôb: 2000
  • Rok výstavby: 1949 – 1950
  • Mierové využitie:  Nie je 
  • Počet podlaží: 1
  • Výška podlažia: 3 m

Konštrukčná charakteristika: 

Jednopodlažný štolový úkryt, zapustený do svahu. Štôly sú prevedené tunelovaním v skalnom podlaží, steny a klenba sú z prostého betónu. Vstupy do úkrytu sú chránené železobetónovými stenami proti tlakovej vlne. Protiplynové predsiene, prachové komory ako aj predely medzi jednotlivými časťami úkrytu sú opatrené TP a P dverami (D-7,5 na vchode, D-1,5 a D-0). Celý úkryt je odkanalizovaný a odizolovaný proti zemnej vlhkosti. 

Úžitková plocha v m2

  • Úžitková plocha objektu: 1920 m2
  • Úžitková plocha priestoru pre ukrývaných: 1600 m2, z toho plocha pre 1 ukrývaného: 0,8 m2
  • Obostavaný priestor objektu: 5760 m3
  • Obostavaný priestor pre ukrývaných: 4800 m3, z toho plocha pre 1 ukrývaného: 2,4 m3

Technické dáta: 

  • Množstvo dodávaného vzduchu v mcelkové na osoby: 4000 m3
  • Zásobovanie vodou: 0,5 l/s pitná, 0,8 l/s úžitková 

FVZ: Úkryt je vybavený štyrmi typovými stanicami FVZ 1000a/60 + KZ. 

El. energia: Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Ako záložný zdroj boli k dispozícii akumbatérie. 

Voda: Úkryt je napojený na verejnú vodovodnú sieť. Úkryt má vybudovaný veľkokapacitný štolový murovaný rezervoár pre núdzovú zásobu vody.  

Úkryty ST-I-VS a ST-II

V areáli PS sa nachádzajú aj dve dvojpodlažné studňové úkryty. V oboch prípadoch ide o stále tlakovo odolné úkryty s triedou odolnosti III. Úkryt ma priemer 11 m s hrúbkou stien 1 m. Vertikálne spojenie oboch podlaží tvorí jedno jednoramenné schodisko. Obe objekty majú 2 vchody (bojový a mierový)  s priamymi schodiskami zostupujúcimi 3 m pod terén, ale nedisponujú núdzovým výlezom. Vstupy do objektov nie sú riešené štandardnou strieškou ako to býva zvykom pri objektoch typu ST, ale sú prekryté posuvným železným prekrytom.  Na vchodoch sú osadené TP dvere D-7,5. 

ST-300 I. – VS

Hoci je úkryt označovaný ako ST-300, reálny počet ukrývaných je len 250 kvôli zriadenému VS v  tomto objekte. Pred výstavbou tohto úkrytu sa veliteľské stanovište nachádzalo mimo areál PS v tzv. robotníckej kolónii. 

1PP – obsahuje technologickú časť a operačnú časť.

Technologickú časť tvorí 2x PTP, 2x PPP, odmorovacia miestnosť na bojovom vstupe, prachová komora, 2x WC miestnosť, spojovacia chodba s voľnou umyvárkou a hlavná chodba so schodiskom. 

Veliteľskú časť tvorí operačná sála, miestnosť náčelníka štábu CO objektu, telefónnu ústredňu, miestnosť prieskumnej skupiny vrátane jednej kabínky pre telefonistu, rádiouzol a miestnosť vyhodnocovacej skupiny. 

Operačná sála disponovala stolmi pre jednotlivé skupiny CO.  V miestnosti dominovala tabuľa s plánom objektu, plánom okresu, plánom mesta, poveternostnou situáciou a prehľadom o nasadení síl a prostriedkov CO objektu. Nad ňou sa nachádzala signalizačná tabuľa, ktorá určovala daný stav ohrozenia. Z operačnej sály bolo možné ovládať sirény v celom objekte okresnou sústavou vyrozumenia okres-objekt (OKOB) . Operačná sála bola prepojená manipulačným oknom s miestnosťou prieskumu.VS malo priame linkové a rádiové spojenie na ŠTOK Považská Bystrica a tiež na ďalšie jednotky CO dislokované v objekte. Na vnútornú komunikáciu medzi jednotlivými pracoviskami sa používal hlasité dorozumievacie zariadenie Tesla Minikom. Z ostatných slaboprúdových zariadení tu boli inštalované ešte hodiny jednotného času a drôtový rozhlas. 

2PP – obsahuje 2 miestnosti pre zamestnancov, miestnosť rady obrany objektu, dvojicou WC miestnosti, odpočinkovou miestnosťou pre riadiacich pracovníkov, filtroventilačnú komoru, miestnosť vodného hospodárstva a prepojovaciu chodbu s voľnou umyvárkou.

FVZ: Úkryt je vybavený dvoma typovými stanicami FVZ 300b/60.

El. energia: Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Ako záložný zdroj boli k dispozícii iba akumbatérie.

Vodné hospodárstvo: Zásobovanie vodou je riešené z verejného rozvodu. Ako núdzová zásoba vody slúži jedna tlaková nádrž  s objemom 1500 l  s čerpadlovým alebo ručným prečerpávaním vody. Úkryt má taktiež vlastnú studňu s čerpadlom typu Darilng.  

Kanalizácia: Je zvedená do zbernej šachty umiestnenej pod krytom. Splašky sú následne odvádzané kalovým čerpadlom do verejnej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvoria 4x WC miestnosti, každá s jednou toaletou. 

ST-300 II. 

Konštrukčne identický úkryt ako ST-300 I. vrátane technologického vybavenia, preto ho nebudeme detailnejšie rozpisovať. Dispozične sa líši iba tým, že na 1PP sa okrem technologickej časti nachádzajú aj miestnosti pre ukrývaných. 

2PP je takmer identické s ST-300 I. s tým rozdielom, že miestnosť rady obrany objektu je nahradená miestnosťou pre ukrývaných. V miestnostiach pre ukrývaných sú umiestnené lavice. 

Úkryt je linkovo napojený na VS. 

Úkryty KZ-300 – II. a III.

Ide o  2 identické vedľa seba samostatne stojace úkryty, každý pre 300 ukrývaných a s triedou odolnosti 4. Oba úkryty slúžili v čase mieru ako výcvikové stredisko CO pre zamestnancov PS. Každý úkryt mal jeden vchod s odmorovacou smyčkou a jeden núdzový výlez. Kedže sú oba objekty rovnaké, budem popisovať iba jeden z nich. 

 Na vstupe do úkrytu je osadená dvojica TP dverí D-7,5. 

Miestnosť pre ukrývaných je rozdelená na 3 časti.  V poslednej je situovaná šachta núdzového výlezu s osadeným poklopom P-1,5 (vnútorným) a P-7.5 (vonkajším). 

O filtroventiláciu vzduchu sa starala dvojica FVZ 300b/60. 

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Núdzový zdroj nebol riešený. 

Zásobovanie objektov pitnou vodou je navrhnuté jednou prípojkou z vonkajšieho vodovodu. Vo vnútri objektu je jeden tlakový zásobník s obsahom 1500 l. Z týchto nádrží je potom vedený rozvod k jednotlivým spotrebičom vody. Ohrev vody zabezpečuje el. boiler s obsahom 630 l. K dispozícií ma úkryt vlastnú studňu s čerpadlovým alebo ručným prečerpávaním vody.

4 História závodu

Považská Bystrica mala od 1. marca 1914 štatút veľkej obce, čo v praxi znamenalo, že bola sídlom politického okresu, volebným miestom, sídlom okresného súdu a pozemkového úradu. V tom čase už mala tehelňu, likérku Herkules a parnú pílu Fuchs. Keďže tieto závody zamestnávali len málo pracovníkov, ktorých spolu s miestnymi remeselníkmi bolo len niečo okolo stovky, väčšina obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom. Veľa sa toho nezmenilo ani po vzniku Československej republiky v roku 1918. Zásadný obrat v živote tejto veľkej dediny nastal v roku 1929, keď vtedajšia vláda rozhodla, že zbrojný priemysel mladej republiky musí byť lokalizovaný vo vnútrozemí. Tak sa stalo, že renomovaná Zbrojovka Brno zakúpila rozhodujúcu časť akcií bratislavskej zbrojárskej firmy ROTH, zaoberajúcej sa výrobou streliva pre pechotné zbrane. Túto výrobu premiestnila do oblasti Trenčianskeho kraja, kde bol nadbytok pracovnej sily, ako aj dobré železničné spojenie na všetky smery. Rozhodnutie po preskúmaní všetkých podmienok bolo jednoznačné. Nová zbrojovka bude postavená v Považskej Bystrici na rozsiahlom pozemku Sihoť na ľavom brehu Váhu. Slávnostný výkop pre základy novej zbrojovky bol vykonaný 24. júna 1929. S výstavbou podniku prišla do Považskej Bystrice práca, rozvoj mesta, jeho výstavba i kultúra.  Po tom, keď prvé prevádzky novej továrne – zlievareň, valcovňa a lisovňa začali v roku 1931 produkovať základný materiál na výrobu nábojníc (mosadzné plechy a pod.), bolo možné spustiť aj samotnú výrobu pechotnej munície. Vysokokvalifi kovaní pracovníci firmy ROTH, ktorí prišli z bratislavskej továrne, od samotného začiatku výroby zabezpečovali vysokú kvalitu výroby, čo bolo zárukou ďalšieho rozvoja tejto novej zbrojovky. Pre finalizáciu výroby vyrástli v areáli podniku ďalšie potrebné objekty, ako bola kapsľovka, náraďovňa, železničná vlečka a ďalšie. V závere 30. rokov 20. storočia už podnik produkoval pechotnú i delostreleckú muníciu, hutné polotovary (plechy, pásy, drôty, profily) zo zliatin medi a hliníka.

Rozvoj podniku zastavila druhá svetová vojna, keď po okupácii republiky táto zbrojovka bola včlenená do koncernu Hermann Göring Werke. Žiaľ, podnik budovaný na obranu republiky sa stal jedným z najväčších dodávateľov pechotných zbraní a munície pre Nemecko. Po oslobodení mesta 30. 4. 1945 sa začala etapa rozvoja samostatného podniku. Podnik bol dňa 27. 10. 1945 znárodnený a dňa 1. 1. 1946 bol vytvorený samostatný podnik s názvom Považské strojárne n. p., Považská Bystrica. Stratégia plánovania podniku v povojnových rokoch bola v znamení hľadania nového výrobného programu. Popri 1.3 Organizačná schéma koncernu zbrojoviek v roku 1938 V roku 1946 dostal Závod II. v Považskej Bystrici názov Považské strojárne n. p., Považská Bystrica. zabehnutých prevádzkach zlievárne, valcovne, lisovne a drôtovne vyrábali sa rôzne nestrojárenské výrobky. Prvým skutočne strojárskym výrobkom sa stal motocykel Manet. (zdroj)

Po ukončení výroby skútov a SK-90 strojárne začali rozvíjať predovšetkým výrobu v divízii Letecké motory. Rozbehla sa tak produkcia moderných prúdových motorov pre Aero Vodochody. Keď v roku 1980 hľadal šéfkonštruktér n. p. AERO VODOCHODY ING. JÁN VLČEK pri svojich plánoch inovovať cvičné prúdové lietadlo L-39C novú, modernejšiu a výkonnejšiu pohonnú jednotku, padla jeho voľba na dvojprúdový letecký turbokompresorový motor, projektovaný v konštrukčnej kancelárii VLADIMÍRA  ALEXEJEVIČA LOTAREVA. Tým sa začala úzka spolupráca so sovietskym vedecko-výskumným združením PROGRESS v Záporoží. Ešte v októbri 1980 bola podpísaná medzivládna dohoda, podľa ktorej je sovietska strana zodpovedná za komplexný vývoj motora a československá strana za technológiu a výrobu. Už v októbri 1981 sovietska strana dodala dokumentáciu nového motora, ktorý dostal označenie DV-2 (D ako Dneper, V ako Váh). V priebehu rokov 1982 až 1987 bolo v ukrajinsko-československej spolupráci vyrobených 16 prototypov motorov. Sedemnásty prototyp motora DV-2 bol ako prvý v septembri 1987 vyrobený v Československu. 1. októbra 1989 jeden z  prototypov motora DV-2 absolvoval letové skúšky v prototype lietadla L-39MS. Štátne skúšky nového dvojprúdového leteckého turbokompresorového motora DV-2 boli v  Sovietskom zväze ukončené v októbri 1989. Prvý prototyp motora DV-2 v. č. 89001, vyrobený v Považských strojárňach v overovacej sérii, bol vyskúšaný v decembri 1989. Súčasne s tým prebiehali skúšky motora v Leteckých opravovniach v Malešiciach LOM”. V tom období sa v POVAŽSKÝCH STROJÁRŇACH v Považskej Bystrici budovala nová výrobná hala, moderné skúšobné boxy a celá infraštruktúra potrebná pre výrobu dvojprúdového leteckého turbokompresorového motora DV-2. Celý vývoj dvojprúdového motora DV-2 v Československu bol od roku 1986 sústredený vo VÝSKUMNOM ÚSTAVE MOTOROV, ktorý sa stal súčasťou POVAŽSKÝCH STROJÁRNI v Považskej Bystrici.

2 Komentáre

  1. Jozef

    Výborný článok len sa obávam veľkého nájazdu „Kido Urbexerov“ ktorý ho zanechajú v podobnom stave ako Žilinskú 14-Z…

  2. Tartaros (Autor článku)

    Úplne vás chápeme a ani nás neteší tento jav. Žiaľ štolový U-100 už mal veľa neželaných návštevníkov. Ostatné majú tú výhodu, že ležia na oplotených súkromných pozemkoch funkčných firiem.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *