Areál bývalého oddielu je situovaný na vyvýšenine cca 11 km JJZ od centra Brna, s vynikajúcim výhľadom do celej brnenskej kotliny. Výstavba orechovského oddielu prebehla v rokoch 1979-82, a z väčšej časti ju zaisťovali ženijné jednotky v rámci výcviku. Iba vybrané odborné práce boli zadané podnikom z civilného sektora. Výška nákladov na stavbu zodolnených objektov sa vyšplhala takmer na 100 mil. Kčs. Realizácia stavby aj projektová dokumentácia bola striktne vedená pod krycím názvom „Výstavba zodolnenej rádiotechnickej hlásky RTH-15 Orechov“. Dva zodolnené sklady, štyri odpaľovacie plochy, zodolnené veliteľské stanovište. To je len malá časť toho, čo je vidieť v bývalom oddiele protilietadlovej raketovej ochrany.
GPS súradnice: 49.1049031N, 16.5412789E
História oddielu
Píše sa jeseň roku 1955. Práve vtedy sa na kopčeku nad obcou Ořechov prvýkrát objavujú vojaci, aby vytýčili budúce protiletecké delostrelecké postavenie. Na jar 1956 potom začína hĺbenie okopov a objavuje sa drevená budova.
Po zrušení protileteckého delostrelectva je objekt využívaný ako záložné VS 76.plrb Brno. Nad Orechovom sa tak objavujú stožiare a anténne systémy. Začiatkom 70. rokov je orechovský objekt armádou opustený a svoje miesto tu nachádza obalovňa bitúmenových zmesí n.p. Cesty Brno. Armáda sa na vršok nad obcou Ořechov pri Brne vracia v roku 1978. Ide o miesto s ideálnym výhľadom do širokého okolia a najskôr aj preto je vybrané pre umiestnenie rozširovanej protileteckej obrany Brna. V roku 1978 je tak tu vybudovaný 7. plro vybavený komplexom s 125 Neva. V roku 2000 Armáda Ořechovský kopec definitívne opúšťa. O štyri roky neskôr preberá objekt do svojej správy skupina vojenských nadšencov a nad Orechovom vzniká Armypark.
Popis rozdelenia oddielu a sekcie
Areál oddielu bol pôvodne rozdelený na dve respektíve na tri časti označené písmenami A B a C. Ako objekt A boli označované bytovky v neďalekom Ořechove, tie slúžili na ubytovanie vojakov z povolania a ich rodín. Ako objekt B je označený komplex panelových budov na okraji samotnej základne. Tu boli ubytovaní vojaci základnej vojenskej služby, práve odtiaľto bola jednotka riadená v prípade, keď nebol vyhlásený žiadny zo stupňov bojovej pohotovosti. Našli by sme tu všetko zázemie typické pre malý kasárenský komplex. Najzaujímavejšou časťou areálu je časť označovaná písmenom C. Tu bol totiž umiestnený samotný raketový komplex a všetko zázemie potrebné na chod oddielu v prípade jedného zo stupňov pohotovosti. Fungovanie celého útvaru sa teda riadilo jednoduchým systémom. Zatiaľ čo objekt B slúžil na faktické velenie celého útvaru a sídlilo v ňom kompletné velenie, veliteľské stanovište objektu „C“ slúžilo svojmu účelu iba v čase poplachu a velilo iba bojové časti útvaru. Napríklad jedlo sa teda varilo práve v objekte B a do „C“ sa iba dovážalo. Vojaci v „B“ boli mimo hotovosti, v klasickom kasárenskom režime, mohli teda na vychádzky atď. Vojaci, ktorí mali službu v areáli „C“ na tom boli o poznanie horšie. Boli totiž na takzvanej skrátenej, respektíve trvalej pohotovosti a nesmeli objekt „C“ opustiť.
Orechovský oddiel, zvlášť sektor C, dnes tvorí medzi protilietadlovými raketovými oddielmi akúsi svetlú výnimku. Zatiaľ čo pri väčšine ostatných oddielov je dnes bojová časť definitívne zničená a chýba takmer všetko vybavenie, v Ořechove sa podarilo stavby, aj časť vybavenia zachrániť. Práve Ořechovský oddiel totiž už štyri roky po opustení armádou prevzalo občianske združenie Spoločnosť Renata. Budovy sektoru A dnes dávno neslúžia ubytovacím potrebám armády. V sektore B je dnes píla a bývalý autopark slúži spoločnosti prevádzkujúcej autodopravu. Sektor C je tak dnes jedinou časťou, ktorú si môžeme pozrieť skutočne detailne.
Zodolnené veliteľské stanovište
Praktickým aj faktickým centrom sektoru C bolo podzemné zodolnené veliteľské stanovište. Práve odtiaľto by bol riadený celý raketový komplex S-125 Neva, ktorým bol Ořechovský oddiel vybavený.
Samotný raketový komplex Neva bol systémom mobilným a tomu zodpovedá aj celá koncepcia veliteľského stanoviska. Sály pre mobilnú techniku tu tak boli prepojené s priestormi, kde bola umiestnená stabilná technika. Úplne typickou ukážkou je miestnosť veliteľského stanoviska.
Jedinou stabilnou technikou v „C“ bola telefónna ústredňa a miestnosť VS. Všetko ostatné sa vyvážalo. Pri presune sa vyťahovala aj všetka kabeláž medzi loďami VS, káblami k P-15 a Cykloide, k odpaľovacím rampám. Jednoducho všetko.
Sála susediaca s miestnosťou veliteľského stanoviska bola určená pre kabínu UNK, teda kabínu velenia a riadenia. Tá bola káblami prepojená s vlastnou navádzacou časťou komplexu – UNV, umiestnenou na streche objektu a práve jej prostredníctvom sa k službe konajúcim vojakom dostávali potrebné dáta o pozícii prideleného cieľa a navádzanej rakete. Kabína UNK bola jediným miestom, z ktorého bolo možné rakety v prípade potreby odpáliť.
Samotná služba na veliteľskom stanovišti ale rozhodne nebola niečím, čo by bolo možné závidieť. Malý priestor v kombinácii so striktnými pravidlami služby pri jednotlivých stupňoch pohotovosti z nej, skôr než čokoľvek iné, robil postrach vojakov i veliteľov. Dlhé hodiny nudy totiž mohli byť v okamihu vystriedané veľkým napätím.
Zo sály pre kabínu UNK vedú ešte jedny bočné dvere. Za nimi mala svoje miesto malá telefónna ústredňa. V tej bolo umiestnené, okrem miestnosti veliteľského stanovištia, jediné ďalšie stabilné technické vybavenie.
Priestory za ústredňou slúžili ako akumulátorovňa pre telefónny systém. Nie že by nebolo možné napájať telefón za pomoci transformátora zo siete, ale nezávislé napájanie komunikačného systému zaisťovalo jeho maximálnu možnú funkčnosť.
Keď prejdeme späť cez sálu pre kabínu UNK, aj cez miestnosť VS, narazíme na úkryt pre obsluhu. Išlo o jediný hermeticky uzatvárateľný priestor v objekte a posádka tu mohla bezpečne prečkať až tri dni v izolácii.
Nájdeme tu celkom dve hermeticky uzatvárateľné úkrytové miestnosti zostavené zo vstavaných prefabrikátov ÚŽ-6. Obom nechýba únikový východ. Konkrétne ide o zoslabenú stenu vedúcu do chodby k únikovému východu z objektu.
V susedstve miestnosti VS bola ešte jedna, tentoraz viac ako dôležitá miestnosť – záchod. Prísne pravidlá totiž neumožňovali službe na VS a na telefónnej ústredni tieto priestory opustiť, a tak bolo toto zariadenie doslova životne dôležité.
Pokračujeme ďalej do vnútra objektu VS. Prechádzame miestnosťou, ktorá slúžila na dekontamináciu osôb vstupujúcich na veliteľské stanovište a vchádzame do prostredného zo sálu.
Táto sála slúžila na ukrytie prívesov rozvodnej kabíny so vstavanou elektrocentrálou, kabína automatizovaného systému velenia „Vazebka“ a pojazdné opravárenské dielne.
Žlté rúrky pri strope slúžili na napojenie výfukov a odvod splodín mimo objektu. Ich vývod bol pri väčšine objektov umiestnený nad jednotlivými portálmi.
Pred vstupom do ďalšej sály prechádzame cez elektrorozvodňu slúžiacu pre celý objekt. Pôvodne by sme práve tu mohli vypnúť prívod prúdu do celého objektu, alebo zapnúť akékoľvek zariadenie vrátane ventilácie.
Objekt podzemného VS je ukážkou jednoduchosti a zároveň funkčnosti. Príkladom môže byť systémom vzduchotechniky. Pretože podzemné veliteľské stanovište nebolo koncipované ako vzduchotesne, bol celý systém vzduchotechniky založený na princípe vytvorenia mierneho pretlaku v celom objekte. V prípade potreby mohol vzduch vháňaný do objektu ísť navyše cez sériu chemických filtrov.
Ukážkou jednoduchej funkčnosti sú aj hrubostenné vráta do jednotlivých sál. Vráta nebolo treba otvárať a zatvárať nijako pravidelne, museli byť ale funkčné pre prípad presunu celého raketového komplexu a ich otvorenie tak muselo byť rýchle, bezproblémové a nezávislé na dodávkach energií. A tak, ako fungovala pred nejakými dvadsiatimi rokmi fungujú aj dnes. Stačí iba uvoľniť zaisťovacie oceľové lano a uvoľniť západku.
Pri zatváraní treba opäť nasadiť oceľové lano do kladiek, zaháknuť a pomaly navíjať. Postupne sa tak zavrie najskôr jedno a potom aj druhé krídlo brány.
Objekt veliteľského stanoviska mal ale ešte jednu podstatnú súčasť. V polkruhovom zodolnenom postavení na streche objektu bol umiestnený navádzací rádiolokátor SNR-125. Anténa prepojená dvoma káblovými prestupmi s kabínou velenia a riadenia UNK.
Prehľadový radiolokátor P-15
Prehľadový radiolokátor P-15 mal svoje miesto v jednoloďovom zodolnenom objekte. Počas prevádzky by sme tu našli kabínu radiolokátora na podvozku Zil-131, spolu s jednou elektrocentrálou. Samotná anténa radiolokátora bola vysunutá otvorom v strope objektu. Pretože tento radiolokátor mal relatívne zlé pokrytie nízko letiacich cieľov, bol neskôr celý systém zmenený a pôvodná dvojitá anténa P-15 bola nahradená novou – typu „Unža“. Išlo o ofsetovú parabolu, podobnú, aspoň vzhľadom, dnešným satelitným anténam. Táto anténa bola umiestnená na stožiari, ktorý umožňoval sledovanie veľmi nízko letiacich cieľov. Dnes tento objekt využíva firma venujúca sa výrobe nadstavieb pre nákladné vozidlá. Na mieste prehľadového radiolokátora tak môžeme nájsť práve vznikajúcu korbu, alebo príves. Čo ale zostalo zachované je núdzový východ z objektu. Prejsť sa tiež môžeme priestormi, ktoré slúžili ako úkryt pre trojčlennú obsluhu radiolokátora.
Sklady rakiet
V areáli nechýbali dva skladovacie objekty na uloženie riadených striel. Každý z objektov bol dvoj loďový, každá z lodí mala svoje vlastné hrubostenné vráta tvorené oceľovou konštrukciou pokrytou 1 cm pancierovými plátmi a vyplnenou žíhaným kremitým pieskom. Ich otvorenie a zatvorenie fungovalo na rovnakom princípe ako pri bránach sál veliteľského stanovštia. Pri každej bráne nechýbal žeriav. Za jeho pomoci sa rakety prekladali z prepravníka na skladovacie vozíky, prípadne obrátene z vozíkov na prepravník. Oba sály skladu sú v zadnej časti prepojené chodbičkou, ktorá vedie cez malý úkryt pre obsluhu. Aj tu môžeme rozoznať prefabrikáty z radu ÚŽ – 6.
Odpaľovacie rampy
Zo skladovacích objektov vedie cesta k okopom s odpaľovacími rampami. Tie boli v areáli celkom štyri, pričom jedna slúžila ako cvičná. Práve na týchto plochách boli umiestnené odpaľovacie zariadenia systému Neva. Každé z týchto zariadení bolo káblami prepojené s podzemným veliteľským stanovišťom a práve z neho bolo ovládané.Samotné odpaľovacie zariadenie by bolo zo vzduchu veľmi ľahko identifikovateľné. Štyri betónové bloky po stranách odpaľovacej plochy preto slúžili ako podpora pre maskovaciu konštrukciu. Tú bolo možné v prípade nutnosti rýchlo odstrániť. Dve polovice maskovacej siete na podporných stožiaroch sa od seba odklápali pomocou jednoduchých závaží. Stačilo tak odistiť poistné laná a rampa bola odmaskovaná doslova za niekoľko sekúnd.Samotné odpálenie rakiet, teda pokiaľ by k nemu došlo, bolo činnosťou nebezpečnou nielen pre samotný cieľ, ale aj pre obsluhu odpaľovacej rampy. Štartujúci motor rakety by do okolia vrhol hromadu prachu a drobných kamienkov, ktoré by obsluhe na zdraví rozhodne nepridali.
Úkryty pre obsluhu
Na ochranu obsluhy, pred očakávanými aj neočakávateľnými účinkami strely, tak slúžil úkryt vytvorený na základe klasického prototypu prefabrikovaných objektov ÚŽ-6. Jeden úkryt slúžil vždy na dvojicu odpaľovacích plôch. Nechýba protitlaková priečka, vonkajšie tlakové dvere. Samotné vybavenie úkrytu nebolo nijako luxusné. Nebol na to ani žiadny dôvod. Úkryt bol vybavený suchým WC, lavicou, telefonickým spojením do zvyšku útvaru, alebo signalizáciou pohotovosti. Všetko jednoduché, jednoduché a funkčné.
Klamné objekty
Ak by sme sa pozreli na celý areál protilietadlového oddielu z výšky v čase jeho aktívnej činnosti, dominovali by tomuto pohľadu tri klamné objekty. Zatiaľ čo betónový plot bol z jednej strany porastený brečtanom a z druhej opatrený maskovacím náterom, všetky ďalšie viditeľné súčasti boli opatrené maskovacími nátermi, alebo zakryté maskovacou sieťou, tak práve tri klamné objekty, umiestnené po okrajoch areálu C, boli jasne a zreteľne viditeľné.
Už podľa názvu je jasné, že klamné objekty na seba mali sústrediť prípadnú paľbu nepriateľa a odlákať ju od dôležitých budov a zariadení. V samotných klamných objektoch by sme mohli nájsť napríklad telocvičňu, alebo iné zázemie pre potreby oddielu. Často ale najskôr klamné objekty slúžili skrátka ako ideálna zašíváreň.
Skrátená
Areálu dnes na prvý pohľad dominuje objekt murovanej prízemnej budovy pre personál veliteľského stanovištia, takzvanej „skrátenej“. Tento jej neoficiálny názov pochádza od trvalej, alebo tiež „skrátenej pohotovosti“, ktorú vojaci v objekte C držali. Ďalej tu nechýbala napríklad kuchynka, alebo sklady. Pri prechode z druhého na prvý stupeň pohotovosti, čo znamenalo pripravenosť na odpálenie rakiet, bola určená norma časového limitu štyri minúty, pri niektorých oddieloch ale treba iba tri a pol minúty.
Zodolnené okopy pre PR-14
Neďaleko skrátenej nájdeme dvojicu zodolnených okopov pre automobilové prepravníky PR-14, pripravené na prvé okamžité dobytie odpaľovacích zariadení. Pre úplnosť dodajme, že na jednom z prepravníkov boli v rámci výcviku umiestnené dve cvičné rakety. Útvar navyše vždy disponoval najmenej jedným voľným prepravníkom pre prípad nutnosti vybitia rakety z niektorej z odpaľovacích rámp.
Cykloida
Posledným zodolneným objektom je jednoloďová zodolnená stavba, na umiestnenie kabíny aparatúry rádioreléového spojenia 5ja62 Cykloida.
Systém Cyklojda bol však veľmi dôležitou súčasťou celého systému. Zaisťoval totiž kódované spojenie automatického systému velenia SENEŽ s veliteľstvom nadriadenej protilietadlovej raketovej brigády. Dodajme ešte, že samotná anténa aj s kabínou bola tentoraz umiestnená vonku a na obsluhu stačili dvaja ľudia.Neskôr boli Cykloidy umiestnené v nevyužitých okopoch, ktoré boli prebúrané a vedľa nich boli zriadené pätky pre stožiare antén.
Záložné VS
Orechovský útvar mal jednu zvláštnosť, ktorá ho odlišuje od mnohých iných protilietadlových raketových postavení. Touto zvláštnosťou je nenápadná murovaná budova pri vjazde do časti C. Aj keď na prvý pohľad vyzerá ako jednoduché kancelárie, alebo ubikácie, jej úloha bola oveľa podstatnejšia. Táto budova slúžila totiž ako záložné veliteľské stanovište pre celú 76. protilietadlovú raketovú brigádu Brno. Ak by bolo vyradené zodolnené veliteľské stanovište brigády, umiestnené v Sokolnici, prevzala by velenie smena práve tu v Orechovom. Aj keď by tu velenie prebiehalo bez pomoci automatického systému velenia, a teda štýlom ručného zakresľovania na planžety, bojaschopnosť brigády by zostala zachovaná. V tejto nenápadnej budove tak pôvodne nechýbala planžetová miestnosť a aj v dobe mieru tu bolo uložené všetko potrebné vybavenie.
Dokumentárne video k ořechovskému oddielu
___________________________
Použité zdroje:
- Text a foto prevzatý z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)
- https://forum.cspvo.cz/
- http://www.fortifikace.net/pov_pvos_7_plro_76_plrb.html#zvs_76_plrb