Relatívne dlhé obdobie organizovanej ochrany obyvateľstva u nás je možné rozdeliť do niekoľkých časových úsekov, z ktorých každý má svoje významné charakteristické prvky.
V období 1935 – 1938 predstavuje civilná protiletecká ochrana zatiaľ jedinú historickú etapu existencie ochrany obyvateľstva v podmienkach skutočného trhového hospodárstva, ktorá skončila vznikom Protektorátu Čechy a Morava a Slovenskej republiky.
Povojnové obdobie 1945 – 1951 je charakteristické likvidáciou CPO do roku 1948 a snahou o jej znovuvybudovanie po tomto roku.
Rozmedzie rokov 1951 – 1957 sa vyznačuje vznikom civilnej obrany a jej výstavbou v duchu centralistickeho pojatia totalitného štátu pod priamym vplyvom vtedajšieho Sovietskeho zväzu so zameraním na ochranu proti konvenčným zbraniam v prípade ozbrojeného konfliktu.
1.1 Ochrana obyvateľstva do roku 1938
Úmerne zmenám vo vojenstve a tempu rozširovania nových bojových prostriedkov, hlavne vojenského letectva, ako aj úmerne stupňa poznania týchto zmien a dôležitosti ochrany obyvateľstva proti vzdušnému napadnutiu, začínali koncom 20. rokov vznikať niektoré celkom nové branné organizácie a spolky, ktorých úlohou bolo v prípade vojny organizovať ochranu obyvateľstva proti leteckým a chemickým útokom.
V roku 1929 na podnet ministerstva národnej obrany a za aktívneho prispenia Československého červeného kríža vzniklo Ústredie obrany obyvateľstva a jeho miestne výbory. Vlastné Ústredie obrany obyvateľstva zahájilo svoju činnosť prakticky až od roku 1930., kedy za aktívnej podpory MNO bol zriadený jeho sekretariát a boli vytvorené organizačná, technická, plynová, zdravotnícka a propagačná komisia. Nešlo ale o bežnú formu organizácie, ale o organizačný útvar s priamymi vzťahmi ústredie – mesto. Táto organizácia sa stala akousi pomocnou aktivistickou zložkou vojenského letectva a obrany proti vzdušnému napadnutiu. Nemala vlastnú členskú základňu, ale iba riadiace orgány pre koordináciu dobrovoľnej činnosti členov Československého červeného kríža, hasičov a niekde aj členov telovýchovných organizácii a skautských oddielov. Aktivisti týchto organizácii pomáhali pri väčších vojenských cvičeniach vykonávať zatemňovanie, protiletecké pozorovanie, poriadkové úlohy a podobne.
Ústredie obrany obyvateľstva a jeho miestne výbory končili svoju činnosť schválením zákona o ochrane a obrane proti leteckým útokom v roku 1935. Týmto rokom sa taktiež datuje vznik organizácie Civilnej protileteckej obrany (CPO) a začína dlhoročná história organizovanej ochrany obyvateľstva na našom území.
CPO – Civilná protiletecká ochrana
V bývalej ČSR bol 11.04.1935 prijatý zákon číslo 82/1935 Zb. o ochrane a obrane proti leteckým útokom. Na základe tohoto zákona vyšlo vládne nariadenie zo dňa 18.10.1935, ktorým sa stanovili predpisy o obstarávaní plynových masiek a niektorých povinností obcí pri ochrane a obrane proti leteckým útokom. V súlade s uvedenými dokumentmi vznikla „Civilná protiletecká ochrana“ (CPO).
1.1.2 Organizácia CPO
Zabezpečovaním ochrany obyvateľstva bolo poverené ministerstvo vnútra, ktoré delegovalo jednotlivé úlohy na tie orgány verejnej správy, ktoré v rámci svojej činnosti vykonávali podobnú agendu. Prevažne sa jednalo o obecné, policajné a okresné úrady, teda také, ktoré dobre poznali miestne pomery, Funkcie týchto orgánov spočívala nielen v riadiacej a kontrolnej činnosti, ale predovšetkým v metodickom usmerňovaní a v pomoci pri plnení týchto úloh. Obecné orgány, okresné úrady a štátne policajné úrady využívali novo zriadené poradné zbory CPO pri plnení vlastných úloh v rámci CPO hlavne pri tvorbe plánov a pri zabezpečovaní potrebného materiálu k vykonávaniu potrebných ochranných opatrení.
Luftschutz
V období okupácie prešlo postupne v roku 1940 na území Protektorátu a Slovenskej republiky celkové riadenie CPO na protektorátnu políciu, ktorá zabezpečovala súčinnosť ostatných zložiek predovšetkým Červeného kríža a požiarnych jednotiek. Od júla roku 1941 boli zložky CPO podriadené ríšskym zložkám poriadkovej polície a začlenené do ríšskej protileteckej ochrany – Luftschutz. Týmto opatrením vstúpilo do platnosti ríšske nariadenie Luftschutzu. Z pohľadu nemeckého práva bola protiletecká ochrana súčasťou zemskej obrany a jej úlohou bolo chrániť štát pred následkami nepriateľských leteckých útokov. Od zavedenia nemeckého práva o protileteckej ochrane v Protektoráte bola tiež v Čechách, na Morave a na Slovensku vykonané protiletecké opatrenia podľa nemeckého vzoru. Pre tento účel bola vydaná príručka určená všetkým osobám, ktoré boli činné pri zavádzaní protileteckej ochrany s názvom „Luftschutzrecht in Böhmen und Mähren“
Povojnový vývoj a prechod k civilnej obrane
Po skončení II. svetovej vojny došlo po roku 1945 k minimalizácii opatrení k ochrane obyvateľstva pred vzdušným napadnutím. Od roku 1946 prebiehala organizovaná likvidácia protileteckej ochrany spočívajúca predovšetkým v odstraňovaní ochranných stavieb, zariadení, zvyškov pôvodnej organizačnej štruktúry a ďalších opatrení. Túto likvidáciu vykonávalo ministerstvo vnútra. Vládnym uznesením o civilnej obrane z dňa 13. júna 1951, ktorého prílohou bolo Nariadenie o základných úlohách a povinnostiach v civilnej obrane na území republiky Československej, boli vymedzené základné prvky organizácie civilnej obrany. Pojem „obrana“ zdôrazňoval širšiu a aktívnejšiu činnosť na tomto úseku. Vzniknutá civilná obrana spadala do pôsobnosti ministerstva vnútra.