ŠTOB / Úkryty CO – Škodové závody, Plzeň (CZE)

1 Škodové závody a jeho história

Škoda bol strojárenský podnik s hlavným závodom v Plzni, ktorý bol založený Emilom Škodou v roku 1866. V priebehu rokoch sa podnik rozrástol do jedného z najväčších strojárenských podnikov v Európe a  aj po odčlenení automobilky po 2 svetovej vojne spoločnosť stále patrila medzi hlavné priemyslové piliere Českosolvenska. Nástupcom spoločnosti Škodových závodov je Škoda Transportation. 

Škoda má v Plzni dva závody a to hlavný závod na Karlove a závod ETD (dnes ŠKODA ELECTRIC) v Doudlevciach.

V roku 1859 založil gróf Valdštejn v Plzni pobočku svojej zlievárne a strojárne. Vyrábali sa tu zariadenia pre pivovary, cukrovary, bane, parné stroje, kotle, oceľové mostné konštrukcie, zariadenia pre železnice. V roku 1869 továreň odkúpil jej hlavný inžinier (od roku 1866) Emil Škoda, ktorého meno neskôr firma niesla (ako tzv. Škodovy závody). V roku 1899 sa firma transformovala na akciovú spoločnosť a orientovala sa predovšetkým na výrobu zbraní. V tej dobe bola najväčším priemyselným podnikom Rakúsko-Uhorska. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 firma rozšírila svoj záber o výrobu rušňov, automobilov, lietadiel, lodí atď. V tej dobe pracovalo v Škodovke viac ako 35 000 zamestnancov. V roku 1925 bola začlenená firma Laurin & Klement.

Počas druhej svetovej vojny bol podnik súčasťou nacistickej vojenskej výroby a pri nálete spojeneckých bombardérov v apríli 1945 bolo zničených viac ako 70 % továrne. Po vojne bol koncern zoštátnený a boli od neho oddelené niektoré časti (napr. automobilka v Mladej Boleslavi, letecká továreň v Prahe). Podnik sa zameriaval hlavne na ťažké a dopravné strojárstvo, hlavne pre trhy krajín východného bloku. Len do Sovietskeho zväzu bolo v období rokov 1957 až 1989 vyvezených viac ako 2 400 elektrických rušňov. V rokoch 1951 – 1953 niesol podnik meno „Závody V. I. Lenina“.

Po roku 1989 prebehla privatizácia bez spojenia so zahraničným partnerom. Škoda začala rozširovať svoje výrobné aktivity (napr. nákupom automobiliek Tatra a LIAZ, výstavbou továrne na výrobu nápojových plechoviek z hliníkových zliatin). Táto expanzia skončila kumulovanou stratou 13 miliárd korún. Situácia Škody bola tak vážna, že jej dokonca hrozil bankrot. 

V roku 1999 sa podarilo uzavrieť dohodu s veriteľskými bankami a spoločnosť stabilizovať. V apríli 2000 bola založená akciová spoločnosť Škoda Holding, ktorá jednotlivé dcérske spoločnosti zastrešovala. V roku 2003 získala stopercentný podiel v holdingu holandská skupina Appian Group, ktorá zahájila ďalšiu reštrukturalizáciu s cieľom zamerať sa na dva hlavné výrobné odbory – klasickú energetiku a dopravné strojárstvo. Dnes má Škoda približne 3 800 zamestnancov.

2 CPO a protivzdušná obrana závodu

Celkový prehľad o palebných postaveniach a protileteckých úkrytov prináša táto mapa, ktorá dokumentuje existujúce i zaniknuté objekty protileteckej obrany Plzne v období 2. svetovej vojny. Podrobný článok o leteckých útokov na Plzeň a Škodové závody prináša tento článok.

Súbežne s výstavbou riadiacich štruktúr PLOSÚ od roku 1950 a zaujímania novej zostavy bol kladený dôraz na zabezpečenie protileteckej obrany veľkých administratívnych centier na čele s Prahou, ďalej priemyselných centier (hlavne podnikov ťažkého strojárenstva, zbrojoviek, výroby PHM) a tiež dôležitých energetických a dopravných uzlov.

Na základe dôležitosti pre obranu štátu bolo v Československu vybraných 12 bránených miest. Pre bránené mesto Plzeň zabezpečoval protivzdušnú obranu 185. protilietadlový oddiel s troma batériami a výzbrojou 1x 85 mm PLK vz. 44S. a 2x 88 mm PLK vz. 37N s úlohou brániť nasledujúce objekty: 1. Škodové závody (objekt severozápadný), 2. Škodové závody (objekt južný), 3. Zbrojnica Bory, 4. Muničný sklad, 5. Vojenská nemocnica, 6. Intendačný sklad Karlov, 7. Zbrojný sklad Vyšehrad. Oddiel bol podriadený veliteľstvu 1. Obvodu PLOSÚ, Praha. Posádkou bol oddiel v kasárňach Slovany. VS oddielu sa nachádzalo v Plzni v miestach, zvaných Goldscheidrovka. Stabilné palebné postavenie bolo pri obci Chotíkov v mieste, zvanom „Kórea“. V prípade vyhlásenia bojovej pohotovosti sa oddiel rozvíjal na ďalšie dva palposty. Jeden bol v priestore U Všech Svatých – miestny názov „Amerika“ – a druhý palpost bol v Liticiach. V tejto zostave 185.plo zotrval do roku 1956.Po reorganizácii PLOSÚ na PVOS a prechode na raketovú techniku zaniká 185. plo aj koncepcia bránených miest ako takých. V roku 1956 bola zo 185.plo vytvorená 185. protilietadlová brigáda (plb) tak, že oddiel bol včlenený do útvaru pl. oddielu z Českej Třebovej. 185.plb bola dislokovaná v posádke Dobřany. Tam bolo aj VS. Okolo Plzne bol vytvorený prstenec palebných postavení. 185.plb je v prvej polovici 60.rokov premiestnená do Kralovic a následne přezbrojená na PLRK S-75 VOLOCHOV.  To už je ale popísané na následujcich stránkach.

2.1 Protiletecké úkryty Škodových závodov

Hlavný závod:

  • LSS – Škoda Jižní – Břeňkova ulica (foto)
  • LSS – Škoda Jižní II (foto)
  • LSS – Škoda Borská (foto)

Posledné 2 úkryty boli v rámci CO preklasifikované na PRÚ a zaradené do systému ochrany zamestnancov. 

3 Civilná obrana

Prehľad ukrytia v hlavnom závode Škoda – Plzeň

3.1 ŠTOB a úkryt CO – ZE/1 (12-BV)

Ide o jeden z najväčších štolových úkrytov v býv. ČSSR. Raziť sa začal ešte za obdobia protektorátu, kedy mal slúžiť ako protiletecký úkryt.
Úkryt však nebol nikdy dokončený a vyrazených bolo iba niekoľko metrov chodieb. Po vojne bolo rozhodnuté o vybudovaní veliteľského stanovištia a okrem tejto VS sekcie pre 100 riadiacich pracovníkov aj ďalších 5 sekcií, každá pre 1000 ukrývaných osôb a jedna sekcia pre nemocničnú časť s kapacitou 300 osôb. Sekcia I sa však nedobudovala (viď info nižšie).

Oficiálny názov objektu je 12-BV, krycí názov je Sklad ZE/1. Objekt je vybudovaný v III. triede atómickej odolnosti. Celková kapacita je teda 4400 ukrývaných zamestnancov podniku.

Úkryt má 2 hlavné vstupy z hornej časti – planiny, teda priamo zo závodu škoda. Prvý vchod tvorí jednoramenné schodisko a druhý vchod tvorí dvojramenné schodisko. Taktiež sa na hornej planine nachádza 5 núdzových výlezov. Pod skalou v dolnej časti sa nachádza technický vstup (č.3) pre vstup k DA, ďalej vstup (č.4) pre VS sekciu, vstupy (č.5 a 6) do príslušných sekcií a vstup (č.7) pre nemocničnú časť.

Pôvodne mali byť dolné vchody opatrené príjazdovou cestou. Strojovňa DA mala mať vráta von a boli plánované dva pojazdne agregáty, ktoré by sa v prípade ohrozenia doviezli do strojovne. V 70. rokoch došlo k zmene, vjazd bol zamurovaný a bol dodaný jeden stacionárny agregát a zmodernizovaná elektroinštalácia. Tá sa ešte modernizovala v roku 1994 a naposledy v roku 2004. Nafta bola skladovaná v súdoch v predsále DA. Zo sudov bola prečerpávaná do prevádzkovej nádrže. Dokonca boli plánované schodiska na vonkajšej skale vedúcich od spodných vstupov do úkrytu až na hornú planinu.

Všetky sekcie sú medzi sebou oddelené plynotesnými dverami a každá má svoju vlastnú FVZ. Každá sekcia teda môže fungovať ako samostatný úkryt. Úkryt je vybavený celkovo 18 kusmi FVZ1000a/60 a 1x300a. Všetky ventilátory je možné v núdzovom prípade poháňať ručne.

V objekte je 9 nezávislých studní s pitnou vodou, pričom 5 z nich slúžilo ako zdroj chladiacej vody pre FVZ. Nachádza sa tu 50 toaliet, niekoľko desiatok umývadiel a taktiež malá kuchynka a sklad potravín.

