Záložné nemocnice

1 Podzemné nemocnice KO-17 v ČSSR

Objekty KO-17 slúžili ako chránené zdravotnícke pracoviská. Stavba objektov KO-17 bola zahájená v  roku 1952, teda  v dobe, kedy sa očakávalo, že vojna medzi Západom a Východom môže vypuknúť prakticky kedykoľvek. Pripravené tu boli operačné sály, izby pre pacientov a zdravotnícky personál, najnutnejšie lieky a zdravotné potreby a vybavenie pripravené k okamžitému použitiu. 

  • Praha
    • Fakultní Thomayerova nemocnice
    • Nemocnice na Bulovce
    • Všeobecná falkultní nemocnice v Praze

KO 17 v Thomayerovej nemocnici ale nie je unikátnym objektom. Iba v Prahe boli postavené ďalšie 2 typovo rovnaké podzemné nemocnice. Jedna pod nemocnicou na Karlovom námestí, druhá pod nemocnicou na Bulovce. Objekt pod Bulovkou prešiel rekonštrukciou a je pripravený na zvládnutie akejkoľvek epidémie. Podzemie na Karlovom námestí bolo v roku 2001 zničené povodňami. Pôvodný plán výstavby zo začiatku 50. rokov ale počítal s výrazne veľkorysejšou výstavbou a podzemných nemocníc malo byť vybudovaných niekoľko desiatok. Z dôvodu vysokej finančnej náročnosti ale k realizácii tohto plánu v plné miere nakoniec nedošlo.

I tak ale vznikla rada ďalších podzemných zdravotníckych zariadení. Výrazne sofistikovanejšie podzemie tak má napríklad Vojenská nemocnice v pražských Střešovicích. Svoje menšie podzemné zdravotnícke zariadenia mali aj niektoré väčšie podniky v rámci svojich úkrytov a v improvizované lazarety sa mali premeniť v prípade konfliktu aj vagóny pražského metra pristavené v staniciach. 

K dispozícii by boli pochopiteľne i klasické vojenské poľné nemocnice a na zdravotnícke zariadenia mali byť premenené liečebne v nezasiahnutých oblastiach. 

1.1  KO-17 – Fakultní Thomayerova nemocnice, Praha

Areál Fakultní Thomayerovy nemocnice bol dokončený 28. októbra 1928. Pôvodne by sme ale v pražskej Krči nenašli nemocnicu. Areál niesol názov Masarykovy domovy a poskytoval širokú škálu sociálnych služieb. Areál poskytoval celkom 3260 lôžok, nechýbali v ňom starobince, alebo detské ozdravovne. V priebehu druhej svetovej vojny slúžil areál ako vojenský lazaret. V druhej polovici 40. rokov bol potom premenený na nemocničné zariadenie, ktoré dnes poznáme ako Fakultní Thomayerovu nemocnicu. Dnes nemocnica ponúka celkom 1 561 lôžok, vo viac než dvadsiatich pavilónoch. Súčasťou areálu je aj tropodlažný podzemný úkryt. Bol postavený začiatkom päťdesiatich rokov. Jeho účel bol jediný. Zachraňovať ľudské životy.

