1. História hlasnej služby

1929 – 1938

Zárodky nášho varovného systému boli vytvorené po prvej svetovej vojne, v období tzv. prvej republiky, v reakcii na stále zložitejší vývoj medzinárodnopolitickej situácie a narastajúcich obáv z ohrozenia obyvateľstva v prípade vzniku vojnového konfliktu letectvom, obzvlášť v spojitosti s možným použitím bojových chemických látok (predtým nazývaných otravných látok alebo bojových otravných látok). V Československu bolo z iniciatívy ministerstva obrany už v roku 1929 založené Ústredie obrany obyvateľstva, ktoré sa zaoberalo štúdiom možností protileteckej ochrany obyvateľstva a prípravou jej organizácie. Pôsobilo na základe dobrovoľnosti prostredníctvom miestnych výborov za polooficiálnej podpory ústredných úradov a aktívnej spoluúčasti organizácií, ktoré mali vo svojom programe prvky brannosti. O rok neskôr vznikla organizácia Ochrana obyvateľstva proti leteckým útokom.

K výraznému posunu došlo v prvej polovici tridsiatych rokov minulého storočia, kedy bolo stále viac zrejmé, že vtedajšie nacistické Nemecko, ktoré začalo intenzívnu výstavbu ozbrojených síl vrátane vojenského letectva, bude presadzovať svoje agresívne ciele všetkými prostriedky. Štátne vedenie Československej republiky reagovalo pohotovo na túto situáciu radom konkrétnych opatrení, ktoré vyústili okrem iného do prijatia zákona č. 82 o ochrane a obrane proti leteckým útokom dňa 11. apríla 1935. Vydaním tohto zákona a zriadením Civilnej protileteckej obrany (CPO) bol vytvorený základ zákonného opatrenia na ochranu obyvateľstva (bol jedným z najprepracovanejších vo svojej dobe v Európe). Táto prestala byť dobrovoľnou činnosťou. Zodpovednosť za jej organizáciu bola prenesená na štátne orgány. Ústredným riadením CPO bolo poverené ministerstvo vnútra. Odvodene od predpokladaného teritoriálneho a lokálneho ohrozenia bola vykonaná kategorizácia územia.

Starostlivosťou jednotlivých miest a obcí boli vtedy inštalované prvé poplachové sirény (Obr. 3). Vzhľadom na finančné možnosti bolo technické vybavenie nejednotné, pretože výstavba prebiehala viac-menej svojpomocne a s využitím materiálu, ktorý bol momentálne takpovediac „po ruke“. Jednotlivé sirény bolo možné spúšťať iba miestne.

1938 – 1945

Ich výstavba prebiehala aj v priebehu okupácie Československa fašistickým Nemeckom. V období okupácie prešlo postupne v roku 1940 na území Protektorátu všetky riadenie CPO na protektorátnej polícii, ktorá zabezpečovala súčinnosť ostatných zložiek, predovšetkým Červeného kríža a požiarnych jednotiek. Od júla roku 1941 boli zložky protektorátne CPO podriadené ríšskym zložkám poriadkovej polície a začlenené do ríšskej protileteckej ochrany Luftschutz. Týmto opatrením nadobudli účinnosť ríšske nariadenia Luftschutzu. Z pohľadu nemeckého práva bola protiletecká ochrana súčasťou zemskej obrany a jej úlohou bolo chrániť štát pred následkami nepriateľských leteckých útokov. Od zavedenia nemeckého práva o protileteckej ochrane v Protektoráte bola tiež v Čechách a na Morave vykonané protiletecké opatrenia podľa nemeckého vzoru. Na tento účel bola vydaná v Protektoráte príručka určená všetkým osobám, ktoré boli činné pri zavádzaní protileteckej ochrany s názvom „Luftschutzrecht in Böhmen und Mähren“.

1945 – 1993

Protiletecká ochrana Luftschutz pôsobila na území protektorátu až do roku 1945. Po skončení II. svetovej vojny došlo od roku 1945 k minimalizácii opatrení na ochranu obyvateľstva pred vzdušným napadnutím. Od roku 1946 do začiatku roku 1948 prebiehala organizovaná likvidácia protileteckej ochrany spočívajúca predovšetkým v odstraňovaní ochranných stavieb, zariadení, zvyškov pôvodnej organizačnej štruktúry a ďalších opatrení. Túto likvidáciu vykonávalo ministerstvo vnútra.

Faktom zostáva, že Československá protiletecká ochrana v roku 1947 neposkytovala ani minimálne zabezpečenie obyvateľstva pred následkami nepriateľského vzdušného napadnutia. Ani psychika prevažnej časti nášho obyvateľstva nebola v tej dobe príliš naklonená otázkam brannosti a znovuvytváranie ochrany obyvateľstva v akejkoľvek forme.

To sa však čoskoro od apríla 1948 začalo rýchlo meniť. Novo zriaďovaná civilná obrana (CO) nadväzovala na poznatky a skúsenosti z II. svetovej vojny a reagovala na vtedy aktuálne vojenskopolitickú situáciu.

Keďže však s existujúcim systémom nebolo možné zabezpečiť vzrastajúce požiadavky, najmä na dosiahnutie včasnosti varovania, bolo koncom päťdesiatych rokov pristúpené k zásadnej modernizácie varovného systému. Bol vytvorený normalizovaný systém riadenia sirén jednosmerným prúdom na báze typizovaných prvkov známych pod označením K1/2 a K1/4.

Na ovládanie sirén bolo využité vedenie čs. spojov. Na báze tohto systému malo byť vybudované celoplošné ovládanie všetkých poplachových sirén. Z ekonomických dôvodov boli na systém napojené iba sirény vo vtedajších okresných mestách, ktoré bolo možné ovládať centrálne z jednotlivých okresných štábov CO.

Tento systém bol v podstate používaný až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov bola riešená štátna komplexná úloha Z-9 „Automatizovaný teritoriálny informačný systém ATIS ZHN“. V jeho rámci boli okrem iného  riešené aj tieto úlohy:

1. Zariadenie pre centrálne automatické ovládanie sirén – STRED
2. Automatický hlásič napadnutia vodných diel
3. Siréna nezávislá na elektrorozvodnej sieti – SIGNÁL

Cieľom riešenia úloh bolo vybudovať automatizovaný systém varovania obyvateľstva, ktorý mal zabezpečovať spustenie výstražných prostriedkov do 35 s. Mal zaistiť centrálne ovládanie z úrovne štát, republika, kraj, okres, stredisková obec a miestne spúšťanie výstražných prostriedkov v obciach. Systém mal byť využívaný ako na účely BPS, tak aj na účely mierové.

V novej koncepcii varovacieho systému bolo predpokladané varovať obyvateľstvo 4 výstražnými signálmi sirén:

• vzdušný poplach,
• radiačné a chemické nebezpečenstvo,
• radiačný a chemický poplach,
• nebezpečenstvo zátopovej vlny.

V šesťdesiatych rokoch prebiehalo riešenie úloh na úrovni výskumu. Vývoj nových prostriedkov mal nasledovať v sedemdesiatych rokoch a zavádzanie nových prostriedkov bolo plánované realizovať od druhej polovice sedemdesiatych rokov. V rámci výskumu boli vyhotovené funkčné vzorky jednotlivých zariadení a vykonávaná ich prevádzkové overenie v reálnych podmienkach.

V rámci úlohy STRED bola riešená problematika využitia prevádzkových vedení JTS automaticky vyčleňovaných na vysielanie výstražných signálov. Pre prenos signálov bolo predpokladané využívať od úrovne štát po stupeň kraj vyčlenených telefónnych vedení CO, od stupňa kraj do stupňa obec odpájaných prevádzkových vedení JTS a napojenie vlastných sirén na ovládacie prostriedky sa mali v miestnych sieťach realizovať po vyčlenených vedeniach.

Automatické čidlá pre hlásenie nebezpečenstva zátopovej vlny mali byť napojené na okresné stupeň po vyčlenených vedeniach. Radiačné čidlá mali byť napojené na miestne stanovište CO v obciach a mestách a mala spúšťať iba miestne siete sirén. Prevádzkovo boli funkčné vzorky systému odskúšané v Juhomoravskom kraji.

V rámci riešenia úlohy HLÁSIČ NAPADENIA VODNÝCH DIEL bol riešený systém hlásenia vzostupu vodnej hladiny za priehradným objektom. V jeho rámci bolo vyvinuté plavákové čidlo, ktoré malo nadväzovať na zariadenie pre centrálne ovládanie sirén STRED. Vzorky čidiel boli odskúšané na priehradnej nádrži Slapy.

V rámci úlohy SIGNÁL bola riešená problematika varovania obyvateľstva sirénami nezávislými na elektrorozvodnej sieti – tzv. pneumatickými. V januári roku 1971 sa uskutočnila konzultácia zástupcov ministerstva vnútra a národnej obrany s predstaviteľmi CO ZSSR, kde boli prerokované smery rozvoja nášho varovného systému. Na základe odporúčania sovietskej strany bolo riešenie úlohy ATIS ZHN podstatne zredukované. Boli prijaté nasledujúce opatrenia:

1. Systém vyrozumenia riešiť komplexne. Stanoviť úlohu zabezpečiť jedným systémom prenos signálov, povelov a informácií spojených ako s uvádzaním BPS, tak s varovaním obyvateľstva. V súlade s tým upraviť aj zloženie štátnej komplexnej úlohy Z-9/300.
2. Nepočítať s výrobou súčasne vyvíjané linkové automatizované sústavy diaľkového ovládanie sirén STRED. Vypracovať rozšírené komplexné požiadavky a zadať vypracovanie komplexné technické štúdie, ktorá by vzala do úvahy dosiahnuté výsledky vývoja STRED a rozsah uplatnenia sovietskych zariadení v našich podmienkach. Na základe tejto štúdie a podľa možnosťou nášho štátu potom rozhodnúť, ktoré zariadenia zabezpečiť vlastným vývojom a výrobou a ktorá doviezť zo ZSSR.
3. Bezdrôtovú sústavu zariadenia diaľkového ovládania nezadávať zatiaľ čs. výskumu, ale počítať v ďalšom výhľade s nákupom týchto zariadení v ZSSR
4. Vyvinúť úsilie na urýchlenie vývoja pneumatickej sirény čs. koncepcie s cieľom podchytenia prejaveného záujmu. Prípadný odber čs. pneumatické sirény aj ostatnými krajinami VS by znamenal zabezpečenie výroby vo väčších sériách a tým aj zlacnenie tohto výrobku. Podobne postupovať aj v prípade zariadenia SVITAVA.
5. Prijať zásadu kombinovanej zástavby elektrických a pneumatických sirén. Elektrické sirény získať nákupom z NDR alebo ZSSR. Sirénou vyhlasovať dva celoštátne platné varovné signály.
6. Výstavbu systému vyrozumenia riešiť s prihliadnutím na súčasný stav poznania vo dvojici základných etapách:

• v prvej etape výstavbu miestnych automatizovaných systémov upovedomenia,
• v druhej etape výstavbu automatizovaných sústav diaľkového prenosu a ovládania  (okres, kraj, republika, federácia).

Vďaka vtedajšej zahraničnej politickej orientácii nášho štátu boli tieto odporúčania bezo zvyšku akceptované a realizované. V priebehu rokov 1971 a 1972 boli zastavené práce na všetkých úlohách mimo úlohy SIGNÁL, ktorý sa ako jediný dostal do fázy vývoja nového zariadenia.

Vývoj pneumatickej sirény bol úspešne ukončený v roku 1978. Vyvinutá siréna dosahovala svetových parametrov. Boli vyhotovené 4 prototypy, ktoré boli podrobené kontrolným a vojskovým skúškam. Hladina akustického tlaku vo vzdialenosti 1,5 m dosahovala hodnoty 143,2 dB (pre porovnanie hladina akustického tlaku el. sirény DS 977 je 125 dB).

Vzhľadom na výšku obstarávacích nákladov a najmä vďaka odporu rezortu spojov, ktorý odmietal jej zavedenie z prevádzkových dôvodov (odôvodnené potrebou personálu nespojového charakteru nutného pre údržbu) nebolo zavedenie tejto sirény realizované.

V rámci úlohy SIGNÁL bol vo VÚST Praha vyvinutý druhý variant sirény nezávislej na elektrorozvodnej sieti tzv. rozhlasové zariadenie SIGNÁL (DÓZA). Jednalo sa v podstate o elektronickú sirénu, ktorá kombinovala vysielanie výstražného signálu s vysielaním slovných informácií. Nezávislosti na elektrorozvodnej sieti bolo dosahované napájaním zariadenia z akumulátorov. Vďaka nedostupnosti výkonových zosilňovačov dostatočného výkonu tuzemskej výroby, dosahovali laboratórne vzorky vyžiareného výkonu iba cca 300 W. Tesle Vrable a Tesle Strašnice bol preto zadaný vývoj výkonových zosilňovačov s výkonom 500 W. Ani táto siréna nebola zaradená do výroby.

Až v osemdesiatych rokoch bolo pristúpené k realizácii opatrení prijatých v roku 1971. 32. schôdza ROS v roku 1981 uložila vybudovať „Automatizovaný systém varovania a informovanie obyvateľstva“, ďalej (ASVV). Výstavba tohto systému bola realizovaná vo vertikálnej línii z úrovne federálnej po okresné štáby CO na báze linkových zariadení P-160 a do úrovne kraj aj rádiovými prostriedkami R-413, ktoré boli dovezené z vtedajšieho ZSSR. Miestne (horizontálne) sústavy upovedomenia predurčených osôb a centrálneho ovládania sirén mali byť postavené na báze zariadenia ADU-CV. Toto zariadenie bolo ale už zastarané a navyše ho nebolo možné homologizovať pre nasadenie do JTS, pretože nevyhovovalo niektorým našim bezpečnostným predpisom. Jeho dovoz zo ZSSR teda nebol realizovaný.

Miestne sústavy ovládania poplachových sirén mali byť budované na báze zariadenia čs. koncepcie. V roku 1980 bol preto zahájený vývoj zariadenia VZ-OKOB, ktoré malo vychádzať z výsledkov dosiahnutých pri riešení úlohy STRED. V študijnej etape, kedy boli v podstate vyhotovené funkčné vzorky, vznieslo ministerstvo spojov zásadnú požiadavku na opustenie koncepcie využitia odpájaných prevádzkových vedení na prenos signálov a požadovalo ďalší vývoj orientovať na využitie komutovaných spojov. To ďalšie práce na riešení úlohy podstatne skomplikovalo. Zásadná zmena koncepcie zariadenia sa odrazila v tom, že vývoj zariadenia bol dokončovaný v časovej tiesni a v rámci kontrolných a vojskových skúšok sa prejavil rad nedostatkov, ktoré museli byť dodatočne riešené. Prototypy zariadenia museli byť dodatočne upravované a overované doplnkovými skúškami. Výroba overovacej série zariadení sa tým oneskorila o 2 roky. Dodávky zariadení zo sériovej výroby sa začali až v roku 1989.

V rokoch 1986–1988 bolo vlastným vývojom realizované zariadenie TÁŇA – prostriedok pre automatické upovedomenie a zvolanie predurčených osôb na všetkých stupňoch riadenia CO s využitím verejnej telefónnej siete. V roku 1985 bola odsúhlasená vojensko-technická časť odborovej VTER úlohy ROSA na „Prostriedky varovania obyvateľstva pred vzdušným nebezpečenstvom pre potreby CO“.

Cieľom úlohy bolo zvýšiť nezávislosť sirén na napájanie z verejnej elektrorozvodnej siete a riešenie ich rádiového ovládania pre potreby teritória okresu. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov však nebol výskum ani následný vývoj nových prostriedkov realizovaný.

V rokoch 1986 – 1989 boli vlastným výskumom riešené 2 ďalšie úlohy, ktoré mali dať podklady pre vývoj nových zariadení varovného systému. Už v úvodných etapách riešení oboch úloh sa potvrdila nutnosť využívať na prenos signálov komerčne zavedených sietí a prostriedkov.

Realizovať varovný systém jednoúčelovo využívanými prostriedkami a sieťami by bolo z ekonomického dôvodu neúnosné.

Cieľom úloh „Varovanie a vyrozumenie obyvateľstva linkovými prostriedkami – VÝFUK“, bolo navrhnúť systém začleniteľný do spojového prostredia a plniaci špecifické požiadavky na rýchlosť a spoľahlivosť odovzdávania signálov a informácií. Rozpracované varianty riešenia nebolo bohužiaľ možné experimentálne overiť a vypracovať konečný návrh, pretože na doriešenie úlohy pre rok 1990 neboli pridelené žiadne finančné prostriedky.

Druhou bola úloha „Varovanie a vyrozumenie obyvateľstva bezdrôtovou cestou – VYVAR“. Cieľom riešenia bolo vypracovať systém, ktorý by zabezpečoval prenos signálov a správ medzi jednotlivými štábmi CO, signálov pre ovládanie poplachových sirén a verbálne varovanie obyvateľstva s využitím rozhlasového a televízneho vysielania. Okrem iného malo byť novým systémom nahradené zariadenie R-413, ktoré bolo už v čase dovozu zastarané. Táto úloha bola s ročným predstihom v roku 1989 úspešne zakončená. Funkčné vzorky nového zariadenia boli prevádzkovo odskúšané v reálnych podmienkach na území Severočeského kraja. V rámci riešenia bol vypracovaný návrh základných takticko-technických požiadaviek na vývoj nových prostriedkov, ktorý mal prebiehať v rokoch 1991–1994. Na 140. zasadnutí VTR ministra obrany bolo ale rozhodnuté z finančných dôvodov posunúť začatie riešenia vývojovej úlohy „Rádiové vyrozumievacie zariadenia CO RAVÝZA“ až na rok 1993, kedy boli jednak výsledky výskumu neaktuálna a opäť nebola úloha z finančných dôvodov zaradená do plánu rozvoja.

Vzhľadom na to, že sa z finančných dôvodov nepodarilo realizovať ani jeden z perspektívnych rozvojových programov, pričom objektívna potreba zabezpečenia prevádzkyschopnosti ASVV naďalej existovala, bolo nutné hľadať cesty, ako zabezpečiť jeho ďalšie rozvoj, pretože technicko-ekonomická životnosť všetkých rozhodujúcich zariadení systému (VZ-OKOB, K1/2, K1/4 a R-413) bola už prekročená.

Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov bolo teda jedinou možnou cestou napojenie na niektorý rozvojový program, ktorý by bol schopný potreby CO zabezpečiť. Takýmto programom bola úloha „Rozvoj vybraných rádiokomunikačných subsystémov“, ktorý bol v rokoch 1990-1991 riešený pre rezort spojov VÚS Praha. Tri z jeho piatich čiastkových úloh riešili nové služby a prostriedky, ktoré by boli využiteľné aj pre systém varovania a vyrozumenia. Jednalo sa o úlohy:

1. Výskum nových služieb vo VKV rozhlasovom vysielaní
2. Ústredňa pre systém RDS vrátane terminálu pre paging a prenos dát pre energetiku
3. Individuálny prijímač pre pagingovú službu

Tieto úlohy v podstate nadväzovali na úlohu VÝVAR a predpokladali riešiť zavedenie nových služieb a takého technického vybavenia rozhlasových vysielačov, ktoré by umožňovali využívať tohto prenosového média pre varovanie a vyrozumenie v intenciách moderných svetových systémov.

Na financovaní úlohy sa podieľali aj ČEZ, ktoré predpokladali okrem iného využívať nového systému RDS aj pre hromadné diaľkové ovládanie elektrických spotrebičov a v 30km zóne JEZ aj pre diaľkové ovládanie poplachových sirén.

Pripravované zavedenie pagingovej služby by podstatne skvalitnilo upovedomenie predurčených osôb, pretože by tieto boli dosiahnuteľné kedykoľvek a kdekoľvek na území štátu v dosahu VKV rozhlasového signálu.

Ani výsledky tejto úlohy sa nepodarilo z finančných dôvodov realizovať do praxe. Úloha bola uzavretá úvodnou rozborovou štúdiou. V roku 1992 bolo zásadným spôsobom modernizované zvolávacie zariadenie TÁŇA.

Riadiaci osembitový počítač tohto zariadenia bol nahradený počítačom kategórie PC AT 386, čím bolo umožnené rozšíriť použitie zariadenia o ďalšie funkcie. Nové zariadenie s označením ZU 1619/APC – ZUZANA umožňovalo s využitím telefónnych vedení JTS zvolávať určené osoby, v nadväznosti na systém VZ-OKOB spúšťať selektívne poplachové sirény do úrovne obvodných sietí sirén, ovládať ďalšie spolupracujúce zariadenia ZUZANA a zároveň prostredníctvom týchto zariadenia zabezpečovať prenosy údajov medzi orgánmi CO.

1993 – 2010

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky vtedajšie technické vybavenie plnenie úloh na úseku varovania obyvateľstva nezabezpečovalo. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. vypracovalo Koncepciu vyrozumenia a varovania obyvateľstva v Slovenskej republike do roku 2010 (ďalej len „koncepcia“), ktorú po schválení vtedajšou Radou obrany štátu realizuje na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 939 zo dňa 12. decembra 1995. Realizácia predstavuje komplexnú modernizáciu systému technického zabezpečenia varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb činných pri riešení mimoriadnej udalosti.

Podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. úlohy na úseku varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb plní civilná ochrana aj počas vojny a vojnového stavu.  Preto systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb sa pripravuje na plnenie úloh aj v týchto obdobiach. Hlavnými úlohami v týchto obdobiach je zabezpečiť vyhlasovanie signálu „Vzdušný poplach“ v prípade napadnutia územia štátu zo vzduchu, vyrozumenie kompetentných osôb o vypovedaní vojny, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky a zabezpečiť krízové riadenie.  Plnenie týchto úloh je Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uložené aj uznesením vlády Slovenskej republiky č. 40 zo dňa 21. januára 2004.

Realizácia koncepcie bola začatá v roku 1996. Technické riešenie vypracovala a realizáciu zabezpečuje firma Telegrafia, spoločnosť s r.o. Košice ako generálny dodávateľ investičnej akcie. Dodávateľ bol vybraný výberovým konaním v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s koncepciou je vybudovaný viacúčelový riadiaci systém varovnej a vyrozumievacej siete civilnej ochrany, ktorý tvoria dátovo prepojené varovacie a vyrozumievacie centrá civilnej ochrany (ďalej len „VVC CO“). V súčasnosti je vybudované VVC CO republiky – dislokované na úrade civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré má pôsobnosť národného varovacieho a vyrozumievacieho centra a je kontaktným miestom pre príjem a odovzdávanie varovných signálov vo vzťahu k susedným štátom pre prípady mimoriadnych udalostí s účinkami presahujúcimi hranice jednotlivých štátov. Modernizované boli  VVC CO na všetkých krajských úradoch, ktoré sú súčasťou koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a dve VVC CO obvodných úradov, a to Levice a Vranov nad Topľou.

Prostriedky varovania – elektronické sirény (v budúcnosti aj miestne rozhlasy obcí)  sú diaľkovo  ovládané prostredníctvom vysielania doplnkových informácií rozhlasových staníc RDS (Radio Data System) v pásme VKV a záložne telemetrickou rádiovou dátovou sieťou. Táto telemetrická dátová sieť zabezpečuje aj trvalý dohľad prevádzkyschopnosti celého systému. Elektronické sirény sú schopné generovať varovné signály podľa § 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. a priamu doplnkovú hovorovú informáciu. Technológia elektronických sirén umožňuje jednoducho zosúladiť súčasné varovné signály s jednotnými varovnými signálmi platnými pre celé územie Európy po ich ujednotení legislatívou Európskej únie alebo OSN. V tomto smere je systém plne otvorený.  Ďalej je možné modernými sirénami reprodukovať rozhlasové vysielanie šírené Slovenským rozhlasom, ktoré v prípade mimoriadnej situácie môže byť  priamo moderované z pracoviska VVC CO republiky.  Hlavné technologické časti riadiaceho systému sú do úrovne krajov  stopercentne zálohované vrátane napájania na neobmedzený čas vlastným zdrojom. Rovnako samotné elektronické sirény majú zálohovanie napájania a umožňujú reprodukovať varovné signály  minimálne 72 hodín po výpadku elektrorozvodnej siete. Varovacia a vyrozumievacia sieť civilnej ochrany  sa tak môže stať v prípade krízovej situácie spojenej s masívnym výpadkom dodávky elektrickej energie (napr. blackout), jediným spojením medzi orgánmi krízového riadenia a obyvateľstvom.

Na riadiaci systém bolo napojených  391 novovybudovaných elektronických sirén a 94 elektromotorických sirén vybavených univerzálnou ovládacou jednotkou, čo je spolu 485 sirén. Do systému nie je možné začleniť zastarané elektromotorické sirény ovládané z  obvodných úradov systémom OKOB a K1/4 (staršie systémy ovládania) po telefónnych vedeniach.

Riadiaci systém varovného a vyrozumievacieho systému civilnej ochrany je dátovo prepojený s autonómnymi systémami varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, ktoré sú povinné budovať právnické osoby, fyzické osoby na území, ktoré svojou činnosťou ohrozujú. Sú to napríklad systémy Atómovej elektrárne Mochovce, U.S. Steel Košice, Duslo Šaľa, systémy vybudované Slovenským vodohospodárskym podnikom, a. s. Banská Štiavnica na vodných stavbách a menších ohrozovateľov, ako sú zimné štadióny a pod.

Autonómne systémy varovania a vyrozumenia sú budované v súlade s koncepciou a spĺňajú technické podmienky stanovené vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 348/1998 Z. z. o zabezpečovaní technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Z riadiaceho systému civilnej ochrany bolo možné iniciovať spustenie ďalších 380 elektronických sirén z celkového počtu 669 sirén autonómnych systémov varovania a vyrozumenia. (Rozdiel predstavujú elektromotorické sirény autonómneho systému varovania a vyrozumenia v 30 km pásme okolo Atómových elektrární Bohunice, ktorý mal byť zmodernizovaný do 31. 1. 2008. Tieto sirény nie je možné z technických dôvodov ovládať z riadiaceho systému civilnej ochrany).  Pre sirény moderných autonómnych systémov riadiaci systém civilnej ochrany zabezpečuje náhradné ovládanie sirén v prípade poruchových stavov vlastného diaľkového ovládania. Prepojenosť systémov umožňuje autonómne systémy plne využiť  pre vyhlasovanie všetkých druhov ohrozenia zo všetkých stupňov, čím je systém vysoko univerzálny a pružný.

Všetky  VVC CO sú vybavené programovým vybavením, ktoré okrem ovládania prostriedkov varovania umožňuje automatizované vyrozumenie osôb prostredníctvom pevných a mobilných telefónnych sietí, a to formou hovorovej informácie, faxu prípadne SMS správ. Ďalej umožňuje dátovú komunikáciu pre činnosť civilnej ochrany v bežnom živote, ale hlavne pri zvládaní mimoriadnych udalostí. Prepojenie autonómnych systémov varovania a vyrozumenia umožňuje okamžité odovzdanie správy o vzniku mimoriadnej situácie na niektorej z vodných stavieb, atómových elektrární alebo od prevádzkovateľa chemickej výroby príslušnému VVC CO.  

Varovnú a vyrozumievaciu  sieť civilnej ochrany bude na bezprostredné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom využívať aj Povodňový varovný a predpovedný  systém Slovenskej republiky (POVAPSYS), ktorý v rámci rezortu životného prostredia realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav. V roku 2004 bol v rámci POVAPSYS realizovaný pilotný projekt lokálneho protipovodňového varovného systému v lokalite obce Vrbovce,       v ktorom je využitá elektronická siréna varovnej a vyrozumievacej siete civilnej ochrany.

Rada obrany štátu 3. októbra 1970 schválila koncepciu výstavby nového systému, ktorého nosným prvkom mala byť sieť výkonných pneumatických sirén, nezávislých od dodávok elektriny z verejnej siete s predpokladanými nákladmi 550 miliónov Kčs, pričom samotná výstavba systému mala prebiehať v rokoch 1976 – 1985. Ďalším kľúčovým dokumentom bolo uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ zo dňa 8. 5. 1981, ktorým stranícke vedenie prijalo dlhodobú koncepciu zdokonaľovania civilnej obrany. Naň nadväzovalo uznesenie Rady obrany štátu, ktoré definovalo budúcu výstavbu automatizovaného systému vyrozumenia
a varovania obyvateľstva. V roku 1984 už malo byť možné vyhlásiť vzdušný poplach v Prahe, Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach v priebehu 20 – 30 sekúnd. Automatizovaný systém varovania a vyrozumenia v SSR tak mali tvoriť linková sústava diaľkového vyrozumenia P-160, bezdrôtová sústava diaľkového vyrozumenia R-413, miestna sústava ADU CV, sieť poplachových sirén, okresná sústava vyrozumenia okres-objekt (OKOB) a sústava zvolávacieho zariadenia SVITAVA. K roku 1985 nebola ešte sieť plne vybudovaná, najviac práce bolo ešte potrebné uskutočniť vo Východoslovenskom kraji. Vybavovanie štábov bezdrôtovými zariadeniami R-413 prebiehalo pomalšie a v polovici 80. rokov sa len rozbiehalo. Miestna sústava ADU CV, ktorá mala slúžiť na vyrozumievanie určených funkcionárov CO, sa napokon pre technickú zastaranosť použila len v Prahe a Bratislave. Vybudovanie siete sirén sa oproti plánu omeškalo, keď vybudovali ročne len necelých 300 sirén, namiesto plánovaných 350. Dôvodom boli meškajúce dodávky sirén z Nemeckej demokratickej republiky, ako aj prednostné zabezpečovanie výstavby antén na prijímanie signálu sovietskej televízie v Bratislave. V roku 1985 mala tak sieť k dispozícii 1576 sirén verejných a objektových elektrických, z nich 145 sa dalo diaľkovo ovládať pomocou systému P 160. Treba dodať, že plán sa zrejme nedarilo napĺňať ani v ďalších rokoch, nakoľko do roku 1990 bola sieť sirén vybudovaná na 66 %, čo predstavovalo 2 372 elektrických sirén. Z toho 420 bolo možné spustiť na diaľku (v Bratislave, krajských a okresných mestách).37 Zariadenie OKOB, vyvinuté vo Výskumnom ústave Civilnej obrany, malo byť inštalované v priebehu prebiehajúcej (8.) a nasledujúcej (9.) päťročnice. Vybudovanie tejto siete malo zabezpečiť úplnú centralizáciu sirén, pričom ich spustenie v celom Československu nemalo presiahnuť jednu minútu. Zariadenie SVITAVA slúžilo na miestne dorozumievanie funkcionárov CO a bolo k dispozícii, resp. sa plánovalo dať k dispozícii jednotlivým štábom.

2. Varovný Systém SEHIS

Systém elektronickej hlásnej informačnej služby (ďalej len „SEHIS“) je národný systém určený pre varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb. Zariadenia systému SEHIS pozostávajú zo základných elektronických a softvérových modulov Hlavnú architektúru SEHIS konkrétne tvoria:

1. elektronické sirény –  varovné sirény, ktoré je možné ovládať dvoma nezávislými kanálmi: kanálom RDS a telemetrickým systémom v pásme VHF. Rádiová komunikácia kanálmi RDS a VHF je zabezpečená proti zneužitiu kryptovaním.
2. komunikačná infraštruktúra – pozostávajúca z národného varovacieho a vyrozumievacieho centra („VVC CO“) umiestneného na pracovisku sekcie krízového riadenia a ôsmych VVC CO okresných úradov v sídle kraja.

2.1 Základné elektronické a softvérové moduly systému SEHIS

ZEUS

Aplikačné programové vybavenie VVC CO má názov ZEUS a je softvérovým modulom systému SEHIS. Umožňuje aktiváciu a diagnostikovanie sirén prostredníctvom RDS a rádiového kanálu, vyrozumievanie osôb prostredníctvom hlasových správ, SMS správ a diagnostiku celého systému. V súčasnosti zabezpečuje mnohé dôležité funkcie, ako napr. pravidelnú synchronizáciu databáz elektronických sirén, komunikačných jednotiek, nastavení a výsledkov súvisiacich s činnosťou softvéru medzi jednotlivými VVC CO, v prípade zmeny na jednom VVC sa zmena nastavení automaticky distribuuje na ostatné VVC CO a výsledky činnosti softvéru sa taktiež automaticky distribuujú.

Elektronické sirény Pavian

Elektronickým modulom systému SEHIS sú elektronické sirény Pavian ako koncový prvok systému varovania a vyrozumenia. Sú súčasťou varovacieho systému vyvinuté tak, aby dokázali zabezpečovať dôležité funkcie, ako napr.prehrávanie  signálov uvedených v prílohe vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z.z.; kontrolu vlastnej prevádzkyschopnosti. Je možné ich okrem iného napájať zo záložného zdroja na dobu min. 72 hodín, tiež je možné ich spustiť z miesta diaľkového ovládania do  2 min. od zadania povelu na aktiváciu.

Komunikačné jednotky

Varovné sirény je možné ovládať dvoma nezávislými kanálmi: kanálom RDS a telemetrickým systémom v pásme VHF. Pre ovládanie sirén prostredníctvom vysielania RDS signalizácie je použitá infraštruktúra Slovenského rozhlasu a prípojným miestom je vysielač Kamzík.

Pre ovládanie sirén rádiovým systémom v pásme VHF je vybudovaná komunikačná infraštruktúra pozostávajúca z komunikačných jednotiek zaisťujúcich rádiové pokrytie územia a potrebnú „inteligenciu“, teda  komunikačné algoritmy pre dosiahnutie požadovaných parametrov rýchlosti aktivácie sirén a spätnej odozvy o aktivovaní sirén. Komunikačné jednotky  umožňujú napr. indikovať rádiové rušenie, automaticky vysielať do riadiaceho centra správu o narušení objektu, výpadku napájania a prípadné ďalšie udalosti v systéme.

Jednotlivé moduly pozostávajú z hardvéru a väčšina z nich aj programového vybavenia, tzv. firmvéru, ktorého verzia závisí od spôsobu použitia príslušného modulu.

RDS prijímače

RDS prijímače sú pripojené do zariadení v správe majetku právnických osôb začlenených do varovacej siete sirén civilnej ochrany v zmysle vyhlášky číslo 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok. Nazývajú sa „autonómne systémy varovania a vyrozumenia“. Tieto systémy varovania a vyrozumenia zabezpečujú varovanie obyvateľstva na ohrozenom území. Zariadenia týchto systémov sú vybavené RDS modulmi v majetku MV SR, ktoré umožňujú ich aktiváciu z VVC CO.

Zoznam technických zariadení  informačného systému civilnej ochrany

2.2 Varovanie obyvateľstva

Varovaním obyvateľov sa predovšetkým zabezpečuje ich informovanosť o vzniknutej mimoriadnej udalosti. Taktiež slúži ako prostriedok na elimináciu vzniku paniky.

Pokiaľ ide o mimoriadnu udalosť, ktorá vznikla v oblasti s malou pravdepodobnosťou výskytu konkrétnej mimoriadnej udalosti, má varovanie obyvateľov význam aj z hľadiska vydávania pokynov, ako sa majú správať počas trvania mimoriadnej situácie, čím sa predchádza väčším materiálnym škodám, či stratám na životoch.

Pre účinné varovanie je dobré, aby každý občan mal aspoň základné znalosti o spôsobe varovania a aby každá obec, či právnická osoba ohrozujúca život a zdravie svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti mala vypracovaný a pravidelne aktualizovaný plán varovania a vyrozumenia osôb vo svojom územnom obvode.

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie:

• živelná pohroma – je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok (napr. povodeň, víchrica, zosuv pôdy, snehové kalamity),
• havária – je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok ( napr. výbuch, únik nebezpečnej látky),
• katastrofa – je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie (napr. havária jadrového zariadenia, porušenie vodných stavieb),
• teroristický útok – je napadnutie objektov spravidla sústreďujúcich väčší počet osôb s cieľom spôsobiť straty na životoch, zdraví a majetku a taktiež spôsobiť strach a paniku u obyvateľstva.

Druhy signálov

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva dvomi varovnými signálmi:

• Všeobecné ohrozenie – dvojminútový kolísavý tón sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.
• Ohrozenie vodou – šesťminútový stály tón sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom Koniec ohrozenia – dvojminútový stály tón sirén bez opakovania.

Kolísavým tónom sirén v trvaní dvoch minút sa počas vojnového stavu a v čase vojny vyhlasuje aj ohrozenie v prípade možného Vzdušného napadnutia územia štátu.

Uvedené štyri typy signálov vyhlasovaných prostredníctvom sirén, sú znázornené na nasledujúcom obrázku.

Hovorené informácie

Varovné signály sú kombinované s hovorenou informáciou prostredníctvom elektronických sirén alebo miestnych informačných prostriedkov obce.

Znenie signálov doplnených hovorenou informáciou v závislosti od udalosti:

• Dvojminútový stály tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, koniec ohrozenia“ – trikrát.
• Dvojminútový kolísavý tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, ohrozenie požiarom“ – trikrát.
• Šesťminútový stály tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, ohrozenie vodou“ – trikrát.
• Dvojminútový kolísavý tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, vzdušný poplach“ – trikrát.
• Hovorená informácia „pozor, skúška sirén“ – trikrát + dvojminútový stály tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „koniec skúšky sirén“- trikrát.
• Dvojminútový kolísavý tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, radiačné ohrozenie“ – trikrát.
• Dvojminútový kolísavý tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, chemické ohrozenie“ – trikrát.
• Dvojminútový kolísavý tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, ohrozenie čpavkom“ – trikrát.
• Dvojminútový kolísavý tón sirény – jedenkrát + hovorená informácia „pozor, ohrozenie chlórom“ – trikrát.

Varovný signál sa ihneď po jeho skončení dopĺňa slovnou informáciou vo vysielaní rozhlasových staníc a televíznych staníc alebo v miestnych informačných prostriedkoch obce. Slovná informácia musí obsahovať:

• „deň a hodinu vzniku alebo skončenia ohrozenia,
• údaje o zdroji a druhu ohrozenia,
• údaje o veľkosti ohrozeného územia,
• základné pokyny pre obyvateľstvo“.

Keď zaznie siréna

V posledných rokoch ohrozenie života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky vzniká najmä v dôsledku povodní alebo úniku nebezpečných látok. Informačnými miestami, na ktoré sa môžete obrátiť v prípade vzniku mimoriadnej udalosti sú:

• Zamestnávatelia.
• Obecné  úrady.
• Obvodné úrady, odbory civilnej ochrany a krízového riadenia.
• Obvodné úrady v sídle kraja, odbory civilnej ochrany a krízového riadenia.

1. okamžite sa ukryte

• pri pobyte mimo budovu – vyhľadajte čo najrýchlejšie úkryt, prípadne vstúpte do najbližšej budovy a požiadajte majiteľa o dočasné ukrytie (úkrytom môže byť napr. výrobný závod, úrad, kancelária, obchod, verejná budova, súkromný byt, dom a pod.),
• ak sa nachádzate v domácnosti – zhromaždite celú rodinu a byt neopúšťajte,
• ak máte deti v školách – nesnažte sa ich vyzdvihnúť, bude o ne postarané,
• v prípade, že cestujete automobilom a počujete varovný signál – zaparkujte a vyhľadajte úkryt v najbližšej budove. Ukrytie neuskutočňujte, keď zaznie varovný signál ohrozenie vodou.

2. zatvorte okná a dvere

• vytvorte izolovaný uzavretý priestor – uzavrite a utesnite okná, dvere a vetráky, odstavte klimatizáciu (netesnosti prelepte páskou, väčšie netesnosti môžete utesniť tkaninami namočenými vo vode s rozpustnými saponátmi, penovou hmotou, tmelom a pod.),
• uzavretím priestoru znížite pravdepodobnosť vlastného ohrozenia.

3. zapnite rádio alebo televíziu

• sledujte vysielanie rozhlasu a televízie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov – dozviete sa informácie o tom, čo sa stalo, prečo bola spustená siréna a varovanie obyvateľstva a čo sa bude ďalej robiť,
• v prípade výpadku elektrického prúdu využite rádioprijímač na batérie,
• telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky, najmä nevolajte čísla tiesňového volania. Ťažko sa dovoláte a zbytočne tým komplikujete činnosť záchranárov, ktorí telefónnu sieť prednostne potrebujú.

Skúška sirén

Skúška sirén sa vykonáva s cieľom overenia funkčnosti a zvukového dosahu sirén.

Varovací systém sa preskúšava spravidla v druhý piatok kalendárneho mesiaca o 12.00 hod., dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra SR.

Varovací systém sa nesmie preskúšavať:

• v nočných hodinách,
• v dňoch pracovného pokoja,
• spôsobom, pri ktorom by mohla nastať zámena so skutočným varovaním obyvateľstva.

Podrobnejšie informácie nájdete vo vyhláške MV SR č. 388/2006 Z. z.

3. Prostriedky varovania

Na území Slovenskej republiky je komplexný systém varovania a vyrozumenia obyvateľstva budovaný a prevádzkovaný spoločnosťou Telegrafia, a.s.

Tento celoštátny varovný systém sa nazýva SEHIS. V súčasnosti pozostáva z viac ako 2000 sirén, z ktorých je 900 elektronických typu PAVIAN a zvyšok tvoria rotačné sirény. Tieto sirény sú ovládané z 30 varovných centier po celom území SR.

3.1 Sirény

Mechanická siréna

Mechanické sirény (tiež rotačné) sú najstarším typom sirén. Vytvárajú zvuk pomocou mechanických, elektricky poháňaných súčastí. Vo svojej podstate sa jedná o jednofázové alebo trojfázové elektromotory, ktoré roztáčajú kľúčové súčasti sirény, ktorými je následne utváraný zvuk. V minulosti boli mechanické sirény spoľahlivou metódou varovania obyvateľstva pri vzniku mimoriadnych udalostí. Aj dnes sú mechanické sirény pomerne účinným spôsobom varovania obyvateľstva, avšak v dnešnej dobe sú už kvôli ich zastaranej technológii vyraďované z prevádzky – mechanické sirény už nespĺňajú nutné požiadavky súčasných nariadení a vyhlášok. Sú preto v súčasnosti postupne nahrádzané modernými elektronickými sirénami.

Napjoúživanejšie typy:

• V8 – Elektrolanger Praha
• L1/F2, S3B – Elektror
• H4/A2, H1/B2, H584, H436 – MEZ (SVET)
• DS 977 – VEM
• KIRKE – VUES Brno a.s.

Elektronická siréna

Elektronické sirény sú moderné zariadenia určené na včasné varovanie obyvateľstva v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Na rozdiel od mechanických sirén neobsahujú žiadne pohyblivé súčasti a zvuk vytvárajú plne elektronicky. V Česku je okolo 2 000 moderných elektronických sirén. V súčasnej dobe postupne nahrádzajú mechanické sirény. Všetky elektronické sirény musia plniť prísne požiadavky na prevádzku aby bolo umožnené ich inštalácia v rámci JSVV (Jednotného Systému Varovania a Vyrozumenia). Elektronické sirény musia byť schopné odvysielať okrem platných signálov akékoľvek zvukové súbory alebo nahrávky, predovšetkým verbálne informácie. Musia byť schopné pracovať počas výpadku elektrickej energie a taktiež musí umožňovať živý hlasový vstup.

Napjoúživanejšie typy:

• Pavian, Gibon – Telegrafia a.s
• UEAJ-I, UEAJ-II – TESLA Blatná s.s.

Pneumatická siréna

Pneumatické sirény sú vzácne zariadenia, nachádzajúce sa (už v malom počte) prevažne v Nemecku a Švajčiarsku, kde sú postupne vyraďované z prevádzky. Pneumatické sirény využívajú priame výhody pneumatiky (vzduchovej techniky), za ktorej pomocou dosahujú veľmi vysoké hlasitosti. Avšak, jedná sa o mimoriadne veľké a objemné zariadenia náročné na údržbu. Pneumatické sirény sa na Slovensku nevyužívajú.

Pre viac informácii ohľadom jednotlivých typov sirén, ich popisom a zvukom nájdete na stránke https://www.czechsirentech.cz/

3.2 Obecný rozhlas

So súhlasom obce je možné na celoštátny systém varovania a vyrozumenia napojiť aj miestny informačný prostriedok obce a so súhlasom prevádzkovateľa aj domáci rozhlas. V prípade, že rozhlas umožňuje automatické diaľkové spustenie, sú jeho funkcie zrovnateľné s elektronickou sirénou. 

3.3 Iné

Na územiach, ktoré nie sú ozvučené sirénami ani miestnymi informačnými prostriedkomi obce sa varovanie obyvateľstva zabezpečuje vyhlasovaním varovných signálov pomocou verejnej telefónnej siete alebo pomocou pohyblivého prostriedku, ktorým môže byť motorové vozidlo vybavené rozhlasovým zariadením (megafónom). Tieto motorové vozidlá sú najčastejšie v pôsobnosti hasičského a záchranného zboru a policajného zboru.

4. Vyrozumievacie zariadenia

P-160

Sústava P-160 zabezpečovala prenos a príjem troch riadiacich signálov a dvoch hovorových kanálov rostredníctvom káblových a rádioreléových telefónnych komunikačných kanálov, ako aj prostredníctvom vyhradených fyzických obvodov a spojovacích vedení, pričom signály boli určené na vyhlasovanie bojovej pohotovosti, príslušných stupňov pohotovosti v národnom hospodárstve či diaľkové spúšťanie poplachových sirén), kým hovorové kanály mali slúžiť na vyhlasovanie signálov, vydávanie pokynov a informácií hovoreným slovom.

R-413

Zariadenie sovietskej výroby, ktoré slúžilo k predávaniu povelových signálov z hlavného úradu civilnej obrany na regionálne úrady CO, ktoré na základe vyhodnotení týchto signálov zaisťovali spúšťanie sirén v príslušnej oblasti. K priamemu prepojeniu systému tak, aby sám vyhodnotil a spustil sirény nikdy nedošlo.

VZ OKOB

Skriňa detašovaného ovládania SDO je určená pre články súpravy zariadenia VZ-OKOB umiestňovanej na pracoviskách národných výborov alebo v objektoch s účastníckou telefónnou stanicou a realizuje tieto hlavné funkcie:

• vstup pre príjem ovládacích povelov od nadriadeného článku (skriňa SCR alebo SNP) prenášaných nadhovorovým okruhom,
• výstup signálnych napätí pre ovládanie sirény,
• vstup povelov zo zariadenia čidla A a zariadenia P-160 a prevzatie povelov z panela skrine a ich prenos nadhovorovým okruhom k nadriadenému článku,
• priame ovládanie výstupu na sirény k panelu skrine,
• vstup pre priame ovládanie výstupu na sirény (tlačidlo požiarnej ochrany),
• možnosť blokovania výstupu na sirény pri vysielaní povelu č.3,
• optická signalizácia pracovných stavov,
• optická a akustická signalizácia prevzatia povelu č.4,
• optická signalizácia poruchových stavov,
• hlásenie poruchového stavu k pripojeným zariadeniam,
• možnosť blokovania výstupu povelov pre ovládanie výstupu na sirénu pri neovplyvnení funkcie tlačidla požiarnej ochrany,
• napájanie skrine zo siete 220 V / 50 Hz s možnosťou pripojiť zálohovaciu akumulátorovú batériu 12 V a s možnosťou zvoliť režim automatického prechodu napájania skrine na túto batériu pri poruche sieti.

ZU 1619 TÁŇA / ZU 1619 APC ZUZANA

ZU1619 TÁŇA prostriedok pre automatické upovedomenie a zvolanie predurčených osôb na všetkých stupňoch riadenia CO s využitím verejnej telefónnej siete. Vyrábala ho Tesla Piešťany VVTZ. Riadiaci osembitový počítač tohto zariadenia bol nahradený počítačom kategórie PC AT 386, čím bolo umožnené rozšíriť použitie zariadenia o ďalšie funkcie. Nové zariadenie s označením ZU 1619/APC – ZUZANA umožňovalo s využitím telefónnych vedení JTS zvolávať určené osoby, v nadväznosti na systém VZ-OKOB spúšťať selektívne poplachové sirény do úrovne obvodných sietí sirén, ovládať ďalšie spolupracujúce zariadenia ZUZANA a zároveň prostredníctvom týchto zariadenia zabezpečovať prenosy údajov medzi orgánmi CO.

K1/2, K1/4

Prvý normalizovaný systém riadenia sirén jednosmerným prúdom na báze typizovaných prvkov z 50. rokov. Na ovládanie sirén bolo využité vedenie čs. spojov. Na báze tohto systému malo byť vybudované celoplošné ovládanie všetkých poplachových sirén. Z ekonomických dôvodov boli na systém napojené iba sirény vo vtedajších okresných mestách, ktoré bolo možné ovládať centrálne z jednotlivých okresných štábov CO. Tento systém bol v podstate používaný až do deväťdesiatych rokov minulého storočia.

RF01 Svitava

Zvolávací systém RF01 Svitava slúžil v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v ČSLA na zvolávanie funkcionárov velenia. V podstate išlo o predchodcu pagera.

Zvolávací systém tvoril stredovlnný vysielač K01M a sada prijímačov. Systém pracoval v pásme 2 MHz a používal dvojtónovú voľbu (opakované vysielanie 2 tónov zo siedmich možných) na aktiváciu konkrétneho prijímača. Po vyslaní konkrétnej tónovej voľby mohla obsluha vysielača vybraným prijímačom odovzdať navyše hovorenú správu.

Prijímače:

• R01A bol prvý variant prijímača, určený na vnútorné použitie.
• R01M bol zdokonalený prijímač do poľných podmienok, využíval modernejšie hybridné integrované obvody. Prijímač bol napájaný z NiCd článkov a vydržal pracovať bez nabíjania niekoľko dní.
• Kontrolný prijímač KR01M umožňoval prijímať všetky kombinácie signálov a poskytoval obsluhe informáciu, či bol signál vyslaný zrozumiteľne

Systémy varovania a vyrozumenia obyvateľstva a personálu v okolí JE EBO a EMO

Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie orgánov, organizácií a personálu je realizované v súlade so  zákonom č. 42/1994 Z .z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Kompetencie a úlohy príslušných orgánov a organizácií pri zabezpečovaní havarijnej pripravenosti sú upresnené „Dohodou o vzájomnej spolupráci pri zabezpečovaní havarijnej pripravenosti“ medzi Úradom civilnej ochrany  Ministerstva vnútra  SR a SE, a. s.

Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie orgánov a  organizácii v 30 km okolí lokality Bohunice je technicky zabezpečené:

1. Vonkajším systémom varovania v oblasti ohrozenia, ktorý tvorí systém hromadného diaľkového ovládania po elektrorozvodnej sústave (HDO). Pre varovanie obyvateľstva sa využívajú ovládacie prijímače HERKUL-S – s ktorými sa ovláda  426 elektromotorických  sirén umiestnených v 30 km pásme. Sirény je možné ovládať po sektoroch. Doplňujúce informácie pre obyvateľstvo po varovaní zvukom sirén budú vysielané elektronickými masovokomunikačnými prostriedkami.
2. Vonkajším systémom vyrozumenia osôb, ktorý využíva prijímače HADOS umožňujúce prijať
   7 signálov, z ktorých sa využívajú signály: 1-pohotovosť EBO, 2-pohotovosť Bohunice, 3-núdzový stav Bohunice, 4-havária Bohunice,  7-previerka funkčnosti. Týmito prijímačmi sú vybavení starostovia obcí, primátori miest, veľké podniky, iné inštitúcie a všetci členovia KRH SR. Vyrozumenie orgánov a organizácií je okrem systému HDO zabezpečené aj prostredníctvom verejných telefónnych sietí. Na urýchlenie a automatizáciu vyrozumenia sa využíva počítačové zariadenie automatického telefonického vyrozumenia osôb ZU 1619 APC ZUZANA.

Varovanie a vyrozumenie personálu v lokalite Bohunice je technicky zabezpečené:

1. Vnútorným systémom varovania, ktorý sa skladá z 3 vysielačov, 105 ks malých elektronických sirén, 7ks elektrických sirén a 103 ks svetelných majákov.
2. Vnútorným systémom vyrozumenia zamestnancov v SE-EBO, ktorý využíva podnikový rozhlas SE-EBO, rádiosieť SE-EBO a vyrozumievacie zariadenie ZU 1619 APC ZUZANA.

O iniciovaní varovania obyvateľstva a vyrozumenia orgánov, organizácií a personálu  rozhoduje zmenový inžinier havarovaného bloku. Pravidelné skúšky vyrozumenia pomocou prijímačov  HADOS sú vykonávané  4 x ročne. Akustické skúšky varovania pomocou sirén sú vykonávané 1-krát mesačne.

Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie orgánov, organizácii a personálu je v 20 km okolí lokality Mochovce technicky zabezpečené:

1. Systémom varovania, vybudovaného na báze rádiovo ovládaných elektronických sirén. Systém môže pracovať 72 hodín bez napájania z elektrorozvodnej siete, umožňuje  výberové ovládanie sirén, vysielanie hlasovej informácie a priebežnú kontrolu o stave a prevádzkyschopnosti jednotlivých sirén.
2. Systémom vyrozumenia orgánov, organizácií a personálu na báze pagingovej rádiovej siete. Prijímačmi sú vybavení členovia OHO – EMO v pohotovosti, starostovia obcí, primátori miest a členovia  havarijných komisií a štábov.

Obidva systémy v JZ Mochovce sú ovládané z riadiaceho centra VYR-VAR,  resp. zo záložného riadiaceho centra VYR-VAR. O ich spustení  rozhoduje zmenový inžinier alebo vedúci HRS. Systémy sú pravidelne preskúšavané a udržiavané v nepretržitom prevádzkyschopnom stave.

__________________________________________________

Použité zdroje:

1. JAK VZNIKL JEDNOTNÝ SYSTÉM VAROVÁNÍ A VYROZUMĚNÍ OBYVATEL ČESKÉ REPUBLIKY DÍL 1., THE SCIENCE FOR POPULATION PROTECTION 3/2017
2. VARVYR – VAROVANIE A VYROZUMENIE OBYVATEĽSTVA, Mária MARKOVIČOVÁ – Peter MARKOVIČ, Zborník zo VI. medzinárodnej vedeckej konferencie 2016
3. https://www.czechsirentech.cz/
4. https://varovanieobyvatelstva.mescharova.eu/
5. https://www.minv.sk/?civilna-ochrana