1 História závodu

Základný kameň závodu Kriváň ČKD bol položený 16. mája 1948 a už v októbri začalo pracovať stredisko na výrobu oceľových konštrukcií žeriavov. V roku 1950 bo podnik pričlenený k národnému podniku ČKD Sokolovo Praha. Od roku 1953 bol ustanovený za samostatný národný podnik.

Turčianske strojárne n.p. Martin tvorili tieto závody:

• základný závod, Martin
• závod na motory, Martin
• hutnícky závod, Martin
• vývojový závod, Martin
• závod, Prakovce
• závod, Lučenec
• závod, Hliník nad Hronom
• závod, Námestovo
• závod, Trstená
• závod, Malacky
• závod, Bratislava

Od polovice 50. rokov sa v strojárňach vyrábali vznetové motory pre lokomotívy, albarety, stavebná technika, bagre. Postupne sa nabehlo na špeciálnu výrobu – tanky T-55, T-72. Od 70. rokov sa začalo s výrobou motorov pre ťažkotonážne sovietske automobily Belaz a motory pre traktory ZETOR. V lete 1978 sa začali vyrábať traktory ZETOR. Martinský závod ZŤS zamestnával viac ako 15 tisíc ľudí. Súhrnne bolo vyhotovených viac ako 1 500 koľajových lokomotív, 2 500 banských lokomotív, vyše 61 tisíc poľnohospodárskych traktorov a 14 tisíc lesných kolesových ťahačov. Okrem toho sa vyrábali i rôzne ďalšie produkty. [1]

Turčianske strojárne sa neskôr stali súčasťou trustu ZŤS g.r. Martin, ktorý vznikol v roku 1965 a tvorilo ho 7 výrobných podnikov:

• Turčianske strojárne (TEES) Martin,
• Strojárske a metalurgické závody (SMZ) Dubnica nad Váhom,
• Podpolianske strojárne (PPS) Detva,
• Československé vagónky Tatra Studénka,
• České lodenice Praha,
• Slovenské lodenice Komárno,
• Moravské železárny Olomouc.

Niektoré zo zakladajúcich továrni trustu ZŤS vznikli v rámci industrializácie po druhej svetovej vojne (napr. TEES Martin, PPS Detva a Hriňová), ďalšie boli založené v medzivojnovom období (SMZ Dubnica), či sa mohli pýšiť ešte dlhšou tradíciou (TEES Prakovce, PPS Cinobaňa, SL Komárno, MŽ Olomouc).

Tento trust, ktorý mal 48 tisíc zamestnancov patril k najväčším výrobnohospodárskym jednotkám v ČSSR a organizačne bol podriadený Federálnemu ministerstvu všeobecného strojárstva v Prahe.

Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že podstatnú časť výrobného programu tvorila ťažká vojenská technika, zastúpená hlavne produkciou tankov v Martine, delostreleckej techniky v Dubnici a obrnených vozidiel v Detve. Z civilných programov dominovala spočiatku výroba koľajových vozidiel vrátane lokomotív (TEES Martin, SMZ Dubnica, Vagónka Studénka a Poprad), lodí a technických plavidiel (SL Komárno, ČL Praha), veľkých spaľovacích motorov (TEES Martin), banských lokomotív (TEES Martin a Lučenec), stavebných a zemných strojov (PPS Detva a Hriňová), autožeriavov (TEES Lučenec), odliatkov (TEES Martin a Prakovce, SMZ Dubnica, PPS Cinobaňa, MŽ Olomouc), ale i obrábacích strojov, zariadení pre hutné prevádzky či atómové elektrárne (SMZ Dubnica). Podiel exportu v čase vzniku ZŤS dosahoval približne 30 % jeho celkovej produkcie a neustále narastal. I preto ZŤS už na konci roku 1969 inicializovalo založenie vlastnej účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod MARTIMEX, ktorá v nasledujúcom období stála za veľkou časťou jejho zahraničnoobchodných aktivít. [3]

Vplyvom politických turbulencií prichádza v 90. rokoch k strate trhov – najmä v oblasti špeciálnej techniky – a k nezvládnutiu konverzie v podniku. Rezultátom bolo postupné utlmenie výroby a v roku 2002 definitívne ukončenie činnosti ZŤS Martin. [2]

2 Protivzdušná obrana závodu

Súbežne s výstavbou riadiacich štruktúr PLOSÚ od roku 1950 a zaujímania novej zostavy bol kladený dôraz na zabezpečenie protileteckej obrany veľkých administratívnych centier a priemyselných centier (hlavne podnikov ťažkého strojárenstva, zbrojoviek, výroby PHM) a tiež dôležitých energetických a dopravných uzlov.

Na základe dôležitosti pre obranu štátu bolo v Československu vybraných 12 bránených miest. Na území Slovenska to bola do roku 1953 Dubnica nad Váhom (Závody K.J. Vorošilova, n.p. – severné a južné) a Martin (Závody J. V. Stalina, n.p.).

Každé bránené mesto/objekt zabezpečoval vždy jeden samostatný protilietadlový oddiel s troma batériami 88 mm PLK vz. 37N.

Tzv. chránený objekt  Závody J. V. Stalina, n.p. zabezpečoval 189. protilietadlový oddiel zo sídlom v Martine.

Martin: Závody J. V. Stalina, n.p.

189. protilietadlový oddiel Martin     VÚ5968     1.10.1951        31.3.1953             3 bat.

3 Civilná obrana

3.1 Úsek ukrytia

Materský závod disponuje 15 úkrytmi s celkovou kapacitou 4800 ukrývaných, teda zabezpečujúcich ukrytie pre najpočetnejšiu zmenu zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti. Ďalšie 4 úkryty mali podružné avšak samostatné závody (po jednom v SOU Strojnícke, Náraďovňa – TEES, Motory ZETOR, Vývojový závod 010). Úkryty boli rozmiestnené tak, aby bola zabezpečená požiadavka dobehovej vzdialenosti čítajúcej 300 m do najbližšieho úkrytu, z akejkoľvek časti závodu.

Základný závod

Samostatne stojace typu ST:

• ST 600 (č.3)   – VS
• ST 600 (č.13) – Ú.S.M
• ST 600 (č.15) – Pri brodisku
• ST 600 (č.14) – Kyslikáreň
• ST 600 (č.5)   – Zlievareň

Zapustené úkryty:

• KZ 150 (č.4)   – Požiarna zbrojnica
• KZ 150 (č.12)  – Závodná poliklinika
• KZ 150/1 (č.1) – Hala ÚSM
• KZ 150/2 (č.2) – Hala ÚSM
• KZ 150/1 (č.6) – Malá obrobňa / motoráreň
• KZ 150/2 (č.7) – Malá obrobňa / motoráreň
• KZ 150/3 (č.8) – Malá obrobňa / motoráreň
• KZ 150/4 (č.9) – Malá obrobňa / motoráreň
• KZ 300/1 (č.10) – Sklad modelov
• KZ 300/2 (č.11) – Sklad modelov

Samostatné subjekty

Jednotlivé úkryty budú popísané v samostatných článkoch. Ide o tieto subjekty:

• KZ 800 – SOU strojnícke [Internát]
• KZ 450 – Náraďovňa [Výrobná hala]
• KZ/VS 450 – Závod 07 – Zetor motory [Výrobná hala]
• KZ/VS 450 – Vývojový závod 010 [samostatne stojací objekt]

Bytové domy v robotníckej kolónii taktiež disponovali niekoľkými úkrytmi typu SPRÚ-Z.  Týmito objektmi sa však zaoberať nebudeme v tomto článku nebudeme.

3.2 Úsek prieskumu

Pozorovacia skupina mala k dispozícii 2 terénne a jednu vežovú pozorovateľnú. Pozorovateľňa vo veži bola postavená ako prvá, a to v 50. rokoch, no neskôr stratila svoj význam a boli vybudované spomínané  2 terénne pozorovateľne.

• POZ č.1 – Bukoviny
• POZ č. 2 – Hrby
• POZ č. 3 – Závod (Veža závodnej požiarnej stanice)

Prieskumnú jednotku tvorili 3 čaty:

• 1. čata (umiestnenie: úkryt – motoráreň)
• 2. čata (umiestnenie: úkryt – sklad modelov)
• 3. čata (umiestnenie: N/A)

4 Úkryty CO

4.1 Základný a hutnícky závod

Úkryt ST 600 – VS štábu CO objektu

Ide o STOÚ  s 3. triedou odolnosti a bol budovaný v rokoch 1960-1962. Úkryt má 3 podzemné podlažia.  Vertikálne spojenie všetkých podlaží tvoria dvojprúdové  jednoramenné schodiska.

Objekt ma 2 vstupy (mierový a bojový) so schodiskami zostupujúcim  2,5 m pod terén a 2 núdzové výlezy. Na každom vstupe je osadená dvojica TP dverí D7,5 a na výlezoch TP poklopy P7,5 (vonkajší) a P1,5 (vnútorný).

Prvé podlažie tvorí OM, 2x PPP, 2x PTP, 2x NV, FVK+KZ, PK, 2 príručné sklady, strojovňa DA + RM a  veliteľská časť.

Veliteľskú časť tvorí operačný sál so stôlmi pre jednotlivé skupiny CO, miestnosť náčelníka štábu CO objektu, miestnosť prieskumu, telefónna ústredňa a rádiouzol.

Plán VS časti objektu

O filtroventiláciu vzduchu sa starala 4x FVZ-300b.

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Ako náhradný zdroj bol v každom úkryte inštalovaný 2V dieselagregát zn. ŠKODA . K miestnosti DA prislúchala oddelená miestnosť strojovne DA, s priamym výhľadom do miestnosti s DA cez malé protihlukové sklo.  Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených sudov.

[Show slideshow]

1 2 3 ►

Úkryty  ST 600

Celkovo sa v areáli ZŤS nachádzalo 5 studňových úkrytov. Okrem VS sú všetky zvyšné štyri úkryty typu ST identické, preto uvedieme popis len jedného objektu. Žiaľ u jedného úkrytu ST (kyslikáreň) boli v nedávnej dobe zlikvidované všetky vonkajšie prvky (vchody a hlavice nasávania) kvôli výstavbe parkoviska, preto už vstup do tohto objektu nebol možný.

Ide o zamestnanecký studňový ŽB monolit s vonk. priemerom 14,10 m, hĺbkou 13,18 m  a kapacitou 600 ukrývaných. Ide o STOÚ  s 3. triedou odolnosti ochranným súčiniteľom Ko nad 200. Všetky úkryty majú 4 podzemné podlažia.  Vertikálne spojenie všetkých podlaží tvoria dvojprúdové  jednoramenné schodiska.

Úkryty sa realizovali v rokoch 1963 – 1965. Rozpočtové náklady na jeden úkryt vtedajšej dobe činili 2.500 000.- KČS. Mierovo sa úkryty využívali ako sklady.

Obvodová stena ma hrúbku 1 m a tvorí ju z vonkajšej strany železobetón B170 s hrúbkou 80 cm a železobetón B250 s hrúbkou 20 cm. Jednotlivé podlažia a deliace priečky sú taktiež zo ŽB B250. Hrúbka jednotlivvých podlaží je 17 cm. Výška jednotlivých podlaží od podlahz k stropu je 240 cm. Stropnica má hrúbku 80 cm a tvorí ju ŽB B250 s hrúbkou 50 cm, nad tým betónový podklad B105 s hrúbkou 20 cm a nad tým ochranná betónová vrstva  hrúbky  10 cm s cementovým poterom a vložkou drôtového pletiva. Nad stropnicu je ešte navezený zhutnený násyp zeminou o hrúbke 1 m. Dno tvorí ŽB B250 s hrúbkou 55 cm, pod ním ŽB B170 s hrúbkou 22 cm, pod ním betónová vrstva  hrúbky 10 cm a štrkopiesok s hrúbkou 30 cm.  Medzi ŽB B250 a B170 je asfaltovo-latexová izolácia EAL-15 hrúbky 3 mm a cementový ochranný poter  hrúbky 3 cm. Pod týmto dnom sa ešte nachádza studňa so ŽB skrúži o priemere 120 cm a hĺbke 2 metre.

Objekty majú 2 vstupy (mierový a bojový) so schodiskami zostupujúcim  2,5 m pod terén a 2 núdzové výlezy. Na každom vstupe je osadená dvojica TP dverí D7,5 a na výlezoch TP poklopy P7,5 (vonkajší) a P1,5 (vnútorný). V teréne je na NV osadený ľahký oceľový poklop 90/60 cm – K12. Šachta NV je hlboká 3,1 m

2 – 3 podlažie sú identické a tvorili ho 3 miestnosti pre ukrývaných a jedno WC s dvoma oddelenými toaletami a spoločnou umyvárkou.

O filtroventiláciu vzduchu sa v každom úkryte starala 1x FVZ-1000b/60 a 1x FVZ-300b. Doba izolácie úkrytov bola 2,3 h.

Zásobovanie elektrickou energiou je zabezpečené verejnou sieťou. Ako náhradný zdroj bol v každom úkryte inštalovaný 3V dieselagregát zn. ŠKODA 3S-110. K miestnosti DA prislúchala oddelená miestnosť strojovne DA, s priamym výhľadom do miestnosti s DA cez malé protihlukové sklo.  Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž s objemom 100 l a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených dvoch 200 l pohotovostných sudov.

Zásobovanie objektov pitnou vodou je navrhnuté jednou prípojkou z vonkajšieho vodovodu. Vo vnútri objektu sú osadené 3 tlakové zásobníky, každý  s obsahom 500 l. Z týchto nádrží je potom vedený rozvod k jednotlivým spotrebičom vody. Ohrev vody zabezpečuje el. bojler s obsahom 60 l. K dispozícií mal každý úkryt tiež vlastnú studňu s čerpadlovým alebo ručným prečerpávaním vody o výkone 6 l/sek. Nádrž na užitkovú vodu je umiestnenená v priestore pod štvrtým podlažím s objemom 80 m³ a dobou plenia 13 hodín. Na štvrtom podlaží sa ešte nachádzajú 3 čerpadla, ktoré čerpajú úžitkovú vodu pre chladenie DA, generátora a pre ohrev vzduchu v úkryte.

Splašky sú vedené do kalovej jímky o objeme 6 m³ a dobou naplnenia 1 hodina a odtiaľ odvádzané kalovým čerpadlom s výkonom 600 l/min do vonkajšej kanalizačnej siete.

Priestorové údaje:

• Celkový objem úkrytu: 2967 m³
• Objem čistej časti úkrytu: 1373 m³
• Zastavaná plocha: 220 m²
• Plocha pre ukrývaných: 572 m²
• Plocha technicko-prevádzkového bloku: 30 m²

Čas izolácie do:

• 1% CO2 = 0,25 hod
• 2% CO2 = 0,5 hod
• 3% CO2 = 0,75 hod
• 4% CO2 = 1 hod

ST 600 – Zlievareň

[Show slideshow]

1 2 ►

ST 600 – Kyslikáreň

[Show slideshow]

ST 600 – Pri brodisku

[Show slideshow]

1 2 ►

Úkryty 4x KZ 150 – motoráreň

Ide o 4 zapustené STOÚ 4. tr. odolnosti, nachádzajúce sa pod administratívnym prístavkom haly motorárne, každý s kapacitou 150 ukrývaných. Boli budované v rokoch 1954-1956. Mierovo sa využívali ako šatne.

Úkryty sú nepriechodné. Všetky vchody z úkrytov ústia do jednej spoločnej chodby v suteréne prístavku.

Priestorové údaje:

• Objem čistej časti jedného úkrytu: 381 m³
• Objem celkový: 1524

Filtroventiláciu v každom úkryte zabezpečuje 1x FVZ300b/55

Čas izolácie do:

• 1% CO2 = 4 hod
• 2% CO2 = 9 hod
• 3% CO2 = 13 hod
• 4% CO2 = 16 hod

Voda je napojená na verejný zdroj s núdzovou zásobou v jednej tlakovej nádrži na úkryt s objemom 1000 l. Ohrev vody zabezpečovali 3 bojlery umiestené mimo úkryt na ktoré boli napojené všetky 4 úkryty, každý s objemom 4000 l. Elektrická energia bola dodávaná z verejnej siete. Záložný zdroj nebol k dispozícii.

Úkryty 2x KZ 150 – hala U.S.M

Ide o 2 zapustené STOÚ 4. tr. odolnosti, nachádzajúce sa pod administratívnym prístavkom haly Ú.S.M, každý s kapacitou 150 ukrývaných. Boli budované v rokoch 1954-1956. Mierovo sa využívali ako šatne.

Úkryty sú nepriechodné. Všetky vchody z úkrytov ústia do jednej spoločnej chodby v suteréne prístavku.