1.1.1 Vznik a konštrukcia objektu

GPS súradnice: 50.0265778N, 14.4598283E
Výstavba trojpodlažného stáleho, tlakovo odolného objektu, bola zahájená na konci roku 1952, v reakcii na začínajúcu studenú vojnu. Konštrukcia objektu je tvorená z monolitického železobetónu. Podzemný objekt má celkovú plochu 1 243 metrov štvorcových, z toho 915 m tvorí plocha pre ukrytie a 164 m technológie. Ide o úkryt 4. triedy odolnosti. Mal by teda odolať tlakovej vlne s pretlakom v čele vlny 0,1 MPa. Múry úkrytu sú tvorené 75 cm silným železobetónom. Nad stropom objektu by sme našli ešte 3,5 metrovú vrstvu piesku, štrku a zeminy. Nad týmto zásypom sa nachádza 75 cm silná železobetónová tzv. rozprasková doska, ktorá mala v prípade útoku konvenčnými zbraňami (bombardovaním) zachytiť otrasy a tým ochrániť skelet úkrytu. Pre úplnosť dodajme, že objekt nebol konštruovaný na to, aby vydržal priamy zásah jadrovou zbraňou.
Objekt bol dokončený v decembri roku 1961 a dostal označenie KO-17. Jeho výstavba stála 11 532 920 Kčs. Úkryt až do roku 1990 spadal do kategórie „Prísne tajné“. Celý areál, vrátane úkrytu, leží mimo záplavovú oblasť Vltavy. Poloha objektu je vo svahu kopca, ktorého údolím preteká Kunratický potok. Podobné situovanie je, predovšetkým pre vojenské stavby zvláštnej dôležitosti, veľmi časté.

Letecký snímek výstavby úkrytu KO 17 z roku 1953 (Zdroj: mapy kontaminace Cenia)

1.1.2 Využitie objektu

Objekt KO-17 slúžil a stále slúži, ako chránené zdravotnícke pracovisko, v ktorom je stále pripravených 72 zdravotníckych lôžok pre príjem stabilizovaných pacientov. Kapacitu objektu je ale možné zvýšiť až na 170 osôb. Objekt je v stálej pohotovosti a po vydaní povelu Operačného strediska krízového štábu hl. m. Prahy, pripravený do 60 minút plniť najnamáhavejšie úlohy spojené so záchranou obyvateľstva, patri medzi ne vojnový konflikt, prírodná katastrofa, požiar, teroristický útok alebo epidémia.

V posledných rokoch bol potom objekt uvedený do prevádzky napríklad v súvislosti s koncertom Madony na pražskom Chodove, kedy bolo možné, v prípade nejakej udalosti, predpokladať prísun takého množstva pacientov, ktoré by pražské nemocnice za bežnej prevádzky nemuseli zvládnuť. Rovnako tak bol uvedený do pohotovosti napríklad pri povodiach v roku 2002.

Pripravené sú dva operačné sály, izby pre pacientov, a zázemie pre personál. Celý objekt dokáže fungovať celkom izolovane a to až po dobu 26 hodín. Do objektu bol taktiež novo zavedený optický kábel, vďaka ktorému bolo možné sprevádzkovať LAN a WAN sieť.

Objekt má dve základné režimy prevádzky. Môže fungovať ako chránené nemocničné zariadenie, môže ale tiež fungovať ako klasický úkryt civilnej ochrany pre obyvateľov z blízkeho okolia. K tomu bol vybudované ešte tretí, civilný vstup.
Pre prípad potreby sú stále zostavené dve tímy zdravotníkov. V prvom týme celkom sedem lekárov, dvadsaťsedem sestier a jeden sanitár, v druhom tíme dvadsaťštyri sestier a dvaja sanitári.
Plány počítajú s tým, že by v nemocnici v prípade plnej prevádzky bolo k dispozícii oddelenie dospelej a detskej chirurgie, interné anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, ušno-noso-krčné či očné a pôrodníčke oddelenie, neurológia, reumatólogia, alebo oddelenie pre liečbu dlhodobo chorých.

1.1.3 Vstupná časť a dekontaminácia 

Nemocnica má tri vstupy. Jeden na úrovni prvého podlažia a druhý na úrovni tretieho poschodia. Oba tieto vstupy mohli slúžiť pre bezbariérovou dopravu pacientov. Oba vstupy sú chránené proti prípadnej tlakovej vlne valmi zeminy. Tretí vstup bol situovaný taktiež z prvého podlažia, konkrétne smerom do Vídeňskéj ulice a slúžil ako civilný vstup v prípade použitia objektu ako úkrytu CO. Tento vstup umožňoval prístup do objektu ako cez odmorovaciu smyčku, tak mimo ňu, iba cez protiplynovou predsieň.
Ako u všetkých úkrytoch, kde sa počítalo s chemickou, alebo jadrovou vojnou, je pri vstupoch pripravená odmorovacia smyčka. Súčasťou smyčky je aj izolovaná miestnosť pre kontaminované odevy. Odpad je tu vyvedený do infekčnej stoky.
Kontaminované osoby prechádzali najprv miestnosťou pre vstupnú a dozimetrickú kontrolu a následne pokračovali do dvoch miestností, ktoré slúžili ako zobliekarne. Tu by sa zbavili kontaminovaných odevov. V rámci zobliekárni nechýbala ani toaleta, z hygienických dôvodov šlo o tak zvaný turecký záchod. Potom nesledovali sprchy, výstupná dozimetrická kontrola a celá smyčka končila obliekarňou. Vedľa nej je stále sklad s oblečením. Pre pacientov sú tu neustále pripravené nočné košele a pyžama.

1.1.4 Prvé a druhé poschodie

V súčasnosti nájdeme v objekte už iba dva operačné sály. Prvú, tzv. špinavú operačnú sálu, nájdeme v prvom podlaží, druhá operačná sála je situovaná v druhom podlaží. Ku každej operačnej sále patria miestnosti pre prípravu a sterilizáciu.

V celkom ôsmych izbách je v rámci prvých dvoch podlaží objektu k okamžitému použitiu pripravených 72 lôžok vrátane šiestich detských postieľok.

Okrem lôžkových izieb nájdeme v prvom a v druhom podlaží taktiež zázemie pre personál. Nechýba lekárska izba, izba pre personál alebo kancelária či malá kuchynka s malým skladom potravín.

Nesmieme zabudnúť ani na márnicu. Ta je umiestnená v rámci prvého podlažia, mimo hlavný objekt nemocnice, hneď vedľa jedného z dvoch vstupov do vnútorného objektu nemocnice. Kapacita márnice odpovedá predpokladanej dobe uzavretého chodu objektu. Proti prieniku zápachu i mŕtvolných plynov do okolia je zabezpečená tlakovými dverami.

Doplňme ešte, že všetky tri podlažia objektu sú prepojené schodiskom, ktoré okružuje výťahovú šachtu. V nej umiestený nákladný výťah môže slúžiť pre dopravu nepohyblivých pacientov alebo materiálu. Medzi druhým a tretím podlažím je taktiež možný prestup i relatívne úzkou spojovacou chodbou. Tá ale vedie mimo tlakovo zabezpečenú časť objektu a v dobe izolácie nemocnice by teda nebola použiteľná.

1.1.4 Tretie poschodie 

Spodné podlažie nemocnice je dnes vyhradené pre technické zázemie. Je tu energetické centrum, filtroventilačné zariadenie, studňa a vodáreň, alebo sklad PHM.

Za bežnej prevádzky je nemocnica pripojená na verejnú elektrickú sieť. Pokiaľ by ale verejná sieť skolabovala, či bol jej chod inak ochromený, nemocnica mohla fungovať ďalej. Náhradnú dodávku energie zaisťoval Dieselagregát typu 6S 110 s pripojeným elektrorozvádzačom, ktorý umožňuje ovládanie hlavných elektrospotrebičov ako je filtroventilačné zariadenie, sterilizátory, čerpadlá, destilačné prístroje, akumulačné pece, atď.. Sanie a výfuk sú vedené mimo objekt úkrytu. Agregát je osadený kvalitnými akumulátormi s vlastnou dobíjacou stanicou. Zaujímavosťou je, že práve tento agregát môže, prostredníctvom núdzového rozvodu elektrickej energie, napájať aj dve pavilóny na povrchu. Konkrétne ide o pavilóny kde je novorodenecké a pôrodnícke oddelenie.

Pôvodne bola v objekte ešte jedna operačná sála. Našli by sme ju práve v treťom podlaží. Nablízku nechýbal sklad krvi, neďaleko bolo i veliteľské stanovište celého úkrytu. Žiadny z uvedených priestorov už v treťom podlaží ale dnes nenájdeme. V rámci rekonštrukcie v roku 2006, kedy bolo v treťom podlaží umiestnené pracovisko lineárneho urýchľovača, bolo totiž postavenie miestnosti zmenene a pôvodné zariadenie odstránene. Z pôvodného vybavenia sa tak zachoval jeden jediný relikt. Historická telefónna ústredňa.

Objekt podzemnej nemocnice má k dispozícii celkom tri vodné zdroje. Za normálneho stavu je pripojený k verejnej mestskej vodovodnej siete. Pre úžitkovú vodu je určená studňa, k dispozícii je v nej zhruba 56 tisíc litrov. Pre zásobovanie nemocnice pitnou vodou by slúžila nádrž s objemom 48 tisíc litrov pitnej vody. Táto nádrž je plnená z bežnej vodovodnej siete. Voda je chemický i bakteriologický kontrolovaná tak, aby kedykoľvek bola k dispozícii v bezchybnom stave. Odpadné vody sa vypúšťajú cez kanalizačnú jímku do kanalizačnej siete samospádom. V prípade izolácie úkrytu je tu k dispozícii aj vlastná tlaková vodáreň s dezinfekčným zariadením. K dispozícii by bola taktiež teplá voda. Až do roku 1992 bol objekt napojený na kotolňu Thomayerovej nemocnice. Tá by ale za krízy nemusela fungovať. Od roku 1992 bol teda ohrev riešený iba cez elektrické bojlery, ktoré môžu teplú vodu dodávať bez závislosti na kotolne.

Nechýba ani kompletná filtroventiláca, ktorá by dodávala obyvateľom úkrytu dýchateľný a nezamorený vzduch. Teplota v objekte je tak celý rok zhruba 18 stupňov Celzia. Aj to zaisťuje tunajší ventilačný systém, ale vie toho omnoho viac. Ten umožňuje dodať za hodinu 3 000 litrov upraveného vzduchu, z toho 2 000 litrov vonkajšieho a 1 000 litrov cirkulačného, teda vnútorného, znovu upraveného vzduchu.
Vzduch nasávaný z vonkajšieho priestoru je vedený cez vyrovnávajúcu tlakovú jímku naplnenú kamenivom na tri hrubé filtre a ďalej na dve jemné filtre. Potom je rozvádzaný do celého priestoru úkrytu.
V prípade izolácie priestoru by boli nasávacie jímky uzavreté. Vzduch odsávaný z priestorov úkrytu by bol zbavený CO2, k tomu slúžia filtre s náplňou nátronového vápna, a po prechode jemnými filtrami by bol obohatený čistým kyslíkom, predávaným z tlakových fliaš.

Technické data:

Konštrukciaželezobeton monolitický 
Trieda odolnosti IV 
Doba izolovanej prevádzky26 hodin 
Dieselagregát S 6110 (66 kW, kVA 80) 
Filtroventilačné zariadenie1 x 1000a – 56 
Zastavaná plocha 1243 m² 
Plocha pre ukrytie915 m² 
Plocha technického bloku 164 m² 
Objem čistého priestoru2804 m³ 
Rozpočtové náklady 11.532.920 Kč  (1952) 

 

Umiestnenie lôžok:

1. poschodieIzba č.108 lôžok
114 lôžka
143 lôžka
1513 lôžok
2. poschodieIzba č.2113 lôžok
2620 lôžok+ 4 detské
292 lôžka+ 2 detské
303 lôžka
celkem pro mírové využití66 lôžok + 6 detských
3. poschodiestrojovňa FVZ, výmenník, dieselagregát, radioterapia

 

___________________________

1.2  KO-17 – Nemocnice Na Bulovce, Praha

Začiatkom 50. rokov sa pre prípad jadrovej vojny začal budovať, ako úkryt pre nemocných a zdravotníkov, podzemný úkryt. Tento úkryt je odolný proti tlakovej vlne, má svoj zdroj energie, filtroventiláciu, zásobáreň vody a celkové technické zázemie. Nemocnica môže byť uvedená do prevádzky behom jednej hodiny. Jej kapacita je 48 lôžok a podľa potreby môže byť navýšená až na 78 lôžok, vrátane možnosti izolovane hospitalizovať infekčných pacientov. Uvádza sa taktiež do pohotovosti pri mimoriadnych udalostiach, ako sú povodne alebo chrípkové epidémie. Ide o typovo rovnakú konštrukciu, ako KO-17 v Thomayerovej nemocnici.

___________________________

  • Fotky KO-17 na Bulovce poskytol Zdeněk Padovec

1.3 Objekty KO-17 na Slovensku

Na Slovensku boli vybudované 3 objekty KO-17. V každom kraji sa teda nachádzala jedna takáto nemocnica. Ani jeden z objektov sa ale veľkosťou a prevedením nedá porovnať s objektami KO-17 v Prahe. 

KO-17 sa na Slovensku nachádzala v týchto miestach: 

  • Košice (VsK) 
  • Martin (SsK)
  • Nitra (ZsK)

Všetky tri objekty sú jednopodlažné samostatne stojace, stále tlakovo odolné ŽB monolitické úkryty s triedou odolnosti IV. Každá takáto podzemná nemocnica disponuje čakárňou, odpočinkovou miestnosťou pre ošetrujúcich lekárov, lôžkovou časťou, prípravnou miestnosťou k operačke, jedným operačným sálom, odpočivárňou pre ranených šokom a podobne. Všetky úkryty disponovali záložným DA, FVZ s regeneráciou a vlastným vodným hospodárstvom.  

Úkryty sú aj dnes funkčné avšak už neslúžia svojmu pôvodnému účelu, ale sú vedené ako radové úkryty CO.  

2 Spiace nemocnice v ČSSR

Spiace nemocnice sa budovali po celej ČSSR od 60. rokov pre prípad vypuknutia vojny. Budovali sa na väčšinou na odľahlých miestach, aby v prípade jadrového útoku ostali tieto nemocnice nedotknuté. Z tohto dôvodu ani jedna spiaca nemocnica nedisponuje úkrytmi CO. Išlo o veľké a prázdne nemocničné budovy bez personálu, ktoré by boli aktivovane až v prípade potreby. Až potom by do nich bolo dovezené potrebné vybavenie a personál.  

V bývalom Československu sa vybudovalo 15 takýchto nemocníc, z toho 12 sa nachádzalo na území Českej republiky a tri na Slovensku.

Spiace nemocnice na území ČR:

Miesto GPS Aktuálny stav
Mlékovice49.9801689N, 15.0239725EN/A
Jílové u Prahy49.9000844N, 14.4971453EPredaná do SV
Hředle49.9057931N, 13.9136139ENa predaj
Zábřeh na Moravě49.8825169N, 16.8589394EN/A
Holice50.0736164N, 15.9858592EPredaná – bytovka
Frenštát p. Radhoštěm49.5324328N, 18.2038653EPredaná – múzeum
Ujkovice50.3698278N, 15.0895094E Centrum medicíny katastrof
OsoblahaN/AN/A
Nepomuk49.4919361N, 13.5845261EN/A
Ostrava-Koblov49.8878397N, 18.2834233EN/A
Přestavlky na Přerovsku49.3903722N, 17.4819353EN/A
N/AN/AN/A 

 

Spiace nemocnice na území SR:

Novoveská Huta48.9185922N, 20.5321094EPredaná – bytovka
Banská Štiavnica48.4407394N, 18.9041333Esklad zdrav. materiálu
Čachtice48.7056283N, 17.7776753Esklad zdrav. materiálu

 

Spiaca nemocnica Čachtice:

 

Spiaca nemocnica Banská Štiavnica:

Dnes už svojmu účelu neslúži ani jedna z týchto nemocníc. Väčšina z nich bola predaná do súkromného vlastníctva a boli z nich vybudované bytovky alebo liečebne, iné boli predané pod správu štátnych hmotných rezerv a slúžia ako sklady zdravotného materiálu a podobne.