Cementáreň v Banskej Bystrici bola spustená do prevádzky v roku 1958 a šlo v tom čase o jednu z najväčších a najmodernejších cementárni v ČSSR a bola jedinou v republike vyrábajúcou vysokohodnotný cement tr. 450 v troch druhoch, ktorá sa používala na výrobu špeciálnych výrobkov – tenkostenných betónových materiálov, azbestovocementového materiálu, betónov na veľmi namáhavé konštrukcie. Spolu s cementárňou sa v roku 1954 sa začala aj výstavba nákladnej lanovky, ktorú budovala Stredoslovenská cementáreň do vápencového lomu Kostiviarska. Lanovku uviedli do prevádzky v apríli 1958. Definitívny koniec lanovky je spojený s rokom 2002. Na základe rozhodnutia spoločnosti Holcim, ktorej bola Stredoslovenská cementáreň súčasťou, sa vzhľadom na pokles stavebníctva a vyššie nároky na spotrebu energií rozhodlo v roku 2001 o útlme výroby slinku, rozobratí lanovky a rekultivácii lomu. Stredoslovenská cementáreň bola taktiež zrušená v roku 2002. Dnes je cementáreň zrovnaná so zemou. V jej býv. areáli sa dnes nachádzajú firmy zaoberajúce sa stavebninami a odpadom. Zachovali sa len administratívne budovy a zopár hál.
Čo sa tu ale dochovalo je zaujímavý atypický zamestnanecký úkryt CO. Ide o zaujímavý typ zahrnutého objektu, pre ktorý sa priľahlom kopci vykopala tzv. stavebná jama, následne bol vybudovaný objekt, ktorý sa potom spätne zasypal zeminou. V areáli cementárne sa kedysi nachádzal ešte jeden úkryt typu PRÚ-BS, v ktorom bolo pravdepodobne zriadené aj VS. Osud tohto úkrytu sa nepodarilo dopátrať, no pravdepodobne bol zlikvidovaný spolu s cementárňou.
Konštrukčne ide o STOÚ s kapacitou 130 ukrývaných a triedou odolnosti 5. Úkryt má jeden vchod a dva núdzové výlezy. Vchod bol iba mierový teda odmorovacia miestnosť v tomto úkryte absentovala. Na vstupe boli pravdepodobne osadené dvere D-1,5 alebo D-0, žiaľ dvere už dnes chýbajú.
Úkryt disponoval dvoma úzkymi a dlhými oddelenými miestnosťami pre ukrývaných v tvare písmena „L“. Na konci U1 sa ešte nachádza oddelený priestor kde bola miestnosť prvej pomoci, malá služobná miestnosť a poklop núdzového výlezu typu P-2. Na konci U2 sa nachádzal len poklop NV typu P-3. Každý NV ústil vertikálnou šachtou vysokou asi 7 metrov do železobetónovej hlavice s osadeným vonkajším poklopom P-3. Ďalej tu bola miestnosť vodného hospodárstva, FVK na konci ktorej sa nachádzalo WC v podobe dvoch samostatných toaliet. Za hlavnými vstupnými dverami sa nachádzala ešte protiplynová predsieň.
Filtroventiláciu zabezpečovala jedná typová stanica FVZ-300c. Voda bola napojená na verejnú sieť s núdzovou zásobou v troch tlakových nádržiach. Elektrická energia bola dodávaná z verejnej siete bez núdzovej zálohy. Splašky sú vedené do kanalizačnej siete.
Stav k 2019.
Za informácie a spoluprácu taktiež ďakujeme Tomašovi S.