Priestorové údaje:

• Objem čistej časti jedného úkrytu: 381 m³
• Objem celkový: 1524

Filtroventiláciu v každom úkryte zabezpečuje 1x FVZ300c/56

Čas izolácie do:

• 1% CO2 = 4 hod
• 2% CO2 = 9 hod
• 3% CO2 = 13 hod
• 4% CO2 = 16 hod

Každý úkryt mal vod u napojená na verejný zdroj s núdzovou zásobou v jednej tlakovej nádrži na úkryt s objemom 1500 l. Ohrev vody zabezpečoval 1 bojler umiestený mimo úkryt. Elektrická energia bola dodávaná z verejnej siete. Záložný zdroj nebol k dispozícii. Sociálne zariadenie tvorilo 1 WC s dvoma oddelenými splachovacími toaletami a oddelenou umyvárkou. 

Úkryt KZ 150 – Požiarna zbrojnica

Zapustený STOÚ 4. tr. odolnosti pre 150 ukrývaných. Zastavaná plocha je 12,90 x 33,45 m. Bol budovaný v rokoch 1954-1956. Mierovo sa využíval ako sklad hasičskej techniky a materiálu.

Úkryt má jeden vchod (bojový) s osadenými TP dverami D-2 prístupný zvnútra budovy a jeden núdzový výlez.

Filtroventiláciu zabezpečuje 1x FVZ300c/56.

Voda je napojená na verejný zdroj s núdzovou zásobou v jednej tlakovej nádrži s objemom 1500 l. Ohrev vody zabezpečoval bojler umiestený mimo úkryt s objemom 630 l. Sociálne zariadenie tvorilo 1 WC s dvoma oddelenými splachovacími toaletami a oddelenou umyvárkou. 

Elektrická energia bola dodávaná z verejnej siete. Záložný zdroj nebol k dispozícii.

Pôdorys objektu

Úkryt KZ 150 – Závodná poliklinika

Zapustený STOÚ 4. tr. odolnosti pre 150 ukrývaných. Bol budovaný v rokoch 1954-1956. Mierovo sa využíval ako sklad zdravotníckej techniky a materiálu.

Úkryt má jeden vchod (bojový) s osadenými TP dverami D-2 prístupný zvnútra budovy a jeden núdzový výlez s poklopom P-2.

Filtroventiláciu zabezpečuje 1x FVZ300b/56.

Voda je napojená na verejný zdroj s núdzovou zásobou v dvoch tlakových nádržiach, každá s objemom 1500 l. Ohrev vody zabezpečoval bojler umiestený mimo úkryt s objemom 630 l.

Elektrická energia bola dodávaná z verejnej siete. Záložný zdroj nebol k dispozícii.

[Show slideshow]

Dvojúkryt 2x KZ-300 – Sklad modelov

Ide o vstavaný STOÚ dvojúkryt 2x 300 ukrývaných s triedou odolnosti 3, ochranným súčiniteľom nad 200. Obvodové steny a stropnica je z prostého betónu. Mierovo sa úkryty využívali ako sklady. Bol vybudovaný v rokoch 1959-1962. Rozpočtové náklady na výstavbu boli vtedajších 945.000 Kčs.

• Doba zpohotovenia:  nad 12 h
• Doba prevádzky: min. 24 h

Každý z úkrytov disponoval jedným vchodom s odmorovacou predsieňou s osadenými dverami D-2 a jedným núdzovým výlezom s osadeným poklopom P-3. NV každého úkrytu je prielezný štolový do nezavaliteľného priestoru, ústiaci v železobetónovej hlavici slúžiacej tiež pre nasávanie filtroventilácie. Štola NV je 3 m pod zemou s dĺžkou 8 m.

Každý úkryt disponoval 2x FVZ300b/55. Doba izolácie úkrytu bola 3,5 h.

Voda je napojená na verejný zdroj s núdzovou zásobou v dvoch tlakových nádržiach, každá s objemom 1500 l. Ohrev vody zabezpečoval bojler u s objemom 630 l. Splašky boli odvádzané jedným kalovým čerpadlom s kapacitou 300 l/min. Elektrická energia bola dodávaná z verejnej siete. Záložný zdroj nebol k dispozícii.

Priestorové údaje pre 1 úkryt:

• Zastavaná plocha – 260 m²
• Plocha pre ukrývaných – 220  m²
• Objem čistého priestoru – 528 m²

[Show slideshow]

1 2 ►

5 Záverom

Stav úkrytov na našich fotografiách je z roku 2016, kedy sme ich mali možnosť navštíviť so správcom. Vstup do areálu je kontrolovaný a monitorovaný kamerovým systémom. Všetky úkryty sú už vyradené z úkrytového fondu a chátrajú bez ďalšieho využitia.