Úkryt bol plne funkčný do roku 2009. V roku 2010 došlo k zabezpečeniu celého areálu správcom a to zavarením a zabetónovaním všetkých vchodov v údolí, zamurovaním vstupu s dvojramenným schodiskom a osadením mreže na schodisko jednoramenné, ktoré je prístupné iba z areálu podniku.

Priestorové údaje:

Ide o celkom 2000 bm chodieb. Jednotlivé úseky majú zhruba:

  • II – 335 bm
  • III – 410 bm
  • IV – 225 bm
  • V – 420 bm
  • VI – 370 bm
  • VII – 260 bm

Pôdorys úkrytu. (zdroj: Múzeum civilní obrany Praha)

Sekcia I

Sekcia I mala byť určená pre 1000 ukrývaných a hoci bola vyrazená, nikdy nebola dobudovaná a to kvôli nedostatočnému nakrytiu horninou a nestabilnému nadložiu, ktoré by si vyžiadalo vysoké náklady.  

Sekcia II

Sekcia V je určená pre 1000 ukrývaných. Sekcia má vlastný NV a vlastný vchod s dekontaminačnou smyčkou. Nachádza sa tu 11 toaliet a 7 umývadiel, 2 studne, 2 rozvádzače a FVK s oddelenou PK, ktorá obsahovala 2x FVZ 1000a + 2x FVZ 1000a zálohu. Nachádza sa tu tiež sklad farieb. 

Sekcia III

Sekcia V je určená pre 1000 ukrývaných avšak nachádzajú sa tu aj priestory určené pre VS. Konkrétne ide o miestnosť štábu obrany, odpočivárne (stály dozor) miestnosť veliteľov služieb a miestnosť skupiny MTZ. Bola tu tiež kuchyňa a na jednej z chodieb boli umiestnené šatňové skrinky. 

Sekcia má vlastný NV a vlastný vchod s dekontaminačnou smyčkou. Nachádza sa tu 11 toaliet a 2 umývadla, 2 studne, 2 rozvádzače a FVK s oddelenou PK, ktorá obsahovala 2x FVZ 1000a + 2x FVZ 1000a zálohu. Nachádza sa tu tiež sklad farieb.

Sekcia IV: VS + technická časť

Veliteľská časť:

VS časť tvoria tieto miestnosti:

  • Sála bojového velenia
  • Veliteľská skupina
  • Prieskumná skupina (5 kabínok pre telefonistov)
  • Rozhlasová ústredňa
  • Spojovacia skupina
  • Vyhodnocovacia skupina 
  • Archív korešpondencie

Sála bojového velenia obsahovala kompletné informačné tabule o situácií v okolí, plán síl a prostriedkov závodu a magnetickú tabuľu s plánom závodu.

Technická časť:

Technická časť bola s VS časťou voľne spojená prepojovacou chodbou v ktorej sa ešte nachádza NV a sociálne zariadenie v podobe dvoch oddelených toaliet. 

Technickú časť môžeme rozdeliť na tri časti:

  • Vstupná časť: Vstup do sekcie IV vrátane odmorovacej smyčky, dielne skladu a akumulátorovne.
  • Dieselagregát: Strojovňa DA (je tu nainštalovaný 1x agregát 6S160PN), Riadiaca miestnosť DA v ktorej je tiež umiestnená hl. rozvodňa objektu, sklad sudov s PHM, sklad olejov, servisný vchod a technická výmurovka. 
  • Filtroventilácia: FVK s FVZ 1x300a, kyslikáreň, sklad FVZ, sklad elektro, prachová komora.

no images were found

Sekcia V

Sekcia V je určená pre 1000 ukrývaných. Sekcia má vlastný NV a vlastný vchod s dekontaminačnou smyčkou. Nachádza sa tu 15 toaliet a 7 umývadiel, 2 studne, 2 rozvádzače a FVK s oddelenou PK, ktorá obsahovala 2x FVZ 1000a + 2x FVZ 1000a zálohu. Nachádza sa tu tiež sklad FVZ a miestnosť osobného oddelenia podniku.  

Sekcia VI

Sekcia VI je určená pre 1000 ukrývaných, avšak nachádzajú sa tu aj priestory určené pre VS. Konkrétne ide o miestnosť štábu ochrany, štáb obrany podniku, odbor obrany a osobné oddelenie.

Sekcia má vlastný NV a vlastný vchod s dekontaminačnou smyčkou. Nachádza sa tu 11 toaliet a 7 umývadiel, 2 studne, 2 rozvádzače a FVK s oddelenou PK, ktorá obsahovala 2x FVZ 1000a + 2x FVZ 1000a zálohu.

Sekcia VII: Nemocničná časť

Nemocničnú časť tvorí niekoľko sekcií lôžkovej časti, sklad liekov, tmavá komora, čakáreň, ordinácia praktického lekára, operačná sála, lekáreň a zubná ordinácia.

Zaujímavosťou je, že v miestnosti zubnej ordinácie sú osadené plynotesné dvere. Šlo tak pravdepodobne o márnicu s falošným – upokojujúcim popisom, keďže iné miesto vyhradené pre márnicu nie je a v dobe ukrytia je zubná ordinácia v úkryte zbytočná.

Nemocničná sekcia ďalej disponuje štyrmi toaletami, jednou malou a jednou veľkokapacitnou umyvárňou, kúpeľňou, studňou s čerpadlami, kalovou jímkou a samostatnou FVZ 1x 1000a + 1x1000a záloha vrátane kyslikárne a skladu kyslíka a prachovej komory. Táto sekcia mala samostatný vstup bez odmorovacej miestnosti. Ako jediná zo sekcií nedisponovala dekontaminačnou smyčkou. 

no images were found

Ďalšie fotogalérie objektu: 

3.2 Úkryt CO – KZ/3  (Budova 44 – Instav)

Ide o zapustené STOÚ typu KZ s kapacitou 600 ukrývaných a triedou odolnosti III. Ide o dvojúčelovú stavbu s mierovým využitím ako kino.

Úkryt mal 2 vchody: bojový, ktorý ústil mimo budovu a mierový, prístupný z vnútra budovy. Úkryt mal aj samostatný núdzový výlez. Bojový vstup bol osadený TP dverami D-7,5 a disponoval dekontaminačnou smyčkou. Mierový vchod bol dvojprúdový, bez OM s osadenými TP dverami D-7,5 a vedľa nich sa nachádzali silnostenný uzáver UM-8.
Filtroventiláciu zabezpečovali 4 typové stanice FVZ-300b/60 so samostatnou prachovou komorou. pre bežné vetranie úkrytu tu bol inštalovaný jeden vysokotlakový ventilátor.

Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Núdzový zdroj nebol k dispozícii.

Zásobovanie objektov pitnou vodou je navrhnuté prípojkou z vonkajšieho vodovodu. Vo vnútri objektu je osadená jedna veľkokapacitná nádrž na pitnú vodu.. Z tejto nádrže je potom vedený rozvod k jednotlivým spotrebičom vody dvoma elektrickými čerpadlami alebo jedným ručným čerpadlom.

V podzemí sa odvodňujú podlahové vpuste a sociálne zariadenia (WC, umývadla, pisoáre). Všetka splašková voda od týchto predmetov je zvádzaná do nádrže pod objektom a odtiaľ prečerpávaná dvoma kalovými čerpadlami HFCW-80 do verejnej kanalizačnej siete. Sociálne priestory tvoria 2 WC miestnosti, každá s dvojicou oddelených toaliet (mužská časť vybavená aj pisoármi), ktoré majú spoločnú umyvárku.

Úkrytové miestnosti mohli byť v čase mieru využívané ako spoločenské miestnosti vybavená pódiom a reproduktormi pre konanie rôznych konferencií a školení BOZP a tiež premietacou technikou. Súčasťou úkrytu bol aj sklad materiálu CO.

no images were found

 3.3 Ostatné úkryty CO

KZ 600/3 (Budova 339 – Turbínová hala)

  • Dvojúčelový úkryt. V dobe mieru slúžil ako kino či společenská sála zamestancov Škody.
  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 600
  • Foto tu

KZ 600/3 (Budova 109 – Sáčkárna) 

  • Dvojúčelový úkryt. V dobe mieru slúžil ako kino či společenská sála zamestancov Škody.
  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 600

KZ 600/3 (Budova 337 – Lehká hala) 

  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 600

KZ 150/4 (Budova 308 – Mědikovárna)

  • Tr. odolnosti: 4
  • Kapacita 150

KZ 600/3 (I. brána – Leiko)

  • Dnes strelnica
  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 600

K 1000/3 (Budova 25)

  • Najväčší dvojúčelový úkryt v Plzni. V dobe mieru slúžil ako kino či společenská sála zamestancov Škody.
  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 1000
  • Foto tu

KZ 150/3 (Budova 115 – HZÚ) 

  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 1000
  • Foto tu

KZ 600/3 (Škoda Gastro)

  • Úkryt pod centrálnou prípravňou jedál
  • Tr. odolnosti: 3
  • Kapacita 600
  • Rok výstavby: 1986
  • Foto 132 

__________________________________

Použité zdroje:

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *