Krízové riadenie

1. Ministerstvá

1.1 Ministerstvo vnútra – sekcia krízového riadenia

Sekcia riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany, a to v spolupráci s inými ministerstvami, orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy, obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním. Zároveň koordinuje, organizuje a riadi integrovany záchranny systém SR (IZS) a vykonávanie záchranných prác po vzniku mimoriadnych udalostí a zábezpečuje hlásnu a informačnú službu, vykon Kontrolných chemických laboratórií, poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania, ukrytia a evakuácie, vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení.

V rámci jej činností sú aj množstvo osvetových, vzdelávacích a kontrolných činností a rozhoduje o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane odstránenia alebo zmiernenia ich následkov. Zabezpečuje  plánovanie, organizovanie, materiálnu pomoc.

Sekcia krízového riadenia okrem toho je funguje ako vyrozumievaci a varovaci centrum Slovenskej republiky, je kontaktné miesto pre príjem a odovzdávanie správ o vzniku mimoriadnej udalosti s dosahom na územie Slovenska z varovacích centier okolitých štátov a od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Zároveň ma funkciu celoštátneho riadiaceho a koordinačného centra pre poskytovanie a prijímanie humanitárnej pomoci organizovanej OCHA/OSN (odbor pre koordinovanie humanitárnych záležitosti /OSN – Ženeva), ako aj funkciu národného kontaktného miesta, ktoré súčasne spolupracuje s  monitorovacím a informačným centrom Európskej komisie (MIC) a aj s Euroatlantickým centrom pre koordináciu reagovania na katastrofy NATO (EADRCC),

V oblasti civilného núdzového plánovania (CNP) vykonáva množstvo nezastupiteľných funkcií a úloh CNP a plní úlohy sekretariátu Výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre CNP (predsedom výboru je generálny riaditeľ  sekcia krízového riadenia), a koordinuje činnosti pracovných skupín výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre CNP.

Zabezpečuje tvorbu strategických zámerov a ich presadzovanie na rokovaniach Vyššieho výboru pre CNP (SCEPC), a je národným zástupcom v Komisii pre civilnej ochrany v NATO. Sekcia krízového riadenia v rámci podieľania sa na plnení úloh stanovených Európskou radou a Vyšším výborom pre civilné núdzové plánovanie NATO v rámci ochrany kritickej infraštruktúry (OKI) zohľadňuje už existujúce opatrenia prijaté civilnou ochranou na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku.

1.1.1 Orgány krízového riadenia

Bezpečnostná rada (BR) Slovenskej republiky  – predsedom BR je predseda vlády, podpredsedom je podpredseda vlády, poverený predsedom Bezpečnostnej rady. Okrem predsedu a podpredsedu BR sú jej ďalšími členmi: minister financií, minister obrany, minister vnútra, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, minister hospodárstva, minister dopravy a výstavby, minister spravodlivosti a minister zdravotníctva. Právo navrhovať zvolanie BR SR a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach má prezident Slovenskej republiky.

Pôsobnosť Bezpečnostnej rady SR:

  • V čase mieru je poradným orgánom vlády podieľajúcim sa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete, pripravuje pre vládu najmä návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.
  • V čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak je znemožnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci s výnimkami.  

Bezpečnostná rada kraja

Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle kraja. Ďalšími členmi sú:

  • zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany SR,
  • riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,
  • riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru,
  • predseda vyššieho územného celku

Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje odbor krízového riadenia okresného úradu v sídle kraja.

Bezpečnostná rada kraja na základe vyhodnotenia bezpečnostnej situácie pripravuje a prijíma opatrenia na zaistenie bezpečnosti kraja a návrhy na riešenie krízových situácií v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom a predkladá ich BR SR; bezpečnostná rada kraja je oprávnená ukladať záväzné úlohy subjektom v územnom obvode kraja prostredníctvom svojich členov a vyžadovať informácie o ich plnení na základe prijatých uznesení BR kraja.

V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu bezpečnostná rada kraja:

  • koordinuje činnosť obvodných (okresných) úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní;
  • vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií;
  • plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.

Bezpečnostná rada okresu

  • vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresného úradu
  • pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie.

Predsedom bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu.

Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku, s organizovaním činností na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia, so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku a iné činnosti. Je oprávnená ukladať úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.

V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu bezpečnostná rada okresu:

  • koordinuje činnosť okresných úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,
  • vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
  • plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom a obvodným úradom v sídle kraja pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.

1.1.2 Odbory krízového riadenia a civilnej ochrany

Odbory krízového riadenia a civilnej ochrany sú zriadené v pôsobnosti 78 okresných úradov na Slovensku s tým, že každý z nich zabezpečuje výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, riadenia štátu v krízových situáciách, hospodárskej mobilizácie, obrany štátu a integrovaného záchranného systému, najmä:

  • 1. vypracúva analýzu možného vzniku mimoriadnej udalosti vo svojom územnom obvode;
  • 2. vypracúva a aktualizuje plán ochrany obyvateľstva v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými osobami a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom im ukladá úlohy;
  • 3. riadi a organizuje prípravu na civilnú ochranu;
  • 4. vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany;
  • 5. riadi po odbornej stránke a kontroluje plnenie povinností právnických osôb, fyzických osôb a obcí v civilnej ochrane;
  • 6. v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním organizuje a vykonáva preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane;
  • 7. rozhoduje o povinnosti vytvárať jednotky civilnej ochrany a zariadenia civilnej ochrany pre potreby územia;
  • 8. riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo obcí;
  • 9. plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak nepatrí do pôsobnosti právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo obcí, a rozhoduje o povinnosti obcí umiestniť evakuovaných;
  • 10. predkladá návrh skladby, rozsahu a určenia výdavkov na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu na schválenie ministerstvu;
  • 11. riadi a kontroluje hospodárenie s materiálom civilnej ochrany, zabezpečuje vybavenie jednotiek civilnej ochrany vytvorených pre potreby územia materiálom civilnej ochrany, zabezpečuje údržbu, ošetrovanie a skladovanie materiálu civilnej ochrany;
  • 12. odsúhlasuje po vecnej stránke faktúru obce na refundáciu odmeny skladníka materiálu civilnej ochrany pre obyvateľov obce;
  • 13. uplatňuje stavebnotechnické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej ochrany;
  • 14. rozhoduje o umiestnení technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na nehnuteľnostiach právnických osôb a fyzických osôb a na základe ich žiadosti pripravuje podklady na poskytnutie jednorazovej peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva podľa tohto zákona, ktorá zodpovedá rozsahu tohto obmedzenia; jednorazovú peňažnú náhradu možno uplatniť najneskôr do jedného roka po umiestnení technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na ich nehnuteľnosti;
  • 15. určuje právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom rozsah dokumentácie plánov ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti okrem podnikateľov, ktorí spracúvajú dokumentáciu podľa osobitného predpisu;
  • 16. analyzuje a vyhodnocuje opatrenia vykonávané na riešenie mimoriadnej udalosti, škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a náklady vynaložené na vykonanie záchranných prác,
  • 17. informuje obyvateľstvo a verejnosť o zdroji ohrozenia v rozsahu mimoriadnej udalosti a následkov, o úlohách a opatreniach po vzniku mimoriadnej udalosti; zabezpečuje aktualizáciu informácií,
  • 18. je dotknutým orgánom pri prerokúvaní územných plánov obcí a zón, v územnom konaní, stavebnom konaní a kolaudačnom konaní, ak ide o zariadenia civilnej ochrany,
  • 19. zabezpečuje najmenej raz za tri roky precvičenie, prehodnotenie a podľa potreby aj zmenu alebo doplnenie plánu ochrany obyvateľstva zahŕňajúceho možné závažné priemyselné havárie v podniku kategórie B podľa zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 128/2015 Z. z.“),
  • 20. riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu vo svojom územnom obvode; ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu, neodkladne oznamuje a navrhuje vyhlásenie
  • mimoriadnej situácie okresnému úradu v sídle kraja. O vyhlásení mimoriadnej situácie neodkladne informuje štátne orgány, samosprávny kraj, obce, Policajný zbor, Hasičský a záchranný zbor a Ozbrojené sily Slovenskej republiky,
  • 21. spolupracuje pri obstarávaní územného plánu s jeho obstarávateľmi pri určovaní rozsahu povinnej výstavby zariadení civilnej ochrany,
  • 22. riadi, koordinuje a kontroluje vykonávanie úloh a opatrení civilnej ochrany,
  • 23. ukladá po vyhlásení mimoriadnej situácie písomným príkazom právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi alebo fyzickej osobe povinnosť poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh pri mimoriadnej udalosti,
  • 24. na základe požiadavky obce spolupracuje s obcou pri posúdení rozsahu poškodenia obydlia v súvislosti so žiadosťou o jednorazovú finančnú výpomoc, vypracúva zoznam týchto žiadostí a predkladá ho so svojím stanoviskom ministerstvu,
  • 25. vypracúva zoznam žiadostí na poskytnutie náhrady škody spôsobenej fyzickou osobou pri plnení úloh civilnej ochrany alebo v priamej súvislosti s ňou, ktorý predkladá so svojím stanoviskom ministerstvu,
  • 26. vykonáva štátnu správu a koná pri porušení povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa na úseku civilnej ochrany v priestupkovom konaní a v správnom konaní ukladaním pokút; uložené pokuty zadáva do informačného systému,
  • 27. sumarizuje požiadavky obcí na úhradu nákladov vynaložených na vykonanie záchranných prác pri mimoriadnej udalosti a predkladá ich verifikačnej komisii okresného úradu,
  • 28. zabezpečuje vypracovanie žiadosti o materiálnu humanitárnu pomoc a predkladá ho so svojím stanoviskom ministerstvu v prípadoch, ak nemôže splniť žiadosť mesta alebo obce, kde vznikla mimoriadna udalosť a bola vyhlásená mimoriadna situácia, alebo ak mu nemôže byť poskytnutá pomoc z ostatných území v rámci ich územnej pôsobnosti, okresný úrad podľa článku 1 smernice ďalej
  • 29. vypracúva analýzu územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
  • 30. uplatňuje stavebno-technické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej ochrany pri posudzovaní umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržiavania záujmov civilnej ochrany pri územnom konaní a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,
  • 31. rozhoduje o zrušení zariadenia na účely civilnej ochrany podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,
  • 32. vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,
  • 33. riadi a kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti okresných úradov a kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany obcami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami,
  • 34. organizuje preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane,
  • 35. riadi záchranné práce, ak ich rozsah presahuje územný obvod okresného úradu,
  • 36. plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak jej rozsah presahuje územný obvod okresného úradu,
  • 37. vypracúva v súčinnosti s okresnými úradmi plán ochrany obyvateľstva a zabezpečuje jeho precvičenie,
  • 38. riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy na území kraja,
  • 39. predkladá návrh skladby, rozsahu a určenia výdavkov na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu na schválenie ministerstvu,
  • 40. koordinuje a kontroluje hospodárenie okresných úradov s materiálom civilnej ochrany,
  • 41. analyzuje a vyhodnocuje opatrenia vykonávané na riešenie mimoriadnej udalosti, škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a náklady vynaložené na vykonanie záchranných prác,
  • 42. vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území kraja, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu, a neodkladne vyžaduje prostredníctvom ministerstva vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje jeho územný obvod,
  • 43. vykonáva činnosť dotknutého orgánu pri prerokúvaní územno-technických podkladov a územného plánu regiónu,
  • 44. poskytuje ministerstvu informácie o stave plnenia úloh civilnej ochrany,
  • 45. vydáva predbežný súhlas k úprave práv k zariadeniam civilnej ochrany podľa zákona č. 182/1993 Z. z.;

1.1.3 Krízové štáby

Ústredný krízový štáb – jeho predsedom je minister vnútra SR – v období krízovej situácie:

  • koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, krízových štábov a ďalších zložiek,
  • spolupracuje s Bezpečnostnou radou SR pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
  • kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených vládou pri riešení krízovej situácie.

1.2 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky 

MOSR je v prvom rade gestorom riadenia a kontroly obrany štátu. Medzi jeho ďalšie úlohy patrí obranné plánovanie či riadenie a kontrola ozbrojených síl. Kľúčovou hrozbou, reakcia na ktorú je v plnej kompetencii rezortu obrany,  je vojenské napadnutie štátu.

Hlavným strategickým materiálom rezortu je Obranná stratégia SR, určujúca základné prístupy Slovenskej republiky k zabezpečovaniu svojej obrany. Na účely skvalitnenia riadenia obrany štátu je nevyhnutná identifikácia a analýza hrozieb a dostatočná príprava orgánov kompetentných na riadenie a plnenie úloh obrany štátu.

Ďalším strategickým dokumentom rezortu je Bezpečnostná stratégia SR ako zásadný strategický  dokument  v oblasti bezpečnosti  štátu. Bezpečnostná stratégia pomenúva hodnoty Slovenskej republiky, ako aj jej zásady, východiská a  záujmy  v oblasti  bezpečnostnej  politiky. Medzi životne dôležité bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky patrí zachovanie jej nezávislosti,  zvrchovanosti,  územnej  celistvosti  a nedotknuteľnosti  hraníc,  právneho štátu  a demokratického  ústavného  zriadenia,  ako  aj  ochrana  života  a zdravia, ako aj základných práv a slobôd jej obyvateľov.

K hrozbám a najvýznamnejším výzvam, s ktorými sa SR musí s ohľadom na zmenený charakter bezpečnostných rizík potýkať, a ktoré a tak stávajú prioritnou výzvou rezortu, tak patrí okrem ozbrojeného útoku voči SR najmä teroristický a kybernetický útok, narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry, prerušenie dodávok strategických surovín, hybridné hrozby, extrémizmus, nelegálna migrácia, ale tiež organizovaný zločin či korupcia.  

1.3 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

MPaRV SR tvorí stratégie a aplikuje opatrenia najmä v oblasti ohrozenia rizikom sucha a povodňami, poškodenia slovenských lesov a pôdy či hromadných nákaz živočíchov a rastlín. Prírodné a technologické hrozby predstavujú riziko najmä pre potenciálne narušenie pôdohospodárskej produkcie a bohatstva prírodných zdrojov, vrátane lesov a zdrojov pitnej vody, môžu však viesť aj k ohrozeniu výroby potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu na území Slovenska.

Rezort čelí výzvam spojeným s tvorbou komplexného systému finančných riešení na zabránenie a zmiernenie dosahov rizík v agropotravinárskom sektore. Preto sa pre rezort stalo výzvou jednak zameranie pozornosti na riadenia rizík; jednak venovanie pozornosti procesu hodnotenia účastníkov potravinových reťazcoch ako potenciálnych ohrozovateľov životného prostredia a zdravia ľudí. 

V súvislosti s mapovaním rizík sú v rámci rezortom riadenými rozpočtovými organizáciami významné najmä:

Štátna veterinárna a potravinová správa SR

(https://www.svps.sk/zvierata/choroby.asp), ktorá (ako element mapy rizika) vedie register nákaz a chorôb zvierat a v mesačných intervaloch produkuje výkazy o výskyte nákazlivých chorôb zvierat;

Ústredný kontrolný a skúšobný úrad poľnohospodársky v Bratislave (https://www.uksup.sk/sk), ktorého základnou úlohou je výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov do poľnohospodárstva (agrochemikálie, krmivá a pod). Úrad zabezpečuje o.i. monitorovanie, vzorkovanie a diagnostiku odobraných vzoriek, rovnako aj ukladanie rastlinolekárskych rozhodnutí.

MPaRV SR vydala v r. 2017 v oblasti bezpečnosti potravín a výživy ako strategický dokument Príručku pre všeobecný plán riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív v Slovenskej republike (https://www.mpsr.sk/prirucka-pre-vseobecny-plan-riadenia-krizy-v-oblasti-bezpecnosti-potravin-a-krmiv-v-slovenskej-republike/237-111-237-11164/).

1.4 Ministerstvo životného prostredia

V spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia vydáva MŽP SR každoročne Správy o stave životného prostredia v Slovenskej republike, ktoré informujú o stave životného prostredia, príčinách a následkoch tohto stavu, trendoch jeho vývoja a opatreniach na ochranu a zlepšovanie životného prostredia.

Medzi hlavné strategické dokumenty v rámci rezortu patria najmä nasledovné:

V oblasti zmeny klímy:Európska zelená dohoda, ktorá predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že do roku 2050 sa čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie budú rovnať nule. Dohoda si rovnako dáva za cieľ oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov.

Adaptáciu medzinárodných dokumentov v oblasti zmeny klímy (Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Parížska dohoda, Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy)  na slovenské pomery predstavuje Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy, k aktualizácii ktorej došlo naposledy v roku 2018, a Adaptačný akčný plán.

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj – agenda OSN, ktorej kľúčovými princípmi sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs – Sustainable Development Goals). Integračný prvok sa v Agende prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Agenda 2030 nie je právne záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov. 

1.5 Ministerstvo zdravotníctva

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) je zodpovedné za zabezpečovanie úloh v oblasti prípravy zdravotníctva na krízové situácie, s tým, že kľúčovou hrozbou, za ktorú priamo zodpovedá, je hromadná nákaza osôb (epidémia). Rezort zdravotníctva zodpovedá aj za realizáciu opatrení hospodárskej mobilizácie, plnenie úloh civilnej ochrany, ochranu kritickej infraštruktúry, ako aj tvorbu mobilizačných rezerv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v krízových situáciách.

Hrozbami, s ktorými sa rezort zdravotníctva musí vysporiadať, sú hrozby vonkajšie (napr. celoplošný výpadok zásobovania sektoru kritickej infraštruktúry vodou, elektrinou, plynom; ohrozenie zabezpečenia zásobovania liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ale tiež hrozby, ktoré by mohli viesť k narušeniu zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti) ako aj hrozby vnútorné (napr. epidémia spôsobujúca výpadok väčšiny personálu z pracovného procesu, výpadok systému zásobovania krvou a transfúznymi liekmi a pod.).

Rezort zdravotníctva, konkrétne ÚVZ, v súvislosti s mapovaním rizík spravuje Epidemiologický informačný systém

(https://www.epis.sk/InformacnaCast/TrendyVyvoja.aspx), ktorého údaje sú  získavané na základe hlásení jednotlivých prípadov infekčných ochorení zdravotníckymi pracovníkmi a na základe ich aktívneho vyhľadávania epidemiológmi úradov verejného zdravotníctva v SR.

Strategickým rámcom v oblasti starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030 je Pandemický plán pre prípad pandémie v SR (https://www.health.gov.sk/?pandemicky-plan-pre-pripad-pandemie-v-sr)

1.6 Ministerstvo dopravy a výstavby SR 

Ministerstvo dopravy a výstavby SR má v kompetencii udržiavanie bezpečnej dopravnej infraštruktúry. Úlohou ministerstva je aplikovanie opatrení formou investícií za účelom  zabezpečenia odolnej a bezpečnej infraštruktúry. Je orgánom štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany. Tieto kompetencie vykonáva prostredníctvom Oddelenia radiačnej ochrany a Útvaru vedúceho hygienika rezortu. Poskytuje odbornú spôsobilosť v radiačnej ochrane, prepravu rádioaktívnych materiálov a ich dekontaminácie. Plní úlohy v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, ako aj v oblasti radiačnej ochrany v rámci železničnej, leteckej, cestnej a vodnej dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ministerstvo zabezpečuje bezpečnosť vodnej, cestnej, železničnej a iných foriem dopravy, vrátane dopravnej infraštruktúry a cestovného ruchu, v súvislosti s negatívnymi vplyvmi zo zmeny klímy alebo iných hrozieb.

Politika bezpečnosti civilného letectva Slovenskej republiky

Cestný bezpečnostný audit

Bezpečnosť cestnej premávky

Stratégia jadrovej bezpečnosti

Orgány pre jadrovú bezpečnosť

Medzinárodná územná spolupráca URBACT a udržateľné mestá v kontexte zmeny klímy

Posúdenie klimatických zmien v oblasti dopravy a národných infraštruktúrnych projektov.

2. Agentúry

2.1 Úrad verejného zdravotníctva

Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva zdravotníctva SR.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva SR. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Ďalšie dôležité informácie o tejto inštitúcii: Úrad verejného zdravotníctva SR.

2.2 Slovenský hydrometeorologický ústav

SHMÚ monitoruje kvantitatívne a kvalitatívne parametre stavu ovzdušia a vôd na území Slovenskej republiky, zhromažďuje, overuje, hodnotí, archivuje a interpretuje údaje a informácie o stave a režime ovzdušia a vôd. Popisuje deje v atmosfére a hydrosfére, tvorí a vydáva meteorologické a hydrologické predpovede, smogové výstrahy a informácie.

Údaje, informácie a výsledky štúdií poskytuje užívateľom a verejnosti. SHMÚ plní v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia niekoľko dôležitých úloh. Varuje obyvateľstvo pred prírodnými, priemyselnými či poľnohospodárskymi hrozbami. Hlavnou úlohou SHMÚ je prevádzkovanie integrovaného celoplošného monitorovacieho systému pre sledovanie stavu a vývoja atmosféry a hydrosféry vo všetkých kľúčových aspektoch, t.j. kvality či kvantity vody, kvality ovzdušia, stavu počasia, klímy a rádioaktivity životného prostredia.

Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS) tvorí súčasť Programu protipovodňovej ochrany v SR. Dosiahnutie cieľov spočíva vo vybudovaní integrovaného automatizovaného povodňového predpovedného a varovného systému zameraného na to, aby sa relevantná hydrometeorologická predpoveď alebo varovanie dostali v čo najkratšom čase ku kompetentným orgánom v systéme krízového manažmentu.

2.3 Kontrolné chemické laboratóriá

Svojou činnosťou a odborným zameraním spadajú Kontrolné chemické laboratóriá  (KCHL) pod Integrovaný záchranný systém.

KCHL riešia najmä otázky odborného zabezpečenia ochrany obyvateľstva pre prípady nebezpečných látok s dôrazom na vykonávanie expertnej, výskumnej, rozborovej a kontrolnej činnosti a prípravy v oblasti nebezpečných látok a TCHL (toxické chemické́ látky – bojovej otravné plyny).

Laboratória sú rizikové pracoviská, schválené hlavným hygienikom ministerstva. Na Slovensku máme tri KCHL – v Jasove, Nitre a v Slovenskej Ľupči.

Vykonáva tiež skúšky a opravy materiálu civilnej ochrany, spojovacej techniky a zabezpečuje laboratórne kontroly nebezpečných a rádioaktívnych látok.

2.4 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

ÚGKK SR je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností a jeho hlavnou úlohou je štátna správa a odborný dozor  v rezorte geodézie, kartografie a katastra. Na úseku geodézie a kartografie určuje napr. záväzné geodetické systémy, zabezpečuje tvorbu a prevádzku permanentnej lokalizačnej služby využívajúcej globálne navigačné satelitné systémy; zabezpečuje stabilizáciu a vymeriavanie geodetických bodov štátnej hranice; vykonáva tiež tvorbu  a aktualizáciu štátnych mapových diel, máp a iných kartografických diel, štandardizuje geografické názvoslovie či  zabezpečuje tvorbu, prevádzku a poskytovanie informácií z informačného systému geodézie, kartografie a katastra, ako aj referenčné údaje pre národnú infraštruktúru priestorových informácií. Na úseku katastra najmä riadi a kontroluje katastrálne odbory okresných úradov a vykonáva inšpekciu nad plnením úloh súvisiacich s katastrom nehnuteľností. ÚGKK SR pravidelne vypracúva strednodobé (päťročné) koncepcie smerov rozvoja geodetických a kartografických činností, ktoré sa vykonávajú pre potreby štátu, s výnimkou potrieb obrany štátu, a rozvoj katastra nehnuteľností.
Posledná koncepcia na obdobie rokov 2021 – 2025 je dostupná na nasledovnom linku: http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/koncepcie/koncepcia-rozvoja-ugkk-sr-roky-2021-2025.pdf

ÚGKK SR je zriaďovateľom:

  • Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave, ktorý okrem svojich hlavných úloh spravuje stránku Geoportal – https://www.geoportal.sk, účelom ktorého je poskytovanie referenčných priestorových údajov, služieb priestorových údajov a informácií o referenčných priestorových údajoch z oblasti geodetických základov, Slovenskej priestorovej observačnej služby SKPOS®, základnej bázy údajov pre geografický informačný systém ZBGIS®, štátneho mapového diela,  katastra nehnuteľností a Ústredného archívu geodézie a kartografie. Informačný systém katastra nehnuteľností, ako súčasť informačného systému geodézie, kartografie a katastra, je jedným z najväčších štátnych informačných systémov.
  • Výskumného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave, prioritnou úlohou ktorého je výskum a vývoj v oblasti geodézie, kartografie a katastra, konkrétne napr. rozvoj automatizácie geodetických prác, automatizovaného spracovania údajov katastra nehnuteľností a automatizácie pri tvorbe a obnove kartografických diel vrátane tvorby geografického informačného systému.

2.5 Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

Vedeckovýskumný ústav zabezpečuje  systematického geologického výskumu a prieskumu územia Slovenska. Ústav zároveň realizuje tvorbu informačného systému v geológii, ako aj sprístupňovanie výsledkov geologických prác. Na stránke geologické www.geology.sk nájdete ústrednú geologickú knižnicu Slovenska, množstvo odborných publikácií, geologických, tektonických a kvartérnych map. Organizácia poskytuje takisto hydrogeologické, inžiniersko-geologické, hydrogeochemické, geochemické, mapy ložísk nerastných surovín, geofyzikálne, geologicko-turistické atď.

ŠGÚDŠ má k dispozícii viacero špeciálnych laboratórií, ako napr. laboratórium elektrónovej mikroanalýzy (mikrosonda) a laboratórium izotopovej geológie v Bratislave; geoanalytické laboratórium v Spišskej Novej Vsi či laboratórium aplikovanej technológie nerastných surovín v Košiciach.

Rezortný vedeckovýskumný ústav je príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia. Zabezpečuje geologický výskum a prieskum územia Slovenskej republiky, tvorbu informačného systému v geológii ako súčasti štátneho informačného systému, registráciu a evidenciu činností súvisiacich s výkonom geologických prác, zhromažďovanie , evidenciu a sprístupňovanie výsledkov geologických prác vykonávaných na území Slovenskej republiky, výkon ústrednej geologickej knižnice, vydávanie a predaj máp a odborných geologických publikácií.

Základné výskumné a monitoringové činnosti ústavu sú nasledovné:

Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží (ďalej ako EZ) na Slovensku.  Program monitorovania pozostáva najmä z pravidelných terénnych meraní, odberov vzoriek najmä vôd, ale aj pevných materiálov (zemín, hornín), príp. iných typov vzoriek;

Vývoj metód odstraňovania a transformovania toxických prvkov z kontaminovaného horninového prostredia; 

Vývoj nových analytických metodík na stanovenie anorganických a organických ukazovateľov;

Výskum geologickej stavby a zostavenie geologických máp a základných hydrogeologických a hydrogeochemických máp;

Analýza a prognózne prehodnotenie kritických nerastných surovín (surovinového potenciálu);

Hodnotenie kvalitu geotermálnych vôd a geotermálnej energie a prehodnotenie nerastných surovín;

Hodnotenie chemického stavu podzemných vôd;

3D vizualizácia zdrojových geologických údajov a 3D geologického modelu SR;

Obhliadky havarijných zosuvov a iných geodynamických javov, ich registrácia, resp. aktualizácia registrov, digitálnych denníkov, databáz.

2.6 Migračný úrad

Migračný úrad je odborným útvarom Ministerstva vnútra SR na úseku azylu, integrácie azylantov a  cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Migračný úrad postupuje v súlade s ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, v ktorom je premietnutý najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Newyorský protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967, ako aj príslušné európske smernice či nariadenia upravujúce oblasť medzinárodnej ochrany cudzincov.

Špeciálna starostlivosť je venovaná najmä zraniteľným skupinám žiadateľov o udelenie azylu (rodiny s deťmi, slobodní rodičia s deťmi, osoby s psychickými a zdravotnými problémami atď.), ktorí sú umiestňovaní do pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi, ktorý je vyčlenený pre zraniteľné skupiny.

Migračný úrad zabezpečuje a plní úlohy v oblasti:

Tvorby azylovej a  parciálne migračnej a  integračnej politiky štátu; koordinuje tvorbu strategických zámerov migračnej politiky Slovenskej republiky, ako je aktuálne platná Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020,

Rozhodovania v správnom konaní súvisiacom s udelením azylom, poskytovaním doplnkovej ochrany a  poskytovaním dočasného útočiska; vrátane právneho zastupovania ministerstva na súdoch vo veciach azylu; a  tiež dokumentovania stavu a analýzy informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o  udelenie azylu; úrad plní úlohy aj v oblasti tzv. DUBLINSKÉHO KONANIA,

Prevencie páchania trestnej činnosti z rodovo, rasovo a nábožensky motivovanej nenávisti realizuje organizovanie informačno-osvetových stretnutí, besied s majoritným obyvateľstvom o otázkach utečencov a kultúrnych rozdielov.

Poskytovania psychologickej pomoci, právneho poradenstva, sociálnej starostlivosti, autoterapie, muzikoterapie, výučby slovenského jazyka a informovaní o kultúrnych reáliách SR, atď. V tejto súvislosti naďalej úzko spolupracovať s mimovládnymi organizáciami a súkromnými bezpečnostnými službami

Zriaďovania azylových zriadení a  zabezpečovania ich prevádzky v oblasti prímu; vrátane sociálnej práce v  azylových zariadeniach ministerstva; v  oblasti spolupráce s  inštitúciami, orgánmi a organizáciami na národnej a medzinárodnej úrovni; zodpovedá za činnosť Riadiaceho výboru pre migráciu a  integráciu cudzincov na území Slovenskej republiky; je národným kontaktným bodom Slovenskej republiky pre Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).

Štruktúru migračného úradu dopĺňajú azylové zariadenia (tábory).

2.7 Slovenská agentúra životného prostredia

SAŽP sa podieľa na prevencii závažných priemyselných havárií, spravuje informačné systémy v oblasti životného prostredia a plní vybrané úlohy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, environmentálnych záťaží a škôd, ako aj integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.

Informačné systémy (IS) životného prostredia:

  • IS Environmentálne škody
  • IS Environmentálne záťaže prezentuje evidenciu a manažment údajov týkajúcich sa lokalít, kde znečistenie územia bolo spôsobené činnosťou človeka, a predstavuje závažné riziko pre zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody.
  • IS Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania prezentuje evidenciu a manažment opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň.
  • IS nakladania s ťažobným odpadom slúži na zabezpečenie zhromažďovania údajov a informácií o nakladaní s ťažobným odpadom.
  • IS Prevencia závažných priemyselných havárií slúži na zabezpečenie informačnú podporu pre oblasť tvorby a ochrany životného prostredia.
  • Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska (BEISS) predstavuje databázu informácií o životnom prostredí na úrovní miest a obcí obsahujúcu environmentálne a základné územno-technické údaje a je koncipovaný ako online informačný systém, umožňujúci interaktívnu aktualizáciu údajov a subsystémov založených na tej istej identifikácii.
  • Katalóg chránených stromov
  • Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
  • Informačný systém o oprávnených osobách a ich stálych subdodávateľoch je informačný systém o oprávnených podnikateľoch a prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia.
  • Register lokalít s možným výskytom perzistentných organických látok  (perisitent organic pollutants)POPs v súčasnom stave riešenia eviduje predovšetkým sklady nepoužiteľných agrochemikálií. Register predstavuje inventarizácia produkovaných, importovaných a využívaných v ekonomike POPs, vrátane neumyselnej výroby.

V rezorte životného prostredia sa monitorovaním perzistentných organických látok zaoberajú Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenský vodohospodársky podnik. Tieto organizácie zabezpečujú sledovanie niektorých POPs v povrchových vodách, odpadových vodách, sedimentoch a vodných živočíchoch.  V rámci rezortu životného prostredia sledovali Aldrín, DDT, Dieldrín, Heptachlór, HCB a PCB.

V rezorte zdravotníctva sa monitorovaním perzistentných organických látok zaoberajú Ústav preventívnej a klinickej medicíny SZU, Štátny zdravotný ústav SR a osemnásť štátnych zdravotných ústavov. Tieto organizácie sa zaoberajú sledovaním potravín, ovzdušia, vody, sedimentov, materského mlieka a ľudského materiálu. Celkovo sa sledovali Aldrín, DDT, Dieldrín, Endrín, Heptachlór, HCB, PCB, Dioxíny a Furány.

V rezorte pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa monitorovaním perzistentných organických látok zaoberajú Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy a Výskumný ústav potravinársky. Celkovo sa v rezorte pôdohospodárstva zabezpečuje sledovanie a analyzovanie pôdy, sedimentov, vody, krmív, vodných a lesných živočíchov a rôznych druhov potravín na obsah Aldrín, Chlórdan, DDT, Dieldrín, Endrín, Heptachlór, HCB a PCB.  Lesnícky výskumný ústav zabezpečuje monitorovanie  perzistentné organické polutanty v rámci  stavu lesných ekosystémov a ich zložiek.

2.8 Štatistický úrad Slovenskej republiky

ŠÚSR zbiera demografické a sociálno-ekonomické údaje o obyvateľoch. Registruje objekty, ako aj samotných ohrozovateľov v rámci civilnej ochrany obyvateľstva. Môže poskytovať dáta k tvorbe vrstvových a priestorových údajov. Disponuje údajmi ohľadom Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. V oblasti rizík vedie štatistiku životného prostredia.

Vďaka štatistike životného prostredia je ŠÚSR schopný sledovať a poskytovať prierezové informácie a údaje o odpade, emisiách do ovzdušia a kvalite ovzdušia, kvalite vody a odpadovej vode, ekonomických nástrojoch v ochrane životného prostredia a environmentálnych účtoch. Vypracováva analýzy vybraných charakteristík sociálno-ekonomického a ekologického vývoja Slovenskej republiky, zverejňuje výsledky štatistických zisťovaní za SR a za jednotlivé územné a správne celky, pravidelne informuje verejnosť o sociálno-ekonomickom a demografickom vývoji, poskytuje štatistické informácie a vydáva štatistické publikácie.