História a určenie objektu
Úkryt bol pôvodne budovaný ako spoločné veliteľské stanovište štábu CO Košického kraja a štábu CO okresu Košice. V tomto režime fungoval do roku 1960. S razením úkrytu sa začalo v roku 1952. Úkryt bol dimenzovaný pre kapacitu 100 osôb (riadiacich pracovníkov CO) – nikdy ale neslúžil pre ukrytie obyvateľov ani iných vládnych predstaviteľov.
V roku 1949 boli v celom Česko – Slovensku vytvorené regionálne celky a orgány, prvý raz aj na Slovensku označené podľa vzoru Česka ako kraje. Zriadilo sa 6 krajov na Slovensku: Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Žilinský. Vo všetkých týchto krajoch okrem Žilinského sa vybudoval takmer identický štolový úkryt pre štáb CO kraja. V Žiline sa namiesto štolového úkrytu vybudoval dvojpodlažný železobetónový monolit budovaný v tzv. „stavebnej jame“. Taktiež vzniklo 92 okresov, z toho 3 mestské (Bratislava, Košice, obec Vysoké Tatry).
Pod ŠTK Košického kraja boli podriadené tieto štáby CO okresov:
- ŠTOK Gelnica
- ŠTOK Kežmarok
- ŠTOK Košice – okolie
- ŠTOK Kráľovský Chlmec
- ŠTOK Levoča
- ŠTOK Moldava nad Bodvou
- ŠTOK Poprad
- ŠTOK Revúca
- ŠTOK Rožňava
- ŠTOK Sečovce
ŠTOK Spišská Nová Ves - ŠTOK Trebišov
V roku 1954 o národných výboroch zriadili v mestských obvodoch Bratislavy obvodné národné výbory s postavením okresného národného výboru a v krajských mestách mestské národné výbory tiež s postavením okresného národného výboru (ale s pôsobnosťou len na území krajského mesta).
Schválením zákona č. 36/1960 Zb. z 9. apríla 1960 o územnom členení štátu, ktorým sa prijalo nové administratívne členenie, sa v roku 1960 zmenšil počet krajov v Československu na 10 (neskôr od r. 1970 – 12) krajov, z toho 3 (neskôr 4) kraje na Slovensku – Západoslovenský so sídlom v Bratislave), Stredoslovenský, (so sídlom v Banskej Bystrici), Východoslovenský (so sídlom v Košiciach) a neskôr aj Hl. m. Bratislava a podstatne (na 38) sa zmenšil aj počet okresov.
Pod ŠTK Východoslovenského kraja boli podriadené tieto štáby CO okresov:
- ŠTOK Bardejov
- ŠTOK Humenné
- ŠTOK Košice (do 1968)
- ŠTOK Košice – vidiek
- ŠTOK Michalovce
- ŠTOK Poprad
- ŠTOK Prešov
- ŠTOK Rožňava
- ŠTOK Spišská Nová Ves
- ŠTOK Trebišov
- ŠTOK Vranov nad Topľou
- ŠTOK Svidník
- ŠTOK Stará Ľubovňa
Od 1. januára 1968 počet celkov okresného stupňa zvýšil na 34 (z toho 2 mestské), keďže sa ustanovilo, že mestský národný výbor v Košiciach je riadený priamo krajským národným výborom. Vznikol tak štáb CO mesta Košice, ktorý prevzal priestory po ŠTOK a fungoval v tomto objekte spoločne s PVS-ŠTK Vsl. kraja.
Na základe nariadenia ŠTK z dňa 22.12.1968 – ŠTOK Košice odovzdáva veliteľské stanovište – objekt 14-M Štábu CO mesta Košice ku dňu 1.1.1969.
Predmetom odovzdávania bolo:
- Objekt 14-M Košice, vrátane zabudovaného zariadenia,
- Materiálne vybavenie určené ŠTK,
- Ako súčasť objektu strážnica a príručný sklad,
- Kádrové obsadenie členov ZS,
- Technická dokumentácia objektu 14-M.
Stavba bola odovzdaná bez väčších technických závad. Operačné miestnosti stavby, ktoré doposiaľ používal ŠTOK, budú využívané spoločne ako ŠTM tak i ŠTOK pri cvičeniach a vyčlenené miestnosti pre ŠTK Košice ostali v jeho používaní.
Útvar CO | Od | Do | Poznámka |
Štáb CO KE kraja | 1958 | 1960 | S-HVS – ŠTK |
Štáb CO okresu | 1958 | 1968 | S-HVS – ŠTOK |
Štáb CO Vsl. kraja | 1960 | 1991 | S-PVS – ŠTK |
Štáb CO mesta | 1968 | 1992 | S-HVS – ŠTM |
Odd. OEZ štábu CO | 1991 | 1992 | – |
Tab. č.1 – Prehľad používanie objektu.
Pre zabezpečenie nepretržitého operatívneho a pružného velenia v rámci východoslovenského kraja boli zriadené a prispôsobené nasledujúce miesta velenia:
- ŠTK-CO: PVS-ŠTK: Košice – Čermel
- 2 tr. atomickej odolnosti
- zabezpečená nepretržitá prevádzka v bojových pdomienkach.
- PVS-ŠTK priestorovo a skladbou miestnosti nevyhovuje organizačnému usporiadaniu bojovej zmeny ŠTK podľa požiadaviek jednotlivých skupín, preto mal núdzovo vyriešenú organizáciu práce bojovej zmeny na PVS-ŠTK čo však zďaleka nezodpovedá náväznosti jednotlivých pracovísk v rámci vnútornej bojovej činnosti, štábu kraja za jednotlivých bojových situácií.
- HVS-ŠTK 5. tr. atómickej odolnosti, zabezpečená nepretržitá prevádzka v bojových podmienkach. Dispozičným riešením je prispôsobené organizačnej štruktúre zmeny ŠTK podľa jednotlivých skupín vrátane pomocných miestností čo vyhovuje podmienkam velenia.
- ZVS-ŠTK: Štáb CO kraja záložné VS sám neorganizuje. Po vyhodnotení stavu kádrových možností pristúpil k vydaniu rozhodnutia k plneniu ZVS-ŠTK štábom CO okresu Prešov.
Súčasť | Dislokácia | PVS | HVS | ZVS |
ŠTK VsK | KE -Čermel | 2. tr | – | – |
ŠTK VsK | Sp. Podhradie | – | 5. tr | – |
ŠTK VsK | ŠTOK PO – Kalvária | – | – | 2. tr |
Od 1.1.1993 zaniká názov Štáb CO okresu a nahradzuje ho názov Referát CO okresu, zaniká aj Krajský Štáb CO. Nahradzuje ho oddelenie organizačno-ekonomického zabezpečenia Sekcie civilnej ochrany MV SR a stáva sa riadiacou zložkou okresov. Od 1.10.1993 sa ruší vojenská časť CO, rušia sa tabuľkové miesta pre vojakov z povolania. Na ich miesta nastupujú občiansky pracovníci – špecialisti.
Prelom v CO SR nastáva dňom 27.1.1994, kedy NRSR schvaľuje „Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. Zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy sa zriaďujú krajské úrady a okresné úrady. V súlade s týmto zákonom okresné úrady vykonávajú štátnu správu na úseku CO obyvateľstva.
Úsek spojenia:
Organizácia linkového spojenia z PVS-ŠTK CO bola vybudovaná v tomto rozsahu:
- PVS-ŠTK CO – ŠTŠT CO (nepretržité spojenie)
- OVS-ŠTK CO – RTHP Zvolen (nepretržité spojenie)
- PVS-ŠTK CO – LÚ Košice (nepretržité spojenie)
- PVS-ŠTK CO – Letisko Košice (nepretržité spojenie)
- PVS-ŠTK CO – ŠTOK CO v kraji „V 42“ (na príkaz aktivovania)
- PVS-ŠTK CO – ŠTOK CO v kraji „D 52“ (na príkaz aktivovania)
- PVS-ŠTK CO – HZU (nepretržité spojenie)
- PVS-ŠTK CO – TÚ KS-SNB Košice (nepretržité spojenie)
- PVS-ŠTK CO – TÚ ČSD Košice (nepretržité spojenie)
- PVS-ŠTK CO – Vsl. KNV (nepretržité spojenie)
Okrem tohto spojenia bolo cez automatiku možné spojenie do Košíc, Prešova, Trebišova, Michaloviec a Rožňavy a jednosmerne z Popradu do Košíc.
Ďalekopisné spojenie bolo zabezpečené tiež z mierového pracoviska ŠTK CO tak, že po prepojení paralelného vedenia sa môže pracovať z PVS ŠTK cez ďalekopisnú ústredňu Košice.
Jednotlivé vedenia, ktoré by sa aktivovali za 2. stupňa pohotovosti sú zabezpečené podľa plánu činnosti, ktoré boli zosúladené s Vsl. Krajskou správou spojov takto:
- „V 42“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+4 hod.
- „D 52“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+4 hod.
- Telefónne spojenie s krajskými službami z PVS ŠTK na VS služieb do P+8 za 1. stupňa pohotovosti.
Na HVS ŠTK CO sa sa telefónne spojenie aktivovalo tiež podľa plánu činnosti a plánu spojenia už za 2. stupňa pohotovosti takto:
- HVS-ŠTK Praha do P+8 hod.
- HVS-ŠTK „V 42“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+6 hod.
- HVS-ŠTK „D 52“ z PVS-ŠTK na VS ŠTOK v kraji do P+6 hod.
- HVS-ŠTK na MĽR do P+12 hod.
Štáby CO okresov v kraji mali vybudované telefónne spojenie podľa pokynov ŠTK CO a podľa vlastných potrieb. Spojovacie uzly boli udržiavané okresnými správami spojov. Čas zpohotovenia SÚ na VS ŠTOK CO v kraji sa poskytuje od P+4 do P+6 hod. za 2. stupňa pohotovosti.
Dispozičné riešenie
Úkryt je štolového typu s 2 atomickou triedou odolnosti. Doba zpohotovenia v 2. stupni pohotovosti bola do 6 hodín a doba zaujatia pri 1. stupni pohotovosti do 7 hodín. K objektu kedysi prislúchal sklad CO, strážnica a garáže.
Hlavnú časť úkrytu tvorí jeden 70 m dlhý tubus (blok „A“) s výškou 3,5 m a jeden priečny, mierne zalomený tubus (blok „B“) s dĺžkou 35 m. Na oboch koncoch hlavného tubusu sa nachádzajú priečne 25 m dlhé chodby, ktoré tvoria mierový a bojový vchod do objektu. Jeho zastavaná plocha je približne 960 metrov.
Núdzový výlez:
Núdzový výlez sa nachádza a konci štôly B a vedie približne 30 m nad povrch, kde je zakončený štandardnou železobetónovou kupolou, na ktorom je osadený plynotesný poklop P-3. V kupole sú tiež inštalované dve oceľové nasávacie hlavice pre nasávanie vzduchu pre dieselagregát. V minulosti bola kupola NV ohradená plotom, dnes tu už ostali len betónové stĺpy. Samotná štôla núdzového výlezu je zalomená priečnou chodbou, ktorá je ešte predelená PT predsieňou (s osadeným poklopom P-15) a PP predsieňou (s osadeným poklopom P-1,5). Neďaleko NV sa ešte nachádzajú 2 železné stožiare, ktoré kedysi slúžili pre VKV anténu.
El. energia:
Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Ako náhradný zdroj je tu inštalovaný dieselagregát a tiež akumulátorovňa. K miestnosti DA prislúchala oddelená miestnosť strojovne DA, s priamym výhľadom do miestnosti s DA cez malé protihlukové sklo. Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených sudov. Výkon DA postačoval pre chod technológií, ako FVZ, svetiel a čerpadiel. Akumulátory slúžili na napájanie spojovacej techniky. Akumulátorovňa má vlastné odvetrávanie pre prípad požiaru alebo úniku jedovatých výparov z batérií.
Vodné hospodárstvo:
Voda je napojená na verejný zdroj a pre núdzovú zásobu sú k dispozícií 3 zásobníky vody, každý s kapacitou 10 000 litrov vody v samostatnej miestnosti vodného hospodárstva. K dispozícii je tiež vlastná studňa. Splašky sú odvádzané kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorí 2x WC s umyvárňami s celkovo 4 toaletami. Splašky sú odvádzané dvoma kalovými čerpadlami do vonkajšej kanalizačnej siete.
Filtroventilácia:
Filtroventilaciu vzduchu zabezpečuje 3x FVZ 300b / 60. Pre toto zariadenie je vyprojektovaná prachová a filtroventilačná komora, vrátane 100% rezervy bojových filtrov. Každé zariadenie je vybavené dvoma sacími prívodmi. Znehodnotený vzduch je z úkrytu odvádzaný pretlakom pomocou sústavy ľahkých a ťažkých plynotesných uzáverov.
Systém nasávania vzduchu je riešený vonkajšími nasávacími hlavicami, umiestnenými v každom vstupnom portáli. Cez hlavice je vzduch z vonkajšej atmosféry nasávaný do tlakovej jímky vyplnenej štrkom a pieskom, slúžiacej k rozrušeniu tlakovej vlny, ktorá by mohla poškodiť zariadenia FVK.
Plán objektu a popis miestnosti:

Popis miestnosti objektu
Popis miestnosti:
- Protiplynová predsieň
- Protitlaková predsieň
- Dieselagregát
- Strojovňa DA
- Sklad PHM
- Zvliekareň
- Sprchy
- Obliekareň
- Akumulátorovňa
- Prachová komora
- Filtroventilačná strojovňa
- Kyslíková komora
- Núdzový výlez
- Umyváreň + záchody
- Vodné hospodárstvo
- Rozvodná časť
- Sklad
- Bufet
- Veliteľ CO mesta
- Operačná sála ŠTM
- Odpočivareň ŠTM
- Hlásič úrovne radiácie
- Telefónna ústredňa
- Rádiosál
- Poplachová ústredňa
- Operačná sála ŠTK
- Prieskum
- Pomocný náčelník prieskumu
- Náčelník prieskumu
- Náletová mapa
- Veliteľ CO kraja
- Pracovne ŠTK
Ochranné prvky:
Dvere:
- 2x D-15
- 2x D-7,5
- 7x D-1,5
- 5x D-0
- 4x D-2
- 1x D-4
Poklopy:
- 1x P-3
- 5x P-15
- 2x P-7,5
- 1x P-1,5

Ochranné prvky úkrytu
Viac foto tu:
Súčasný stav
Bývalé úkryty ŠTK z 50. rokov v Prešove, Banskej Bystrici a Nitre fungujú ešte aj dnes ako záložné pracoviska krízového riadenia daných okresných úradov. Úkryt v Bratislave sa prebudoval na bar a strelnicu a dnes už neslúži ako ochranná stavba. Úkryty v Košiciach a Žiline žiaľ chátrajú už niekoľko rokov a ich využitie pre iné účely je praktický nemožné.
Všetok nábytok a spojovacie prostriedky boli z úkrytu odstránené úž pred niekoľkými rokmi. Dlhé roky však ostal tento objekt ukrytý pred neželanými návštevníkmi, žiaľ v poslednej dobe tu dochádza k nájazdom rôznych indivíduí, ktorí tento úkryt devastujú.
Klobúk dole,pred vami.krásne opisany objekt a veľká škoda jeho devastácie.držím palce v ďalšej bunkrologovej praci.váš verný fanúšik a bunkrolog miro.
Ďakujeme. A akým objektom sa venujete?
Venujem sa trvalým stavbám civilnej obrany.objekty na ochranu obyvatelov a účelové objekty pre potreby veliacich stanovíšť……
Ak dobre viem poslednú dobu už je uzavretý a neprístupný je tam zopár mužov ktorý sa oň starajú a snažia sa ho dať dokopy.
Nie je tam nikto, kto by sa oň staral a dával ho dokopy. Úkryt ma v správe CP a tí s nim nemajú žiadne konkrétne plány, iba ho predať.
Tiez sa pripajam. Kryt je nedostupny a mali sme tu cest stretnut rovno na mieste spravcov
kryt v cermeli ma sukromnik a opravuje v nom auta… Co na to dneny starosta? Zodpovedny je Gaj no nie?
Úkryt je vo vlastníctve ministerstva vnútra. Súkromník vlastní iba areál pred ukrytom, to znamená garáže a býv. sklad CO. Starosta v tomto nemá žiadne kompetencie.
Tak že je voľne prístupný ?
objavili sa videa na youtube tento rok. Boli sme tam aj my. Chodi tam teraz dost ludi, takze to bud zdevastuju rychlo, alebo niekto to zavrie poriadne, zavára…