1 Všeobecné ustanovenia 

1.1 Charakter priesorov napadnutia a úlohy civilnej obrany

Priestor napadnutia je územie s osídlenými mestami, vojenskými, priemyselnými, hospodárskymi a inými objektmi, ktoré bolo postihnuté ničivými účinkami rôznych druhov zbraní a prostriedkov ničenia pri nepriateľskom útoku.

Za základný prostriedok hromadného ničenia v dobe studenej vojny je nutne považovať raketojadrové zbrane. Bojové otravné látky a bojové biologické prostriedky budú spravidla doplňujúcim prostriedkom napadnutia, môžu byť použité samostatne, vo vzájomnej kombinácii alebo v kombinácii s jadrovou zbraňou.

V závislosti na druhu použitej zbrane môže vzniknúť najmä priestor napadnutia jadrovou zbraňou, priestor napadnutia chemickou zbraňou, priestor napadnutia bojovými biologickými prostriedkami, priestor rádioaktívneho zamorenia terénu a priestor napadnutia konvenčnými zbraňami.

Priestor napadnutia jadrovou zbraňou (PNJZ) je územie postihnuté ničivými účinkami výuchu jadrovej zrane, ohraničené voajšou hranicou s pretlakom v čele tlakovej vlny 0,1 kp/cm² a je charakterizovaný hlavne:

  • hromadným zasiahnutím osôb (ranených, psychicky šokovaných, mŕtvych, osôb bez prístrešku),
  • hromadným zasiahnutím hospodárskych zvierat (ranených, uhynutých),
  • hromadným rozrušením obytných budov, priemyselých a dopravných objektov,
  • rozrušením, poškodením a zavalenám ochranných stavieb CO,
  • plošnými závalmi ulíc, poškodením komunikácii a celkovým rozrušením dopravy,
  • plošnými požiarmi s možnosťou vzniku požiarnej búrky, 
  • hromadným poškodením energetických, inžinierských, domových a iných sieti,
  • prenikavou radiáciou a rádioaktívnym zamorením osôb, zbierat, techniky a pod.,
  • celkovým narušením života a výroby.

Pri údere na vodné diela ďalej dochádza k rozsiahlému zatopeniu území. ň

Priestor napadnutia chemickou zbraňou (PNCHZ) je územie, napadnuté a zamorené bojovými otravnými látkami a je charakterizované hlavne:

  • zasiahnutím nechránených osôb, zvierat a poľných kultúr BOL,
  • zamorením terénu, komunikácii, stavieb, dopravných prostriedkov a techniky,
  • zamorením potravín, zdrojov vody, krmív,
  • zamorením ovzdušia, celkovým narušením chodu života, stanovený pre PNCHZ.

Priestor napadnutia bojovými biologickými prostriedkami (PNBBP) je územie napadnuté BBP a je charakterizované hlavne:

  • zasiahnutím osôb a zvierat, prípadne poľných kultúr BBP,
  • zamorením ovzdušia, terénu, komunikácii, stavieb, dopravných prostriedkov a techniky,
  • zamorením zdrojov vody, potravín a krmiva,
  • rozšírením infekčných chorôb a celkovým narušením chodu života a výroby s nutnosťou prechodu na zvláštny režim života v karanténe stanovený pre PNBBP.

Priestor rádioaktivného zamorenia (PRAZ) je oblasť radioaktivného spadu s úrovňou zamorenia od 0,5 r/h vyššie a je charakterizovaný hlavne:

  • zasiahnutím nechránených osôb, zvierat a poľných kultúr RAL,
  • zamorením terénu, komunikácii, stavieb a nechránených dopravných prostriedkov, techniky, zdrojov vody, potravín a krmiva,
  • celkovým narušením chodu života, výroby, s nutnosťou prechodu na zvláštny režim života, stanovený pre raidoaktívne zamoené územie. 

Priestor napadnutia konvenčným zbraňami (PNKZ) je územie, napadnuté trhavými, trieštivými a zápalnými bombami a prostriedkami a je charakterizovaný hlavne:

  • zasiahnutím osôb,
  • rozrušenám obytných budov a priemyselných objektov,
  • zavalením, prípadne poškodením ochrannźch savieb CO,
  • poťiarmi,
  • poškodením komunikácii, prípadne miestnými závalmi ulíc,
  • miestnym poškodením energetických, inžinierských, domových a iných sieti,
  • zasiahnutím hospodárskych zvierat.

Civilná obrana v priestore napadnutia vykonáva zárchranu obyvateľstva, materiálnych hodnôt a nevyhnutné prvoradé likvidačné práce, súvisiace so záchranou akebo bezpečnosťou obyvateľstva.

K záchranným prácam patí:

  • vykonanie prieskumu,
  • vyhľadanie zasiahnutých osôb, poskytnutie predlakárskej a prvej lekárskej pomoci a ich odsun do zdravotníckych zariadení, 
  • lokalizáciu a likvidáciu požiarov, 
  • vyhľadávanie a uvoľnovanie zavalených a zorzušených úkrytov, 
  • vyhľadávanie  a vyprosťovanie osôb zo závalu,
  • záchrana osôb z horiacích budov, zatopených riestorov,
  • vyvedenie nezranených osôb z priestoru napadnutia (okrem PNBBP),
  • dozimetrická kontrola zamorenia a ožiarenia,
  • špeciálna očista osôb, dezaktivácia, odmorovanie a dezinekcia, deratizácia

Velenie v CO vo vojne zahrňuje hlavne:

  • Udržiavanie vysokého morálneho a politického stavu súčasti CO,
  • Včasné varovanie obyvateľstva a súčasti CO o hroziacom nebezpečenstve,
  • Prípravu súčasti CO k činnosti pri hrozbe nepriateľského napadnutia, pri situáciách CO a k vykonávaniu likvidačných prác,
  • Nepretržité, iniciatívne získavanie a vyhodnocovanie správ o vzniknutej pozemnej situácií,
  • Včasné rozhodovanie a predávanie úloh podriadeným k záchrane postihnutého obyvateľstva, materiálnych hodnôt a k vykonávaniu nevyhnutných záchranných a prvoradých prác v napadnutých priestoroch,
  • Včasné stanovenie režimu života v priestoroch zamorených chemickými, biologickými a rádioaktívnymi látkami,
  • Organizáciu všestranného zabezpečenia činnosti súčasti CO v priebehu záchranných a prvoradých likvidačných prác,
  • Organizáciu materiálne technického zabezpečenia,
  • Sústavnú kontrolu plnenia stanovených úloh.

Velenie musí byť nepretržité, rozhodné a pružné. Nepretržitosť velenia sa dosahuje včasnou prípravou, rozvinutím a zaujatím veliteľských stanovíšť.  (VS), zabezpečením VS dodatočným počtom spojovacích ciest a ich ochranou, prípravou veliteľov a pracovníkov štábu CO, ich včasnou a dôslednou znalosťou pozemnej situácie a podmienok, v ktorých majú plniť úlohy, udržiavanie nepretržitého spojenia s podriadenými a nadriadenými veliteľmi, včasným podávaním hlásení nadriadeným a neustálym informovaním podriadených o situácii a sústavným prehľadom o možnostiach splnenia úloh podriadenými.

Územný veliteľ CO nesie plnú zodpovednosť za organizáciu a vykonávanie opatrení CO v rámci svojej územnej pôsobnosti. Velenie podriadeným uskutočňuje veliteľ CO osobne prostredníctvom svojho štábu alebo cestou štábov a predstaviteľov služieb CO. Je povinný sústavne hodnotiť situáciu, včas sa rozhodnúť, stanoviť úlohy podriadeným, kontrolovať ich činnosť a stále ovplyvňovať priebeh opatrení CO, ktoré má k dispozícii. 

Pri hodnotení situácie veliteľ posudzuje pozemnú situáciu , stav možností a zabezpečenia síl a prostriedkov CO, materiálne zabezpečenie, ráz terénu, poveternostné podmienky, dennú a nočnú dobu. V priebehu hodnotenia situácie veliteľom, náčelník štábu a predstavitelia služieb CO informujú veliteľa podľa jeho požiadaviek o otázkach, ktoré potrebuje pre rozhodnutia. Podklady pre rozhodnutia veliteľa sa spravidla predkladajú formou stručných ústnych správ s návrhmi záverov a dokladajú sa nutnými prepočtami. Veliteľ sa môže obmedziť iba na vypočutie súhrnného návrhu náčelníka štábu. Vo svojom rozhodnutí veliteľ stanoví:

a) Plán činností:

  • kam sústrediť hlavné sily,
  • delenie priestoru napadnutia na sektory (bojové úseky); alebo ohraničenie jednotlivých priestorov napadnutia a ich veliteľov,
  • manéver silami a prostriedkami, bližšiu úlohu a smer ďalšej činnosti,

b) Sily a prostriedky nutné pre splnenie úloh a ich úlohy,

c) Spôsob organizácie velenia a súčinnosti,

d) Lehoty plnenia úloh,

e) Zabezpečenie činnosti a MTZ,

f) Vlastné VS a určenie zástupcu.  

Veliteľ CO sektoru, okresu a vyšší velitelia sa spravidla rozhodujú podľa operačnej mapy. Nižší velitelia sa väčšinou rozhodujú v teréne pri vykonávaní veliteľského prieskumu, Príprava podkladov pre rozhodnutie veliteľa nesmie byť na úkor včasného opatrenia  k ochrane obyvateľstva alebo nasadenie súčasti k záchranným a prvoradým likvidačným prácam. Preto v zložitej situácii vydáva veliteľ postupne jednotlivé nariadenia. 

Štáb CO – Orgánom velenia je štáb CO, ktorý zabezpečuje veliteľovi riadenia podriadených. Všetku prácu organizuje na základe rozhodnutia a pokynov nadriadeného štábu. Základnou povinnosťou štábu CO vo vojne je zabezpečiť včasnú organizáciu ochrany obyvateľstva, činnosť súčasti CO a nepretržite velenie na základe skutočnej situácie.

K tomu je štáb CO povinný najmä:

  • Včas organizovať prieskum, spojenie a všetkými silami a prostriedkami CO získavať správy o pozemnej situácii,
  • Včas organizovať opatrenia k zabezpečeniu činnosti k ochrane obyvateľstva a v miestach napadnutia záchranné a prvoradé likvidačné práce,
  • Neustále poznať celkovú situáciu na zverejnenom úseku, stav a možnosti podriadených súčasti CO, charakter terénu, poveternostné podmienky a ich vplyv na plnenie úloh,
  • Vyhodnocovať pozemnú situáciu, stav záchranných a prvoradých likvidačných prác v miestach napadnutia a spracovávať veliteľovi návrhy na využitie síl a prostriedkov CO k stanoveniu postupov a spôsobov plnenia úloh a k ochrane obyvateľstva a príslušníkov CO,
  • Na základe rozhodnutia veliteľa CO spracovávať a predávať rozkazy a nariadenia podriadeným a uskutočňovať opatrenia k organizácii a udržaniu súčinnosti,
  • Kontrolovať plnenie úloh a podriadených súčasti,
  • Organizovať MTZ nasadených súčasti CO,
  • Predkladať hlásenia nadriadeným orgánom a informovať veliteľov a štáby podriadených súčasti CO o situácii,
  • Udržiavať styk so susednými štábmi a súčinnostnými zložkami.

Náčelník štábu  CO-NV je predstaveným všetkým pracovníkom štábu. V dobe vojny je prvým zástupcom veliteľa. Má právo vydávať v mene veliteľa rozkazy všetkým podriadeným veliteľom CO, za organizáciu a udržiavanie súčinnosti medzi nimi.

Riadi prácu celého štábu CO a operačne riadi podriadené štáby CO. NŠCO je povinný poznať situáciu, stav a možnosti podriadených súčasti síl a prostriedkov CO, priebeh plnenia úloh a vykonávanie opatrení CO, predvídať ich priebeh, byť pripravený predniesť veliteľovi návrhy na rozhodnutia, presadzovať ich a organizovať kontrolu im vydaných rozkazov. 

Velitelia alebo predstavitelia služieb CO sú podriadený veliteľovi CO. V práci sa riadia jeho nariadeniami a nesú plnú zodpovednosť za stav pripravenosti svojej služby a za včasne splnenie  odborných úloh. Odbornú činnosť podriadených jednotiek riadi prostredníctvom svojich štábov alebo predstaviteľov služieb CO, určených do štábov v priestore napadnutia.  

Pre zabezpečenie velenia v CO sa vytvára spoľahlivý systém spojenia a vyrozumenia. Spojenie musí umožniť:

  • Včasné vyrozumenie a varovanie o situáciách podriadených štábov, obyvateľstva a súčasti CO,
  • Včasné získavanie správ o následkoch nepriateľského napadnutia,
  • Nepretržité riadenie podriadených štábov a súčasti CO vo všetkých druhoch činnosti CO,
  • Riadenie tylového a technického zabezpečenia,
  • Nevyhnutnú súčinnosť so stanovenými orgánmi a spolupôsobiacimi štábmi a nasadenými súčasťami CO.

Spojenie sa organizuje na základe rozhodnutia veliteľa CO a nariadenia pre spojenie. Spojenie organizuje spojovací náčelník a kde nie je ustanovený, veliteľ, náčelník štábu alebo funkcionár nimi poverený. 

Spojenie s podriadenými riadi a za jeho realizáciu odpovedá nadriadený. Za rozvinutie a realizáciu súčinnostného spojenia zodpovedá ten štáb alebo orgán, ktorý odpovedá za celkové riadenie prác v určenom priestore, prípadne veliteľ jednotky, ktorá plní hlavnú úlohu. 

Spojenie pozemného prieskumu v priestoroch napadnutia jadrovou zbraňou s príslušným štábom CO sa organizuje  predovšetkým rádiom a kde to podmienky dovoľujú, využíva sa existujúce telefónne spojenie. Rádiové spojenie sa organizuje v príslušnej rádiovej sieti alebo prostredníctvom zberných stredísk správ. Úlohou ZSZ sa spravila poverujú spojovacie uzly sektorov (bojových úsekov), vhodných objektov, pozorovateľní alebo iných miest velenia a zariadení CO, ktoré majú spojenie s vyšším štábom CO. V nutných prípadoch sa ZSZ zriaďujú ako samostatné, z hľadiska spojovacieho vhodne dislokované a vybavené. Spojenie ZSZ s prieskumnými jednotkami sa organizuje v samostatných rádiových sieťach a smeroch. Spojenie vo vnútri prieskumných družstiev sa zaisťuje spravidla osobným stykom a signalizáciou.

Pre spojenie prieskumu v priestore napadnutia bojovými biologickými prostriedkami a priestore rádioaktívneho zamorenia s príslušným štábom sa využíva existujúce telefónne spojenie. Na dôležitých smeroch sa pre spojenie zriaďuje rádiové spojenie v existujúcej rádiovej sieti alebo smeru. 

1.1 Organizácia velenia

Velenie  v CO sa uskutočňuje z veliteľských stanovíšť. Jednotlivé stupne velenia CO národných výborov zriaďuje a pripravuje už v mieri tieto stanovištia:

  • Hlavné veliteľské stanovište (HVS);
  • Záložné veliteľské stanovište (ZVS);
  • Pohotovostné veliteľské stanovište (PVS).

V období zvýšeného ohrozenia štátu obsadzujú štáby CO národných výborov HVS operačnou skupinou a neskôr zmenou bojového obsadenia. 

Hlavné úlohy zmeny bojového obsadenia sú nasledujúce:

  • Vyrozumenie podriadených a súčinnostných orgánov a obyvateľstva o nebezpečenstve napadnutia a situáciách CO,
  • Zabezpečenie sústavného velenia podriadeným štábom, službám CO a organizáciu súčinnosti medzi nimi,
  • Organizácia získavania, zovšeobecňovania údajov o napadnutí a spracovanie návrhu pre rozhodnutie k riešeniu vzniknutej situácie,
  • Spracovanie rozkazov, nariadení, ich doručenie podriadeným a kontrola ich splnenia,
  • Vydávanie nariadení pre činnosť síl a prostriedkov CO do doby, než je vyjasnená situácia,
  • Zabezpečenie informácií o situácii nadriadenému štábu a súčinnostným orgánom,
  • Zovšeobecňovanie skúsenosti z vykonávanej činnosti CO a ich predávanie podriadeným,
  • Udržiavanie úzkej súčinnosti s ostatnými veliteľmi a štábmi teritoriálnych zložiek,
  • Predávanie informácií ZVS v rozsahu, ktorý umožňuje operačnej skupine na ZVS prevziať velenie pri vyradení HVS.

Záložné veliteľské stanovište sa obsadzuje v období zvýšeného ohrozenia štátu vyčlenenou operačnou skupinou, ktorá musí byť v každom okamihu pripravená prevziať velenie v prípade vyradenia vlastného HVS.

Hlavné úlohy ZVS sú nasledujúce:

  • Udržiavať neustále spojenie s HVS,
  • Mať dokonalý prehľad o situácií v kraji, okrese (meste),
  • Poskytnúť pomoc a vykonať kontrolu plnenia úloh pri štábe CO okresu, kde je operačná skupina kraja dislokovaná,
  • Plniť ďalšie úlohy podľa nariadenia z HVS.

Z pohotovostného veliteľského stanovištia sa riadi opatrenie CO v mieri pri nečakanom napadnutí a pri rozvíjaní systému CO v dobe rýchleho narastania nebezpečenstva napadnutia.

Po obsadení HVS zmenou bojového obsadenia sa pohotovostné VS opúšťa s vykonaním všetkých bezpečnostných opatrení k zamedzeniu zneužiť zariadenia PVS.

Štáby služieb CO umiestňujú svoje veliteľské stanovištia buď v priestore umiestnenia HVS veliteľa CO národného výboru alebo v priestore určenom príslušnou radou obrany.

K zabezpečeniu nepretržitého a pružného riadenia síl a prostriedkov CO pri vykonávaní záchranných a prvoradých likvidačných prác delí veliteľ CO okresu (mesta) priestor napadnutia jadrovou zbraňou, priestor napadnutia chemickou zbraňou a priestor napadnutia bojovými biologickými prostriedkami na sektory (ojové úseky). Menej rozsiahle priestory sa delia iba na bojové úseky. Na sektory a delia priestory napadnutia vzniknuté po útoku na priestory (mesta) zaradené do zvláštnej kategórie alebo pri vzniku priestoru napadnutia na rozsiahlom území. Tieto priestory napadnutia sa spravidla delia na  2 – 4 sektory, sektory sa delia podľa potreby na bojové úseky. Priestory napadnutia vzniknuté v menších mestách alebo na menšej rozlohe sa delia na 2 – 4 bojové úseky.

Sektor (bojový úsek – BÚ) je časť priestoru napadnutia, ktorého hranice určuje veliteľ CO okresu (mesta) tak, aby vytvoril veliteľovi sektoru (BÚ) vhodné podmienky k organizácii prác, manévrov súčasťami CO a k ich odpočinku, vykonávanie deaktivácie a vytvorenie potrebných zásob materiálu nutných k záchranným a prvoradým likvidačným prácam a k oprave techniky. Ako hranice sektorov (BÚ) sa určujú nezavaliteľné komunikácie, rieky, sady, parky a ďalšie prírodné a umelé terénne predmety a tvary. Počet sektorov (BÚ) je závislý hlavne na správnom členení mesta , charakteru zástavby, počte obyvateľov o rozlohe napadnutého priestoru. V kategorizovaných mestách sa sektory (BÚ) určujú tak, aby mal vhodné komunikačné spojenie s priľahlým územím kraja (okresu).

Veliteľ sektoru (BÚ) je priamo podriadený veliteľovi CO okresu (mesta) a sú mu podriadené všetky sily a prostriedky CO nachádzajúce sa v sektore (BÚ).

Štáb CO okresu (mesta) ustanovuje ako pracovný orgán veliteľa sektoru (BÚ) štáb sektoru (BÚ) z počtu pracovníkov štábu CO NV, služieb CO a doplňuje ich z počtu funkcionárov (pracovníkov) NV.

Pri nasadení vojenského útvaru CO do bojového úseku v rámci sektoru, vysiela veliteľ vojenského útvaru CO do štábu sektoru operačného a tylového pracovníka ku koordinácií úloh medzi vojenským útvarom CO a nevojenskými jednotkami CO  a k riešeniu materiálneho zásobovaniu vojenského útvaru CO materiálom, ktorým nie je zásobovaný z príslušnej vojenskej zásobovacej základne.

Možné zloženie stábu sektoru:

  • Náčelník štábu sektoru,
  • Operačná skupina,
  • Prieskumná skupina,
  • Spojovacia skupina,
  • Týlová skupina,
  • Predstavitelia služieb CO.

Operačná skupina je povinná:

  • Spoločne s prieskumnou skupinou navrhovať organizáciu nepretržitého prieskumu,
  • Poznať súčasnú pozemnú situáciu, stav záchranných a prvoradých likvidačných prácm poveternostné podmienky a ich vplzv na plnenie úloh,
  • Zabezpečiť prevziatie súčasti CO nasadených z vlastného okresu a kraja a pridelených do sektoru, vykonať ich rýchle anasadenie do určených bojových psekov (pracovných úsekov ) alebo na miesta rozvinutia svojích zariadení,
  • Vyhodnocovať spoločne s predstaviteľmi služieb CO pozemnú situáciu, stav záchranných a prvoradých likvidačných prác a vzhľadom k pracovným možnostiam SaP spracovávať návrhy na ich využitie , spôsob organizácie záchranných a prvoradých likvidačných prác, striedanie, stravovanie a odpočinok súčasti CO, vyčlenenie jednotiek pre riadenie a zabezpečenie prác na MSO a na organizáciu dozimetrickej kontroly a hygienickej očisty,
  • Včas spracovávať rozkazy a nariadenia veliteľa, pokyny pre zabezečenie činnosti a organizovať súčinnosť,
  • Včas spracovávať a predkladať správy pre nadriadený štáb.

Prieskumná skupina je povinná:

  • Organizovať nepretržitý všeobecný prieskum k získaniu správ o pozemnej situácii, navrhovať organizáciu prieskumu a využitie pridelených prieskumných jednotiek,
  • Sústavne získavať správy o pozemnej situácii od veliteľov bojových úsekov a veliteľov súčasti CO,
  • Viesť prehľad a poznať súčasnú pozemnú a poveternostnú situáciu, túto s pomocníkom pri pláne na plán sektoru (BÚ) zakresľovať, vyhodnocovať ju a predávať náčelníkovi operačnej skupiny.

Spojovacia skupina je povinná:

  • Zabezpečiť včasnú organizáciu spojenia, umožňujúcu nepretržité velenie,
  • Poznať situáciu a stav spojovacích prostriedkov v sektore a účelne ju využiť pre zabezpečenie veliteľského a súčinnostného spojenia,
  • Zabezpečiť včasné predanie rozkazov a nariadení veliteľa vykonávateľom,
  • Riadiť činnosť obslúh spojovacích prostriedkov a dbať na dodržiavanie prevádzkovej kázne,
  • Organizovať odstránenie porúch na spojovacej sieti a spojovacích prostriedkov.

Hlavnou úlohou predstaviteľov Štátnej služby pôšt a telekomunikácii je zabezpečovať koordinačné práce jednotiek STSPT s činnosťou ostatných súčasti CO v sektore, zaisťovať organizáciu využitia zachovaných častí spojovacích sieti a zariadení správy spojov a plnenie ďalších úloh jednotiek STSPT v zasiahnutom priestore.

Tylová skupina je povinná:

  • Organizovať spoločne s predstaviteľmi služieb CO opatrenia k všestrannému materiálnemu zabezpečeniu nasadených súčasti CO z vlastných zdrojov i ťažbou materiálu z miestnych zdrojov,
  • Sústreďovať požiadavky veliteľov BÚ a v súčinnosti s predstaviteľmi služieb CO organizovať prísun materiálu pracujúcom súčastiam CO a vyžadovať prísun materiálu od štábu CO okresu (mesta),
  • Zabezpečiť plné využitie dopravných prostriedkov, zásobovanie PHM a opravárenskú službu dopravných prostriedkov,
  • Organizovať nutné zabezpečenie postihnutého obyvateľstva stravou, vodou a odevmi,
  • Organizovať vhodné rozmiestnenie tylových zariadení a činnosť na základniach tylového zabezpečenia.

Predstavitelia služieb CO sú povinný:

  • Poznať súčasnú pozemnú situáciu, stav záchranných a prvoradých likvidačných prác, poveternostné podmienky a ich vplyv na plnenie úloh,
  • Poznať stav a situáciu súčasti CO vlastnej služby, techniky a materiálneho zabezpečenia a vedieť, kde v sektore pracujú,
  • Vyhodnocovať pozemnú situáciu, stav záchranných a likvidačných prác a vzhľadom k pracovným možnostiam odborných súčasti CO spracovávať návrhy na ich využitie a v tomto smere predkladať príslušné návrhy a v súlade so úmyslom veliteľov služieb CO navrhnúť spôsob organizácie záchranných a likvidačných prác, striedanie súčasti CO, zabezpečenie ich činnosti a nepretržité súčinnosti,
  • V súčinnosti s tylovou skupinou včas zaistiť podľa svojej odbornosti materiálne zabezpečenie pracujúcich súčasti CO a mať prehľad o stave, spotrebe, prísune materiálu, ktorý obhospodaruje jeho služba CO.