ŠTOB – Tepelná elektráreň, Krompachy (SVK)

V roku 1929 bola založená spoločnosť Východoslovenské elektrárne Košice (VSE). Táto spoločnosť mala za úlohu elektrifikovať najväčšiu oblasť s 829 000 obyvateľmi, žijúcimi v 1173 obciach. Spoločnosť disponovala s elektrárňami v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Prešove. Rozsiahle územie a každoročná zvyšujúca sa spotreba elektrickej energie spela k postaveniu výkonného zdroja výroby elektrickej energie. Po zvážení rôznych alternatív sa rozhodnutím Ministerstva dopravy a verejných prác rozhodlo o vybudovaní novej výkonnej elektrárne v Krompachoch. V období rokov 1938-1948 bola elektráreň v Krompachoch najmodernejšou tepelnou elektrárňou na území Slovenska. Do prevádzky bola spustená roku 1939 a v tomto období predstavovala jednu z najvýkonnejších elektrárni na našom území.
Po vojne sa pristúpilo k výstavbe tretieho bloku. S nainštalovaným kotlom s tavnou komorou, parnou kondenzačnou turbínou o výkone 20 MW, generátorom s výkonom 25 MVA. Všetky zariadenia dodala ČKD Praha. Rozšírená bola uhoľná skládka, vodné hospodárstvo pre chladiacu vodu a rozvodňa 100 kV. Tretí blok však bol spustený až v januári 1951. Výstavba kondenzačnej elektrárne Vojany I bola predzvesťou konca krompašskej elektrárne. Prebiehala v rokoch 1961 – 1966. Jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v rokoch 1965 – 1966. Elektráreň v Krompachoch bezchybne fungovala 37 rokov, až v roku 1971 odstavili obidva bloky a 15.maja 1976 elektráreň ako celok bola úplne uzavretá. [1]

Nakoľko šlo o strategický objekt, 50. rokoch sa rozhodlo o vybudovaní úkrytu pre túto elektráreň. Do priľahlého kopca sa tak vyrazil menší štôlňový úkryt, ktorý slúžil ako VS objektu a tiež pre ukrytie zamestnancov elektrárne. Úkryt a elektráreň predeľuje rieka Hornád, preto boli objekty prepojené železným mostom. Šlo teda o kombináciu VS štábu CO objektu a úkrytu pre zamestnancov.

Jedná sa o štôlňový stály tlakovo odolný úkryt, s dvoma vstupmi – mierovým a bojovým, na konci ktorých sú osadené tlakovo-plynotesné dvere typu D-2. Každý portál ma ešte zdvojený vchod pre zvýšenie ochrany pred tlakovou vlnou. Nad úkrytom je jedno nasávacie miesto, ktoré je kombinované s núdzovým výlezom. Chodba núdzového výlezu je 3x zalomená. Bolo tu jedno filtroventilačné zariadenie pravdepodobne typu FVZ300b s oddelenou prachovou komorou. Ďalej tu boli 2 miestnosti so sociálnymi zariadeniami, akumulátrovoňa, odmorovacia priepusť za bojovým vchodom, vodné hospodárstvo a dvojica operačných miestností pre riadiaci štáb CO objektu.

Dnes je úkryt vyradený z evidencie a chátra. Bol niekoľko krát vytopený a vyrabovaný. Z vnútorného vybavenia sa nezachovalo prakticky nič.

UPOZORNENIE: V minulosti sme uvádzali, že tento objekt slúžil ako VS OBT Kovohuty. Po návšteve vojenského hist. archívu a po ďalšom zistení hist. faktov sme zistili, že tento úkryt patril býv. tepelnej elektrárni. túto informáciu nám potvrdilo aj MINV sekcia KR.

Viac foto tu:

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *