ZVS – 10. letecká armáda [S-6], Mladotice (CZE)

Necelých 30 kilometrov od Plzne nájdeme nenápadný areál. Na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že sme sa ocitli v príjemnom rekreačnom stredisku. Rybníček, vonkajší gril, príjemné posedenie, všetko zasadené do údolia, ktorým preteká potok. Rekreačný areál bol však krytím pre prísne utajovaný podzemný bunker, z ktorého by bol riadený letecký jadrový úder proti Západnému Nemecku.

História areálu

K prvej vojenskej aktivite v tejto oblasti dochádza už počas druhej svetovej vojny, kedy tu bol podľa niektorých informácií umiestnený muničný sklad Wehrmachtu.
V päťdesiatych rokoch si vytipuje tunajšie údolie ČSLA ako jednu z možných lokalít na výstavbu zodolneného veliteľského stanoviska. V roku 1957 sa prvýkrát objavuje zmienka o VÚ 5625. Aj keď sa oficiálne jedná o pobočku Ústredného skladu zdravotníckeho materiálu, rozhodne nejde o nejaký obyčajný útvar. Ako sklady zdravotníckeho materiálu boli totiž maskované tie najdôležitejšie armádne objekty.

Presná história areálu by sa dala datovať nasledovne:

  • V roku 1957 vytvorená pobočka Ústredného zdravotníckeho skladu Bystřice pod Hostýnom,
  • Od roku 1958 pobočka 2. ústredného zdravotníckeho skladu Bystrice pod Hostýnom,
  • Od roku 1961 pobočka 1. zdravotníckej základne Bystřice pod Hostýnom,
  • V roku 1969 na základe pobočky 1. zdravotníckej základne v Mladoticiach vznikol 10. sklad zdravotníckeho materiálu Plzeň,
  • V roku 1992 bol útvar zrušený,
  • V roku 1996 armáda objekt definitívne opúšťa.

10. letecká armáda

letecká armáda mala byť hlavnou leteckou silou celého československého frontu. K dispozícii by v prípade konfliktu mala 19 jadrových bômb a medzi jej úlohy okrem iného patrilo jadrovým úderom zničiť časť síl 2. armádneho zboru NSR, dve riadiace a navádzacie stanovištia a časť síl nemeckej protivzdušnej obrany. Prehľad, z akých útvarov sa 10. letecká armáda skladala je možné vidieť na http://forum.valka.cz/topic/view/74703/10-letecka-armada-1962-1991

Dispozícia areálu

GPS súradnice: 49.9719483N, 13.3363758E

Výber vhodnej lokality prebiehal od roku 1958, do úvahy pripadali dve lokality. Prvá sa nachádzala neďaleko obce Broumy, v údolí Úporského potoka. Druhou lokalitou boli Mladotice a údolia potoka Chladná. Pôvodný odhad hovoril o oboch lokalitách kladne. Po geologickom prieskume sa však ukázalo, že lokalita v Broumoch nie je vyhovujúca. V hre teda zostávali Mladotice, aj tu sa však vyskytlo mnoho problémov a to predovšetkým so spodnou vodou a silne rozpukaným skalným masívom. Ražba však nakoniec v Mladoticiach začala. Objekt sa podarilo nakoniec dokončiť, avšak veľkým problémom stále ostala spodná voda. Vojaci v spomienkach uvádzajú, že podzemná voda napriek všetkým opatreniam prenikala do objektu a v časti rozvodov bol preto veľký problém s koróziou, v podzemí sa preto muselo vetrať. Predpisovo bol postup stanovený tak, že vetranie prebiehalo za pomoci ohrievačov bežiacich na nočný prúd. Rušilo to však pri spánku a preto sa postup rôzne obchádzal, napríklad vetraním počas dňa.

Areál na prvý pohľad vyzerá ako rekreačné stredisko. Nájdeme tu rybníček, vonkajší gril s posedením, vojaci tu chovali ovce, vykrmovali tu vždy niekoľko ošípaných. To všetko bol pochopiteľne zámer. Nikto nemal ani zo vzduchu, ani zo zeme poznať, čo sa v tunajšom údolí skrýva. Maskovanie tu šlo skutočne do detailov. Ani náhodný votrelec tak nemal poznať, kde idú napríklad rozvody komunikačných káblov, ktoré boli zamaskované ako kôlnička na drevo. Nenašli by sme tu ani demaskujúce rozsiahle anténne poľa. V areáli bol iba jeden stožiar antény, ktorý slúžil iba ako záloha. Spojenie preto bolo prioritne realizované diaľkovými káblami do neďalekých Plas, kde sa nachádzala zosilňovacia stanica.

V areáli nájdeme dielne, kasárenskú budovu, budovu štábu a ďalšie obslužné zariadenia. V jednom cípe bolo pôvodne aj anténne pole. V zadnej časti údolia ešte stále nájdeme zvyšky malej strelnice. Nechýbalo tu ale ani malé hospodárstvo. Na jednej strane údolia stále nájdeme budovy, ktoré slúžili chovu oviec. Na zvyškoch z kuchyne si zase pochutnávalo niekoľko ošípaných. Na útvare prebiehala od roku 1970 neustála stavebná činnosť. Počas 12 rokov sa postavila poschodová budova štábu, prestavala rota, vznikli rôzne prízemné sklady a budova SOD. Areál teda na svojom začiatku vyzeral úplne inak, než je jeho súčasná podoba.

Útvar

V polovici sedemdesiatych rokov tvorilo tunajšiu posádku okolo 40 vojakov základné služby a traja vojaci z povolania. V osemdesiatych rokoch sa ale počty výrazne zmenili. Pri útvare stále slúžilo zhruba 40 vojakov základnej služby, počet vojakov z povolania bol ale navýšený až na 60. S najväčšou pravdepodobnosťou za tým stojí fakt, že až na začiatku 80. rokov boli dokončené všetky stavebné úpravy a dokončené vnútorné vybavenie objektu. Služba tu spočívala predovšetkým v strážení areálu a jeho údržbe.

Tak ako sa menili počty vojakov, menili sa aj podmienky na útvare. Na začiatku 70. rokov bola služba tu tým najlepším, čo Vás mohlo na vojne stretnúť. Postupne však režim pritvrdzoval a to predovšetkým vďaka problémovým ročníkom, ktoré na tunajší útvar nastúpili. Zaviedli sa teda rôzne cvičenia a nacvičovala sa aj obrana útvaru. To čo sa však nezmenilo boli 24 hodinové smeny. V súvislosti s rozprávaním pamätníkov si odporúčame prečítať článok http://vu5625.sweb.cz/1972/1974.htm, kde sú skúsenosti vojakov veľmi dobre popísané.

V areáli platili prísne bezpečnostné pravidlá pre pohyb osôb. Ukážkou sú napríklad pätníky opatrené žiarovkou, ich vypínače boli umiestnené vždy na začiatku a na konci cesty. Každý, kto v noci na túto cestu vstúpil, musel stráž upozorniť na svoju prítomnosť práve rozsvietením pätníkov. Pokiaľ náhodou zabudol, mohol mať veľký problém. Stráž totiž mala nabité ostrými a v krajnom prípade narušiteľa smela zastreliť.

Zodolnené veliteľské stanovište

Samotný podzemný komplex, ktorý vo vojenských plánoch niesol označenie S-6, bol vyrazený v skale medzi rokmi 1958 a 61. Tvoria ho celkom tri hlavné tunely, z nich potom odbočuje niekoľko tunelov menších. Vnútorne je priestor rozdelený do niekoľkých sekcií, ktoré bolo možné uzatvoriť. Vchodové časti do objektu a časť okolo studne sú vystavané z monolitického betónu. Vnútro bunkra je poskladané z prefabrikátov. Kde bolo nízke, prípadne porušené nadložie, dávali sa prefabrikáty na zrub, jeden vedľa druhého, vznikla tak rovná chodba bez pilierov. Čím bola kvalita nadložia lepšia (stabilnejšia) sa piliere uberali a pažilo sa medzi nimi betónovými doskami. Pod celým objektom sa nachádza sanačná nádrž na zachytávanie preniknutej vody. A práve sanačná nádrž iste stojí za vznikom povesti o ďalšom podzemnom poschodí.

Plán podzemného objektu

Vojaci, ktorí tu slúžili, sa veľmi často podieľali na stavebných akciách vo vnútri objektu. V tunajších dielňach sa vyrábali predovšetkým rôzne rámy pre planžety a planžety samotné, to bola práca tunajšej zámočníckej dielne, bola tu ale aj stoláreň. Nebolo však výnimkou, že sa v rámci služby vo vnútri objektu dostavovalo prepaženie niektorých miestností.

Hlavný vstup do objektu sa nachádzal v budove SOD (stálych operačných dôstojníkov) ten bol však pred odchodom armády starostlivo zamurovaný. Okrem hlavného vchodu mal objekt ešte jeden technický vstup a jeden núdzový východ. Všetky tri priechodné vstupy boli vybavené tlakovými dverami a dekontaminačnou slučkou. Dekontaminačné slučky sa zachovali iba dve. Slučku pri technickom vstupe niekto z neznámych dôvodov vybúral.

Súčasťou každého vchodu bola aj tlaková nádrž na rozptýlenie tlakovej vlny a filtroventilačná jednotka. Ich rozmiestnenie k jednotlivým vchodom by v praxi znamenalo, že by bol objekt funkčný, aj keby bola náhodou jedna jeho časť poškodená. Z tohto dôvodu bol tiež objekt rozdelený na sekcie, ktoré boli vzduchotesne uzatvárateľné. Z nápisov na filtroventilaci je možné dnes len zistiť, že išlo vždy o jednotku, ktorá bola schopná dodať 1000 m3 vzduchu za hodinu. V súvislosti so vzduchotechnikou sa uvádza, že jej časť bola mimo podzemného objektu. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Vzduchotechnika, ktorá sa nachádzala v budove SOD, slúžila iba pre túto budovu. V budove SOD bolo mnoho techniky, ktorá vyžadovala chladenie.

V technologickej časti bunkra by sme mohli nájsť napríklad diesel agregát s výkonom 15 kW. Boli tu však potrebné aj toalety, rozvodňa alebo telefónna ústredňa a pracovisko ďalekopisu. Pri núdzovom východe by sme však našli úpravňu vody ČKD Dukla model 2000K, ktorá dokázala spracovať vodu zo spodnej nádrže a upraviť ju na pitnú.

Najväčšia časť objektu je však tvorená mapovými sálami a planžetami, kde sa zakresľovali pozície lietadiel. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých pracovísk sú aj stanovištia pre spojárov. Centrom objektu je samozrejme sála bojového velenia. Pre koordináciu útoku bolo nutné poznať aj aktuálne poveternostné podmienky, preto je súčasťou podzemného pracoviska aj pracoviska meteorologickej služby.

Aj za mierového stavu bola v podzemnom objekte stála služba. Ešte v 70. rokoch sa v podzemí nachádzali dvaja vojaci, jeden konal funkciu dozorného objektu a druhý obsluhoval telefónnu ústredňu. To sa však zmenilo na začiatku 80. rokov, keď telefónna ústredňa bola zriadená v budove štábu a v objekte teda zostal iba dozorný. Spojenie sa preverovalo raz denne. Objekt bol napojený na zosilňovaciu stanicu diaľkových káblov, ktorá sa nachádzala v neďalekých Plasách.

Zánik areálu

So zamatovou revolúciou prišla výrazná zmena v koncepcii armády. Prvýkrát za štyridsať rokov sa v našich vojnových plánoch nepočítalo s útokom na nepriateľa, ale iba s obranou a strategické letectvo stratilo zmysel. Tunajší útvar sa stal logicky zbytočným, bol zrušený v roku 1992. Armáda areál definitívne opustila v roku 1996. Dnes je kvôli množiacim sa krádežiam celý areál uzamknutý a strážený.

___________________________

Použité zdroje:

  • Text a foto prevzatý z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *