Vznik a konštrukcia objektu
Zákon č. 29/1968 Zb. z 27. 2. 1968 s účinnosťou od 10. marca 1968 ustanovil, že Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy je riadený priamo vládou, prípadne Slovenskou národnou radou, čím sa počet celkov krajského stupňa zvýšil na 4 (z toho 1 mestský); ustanovil aj že územie Bratislavy tvorí samostatnú územnú jednotku a jeho rozdelenie na obvody určí SNR.
Zákon SNR č. 43/1968 Zb. zo 14. 3. 1968 o hlavnom meste Slovenska Bratislave s účinnosťou od 22. marca 1968 ustanovil, že hlavné mesto Slovenska Bratislava nie je súčasťou žiadneho kraja a že Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy s obvodnými národnými výbormi plní úlohy národných výborov všetkých stupňov, pričom obvodné národné výbory vykonávajú správu ako okresné a miestne národné výbory; územie Bratislavy rozčlenil na 12 obvodov, čím sa počet celkov okresného stupňa zvýšil na 49 (z toho 13 mestských).
Keďže ochranné stavby ako 14-M (PVS ŠTM), 14-N (PVS – ŠTŠT CO SSR) už boli obsadené a svojím dispozičným riešením už ani neumožňovali efektívne vedenie činnosti štábu CO , pristúpila civilná obrana k vybudovaniu nového chráneného pracoviska pre novovzniknutý štáb CO kraja – Hl. mesto Bratislava.
Podmienkou pre výber lokality nového HVS bola nielen poloha mimo mesta, keďže to bolo zraniteľné pri prípadnom jadrovom útoku alebo záplavovej oblasti, kde prípadná prelomová vlna by takéto veliteľské stanovište vyradila z činnosti, ale podmienkou bola aj blízkosť vedenia diaľkového telekomunikačného kábla, ktorý slúžil pre potreby zvláštnej siete MNO a MV.
Navyše enormné náklady, ktoré si stavby CO vyžadovali, však už v predchádzajúcom období nútili predstaviteľov štátu uvažovať o spôsoboch ich racionalizácie. Nová koncepcia výstavby úkrytov civilnej obrany sa začala uplatňovať už v roku 1971. Úkryty, ktoré často bývali súčasťou nových stavieb závodov a komplexov, sa začali budovať ako dvojúčelové, pričom sa predpokladalo ich využitie počas mieru zväčša ako odkladacích priestorov. Tomu mala zodpovedať aj ich dispozícia, keď sa začali preferovať väčšie miestnosti.
Nové HVS sa tak vybudovalo 16 km od centra Bratislavy a v rámci jeho utajenia bol zakomponovaný do projektu výstavby istej sociálnej budovy. Úkryt bol vybudovaný v rokoch 1975 až 1978 a jeho rozloha činí 970 m²
Ide o vstavaný stále tlakovo odolný úkryt, IV. triedy odolnosti. Úkryt má na hlavnom (mierovom vstupe) osadené tlakovo plynotesné dvere D-7,5. Mierový vstup je prístupný zo suterénu budovy, ktorá nad ním stojí. Bojový vstup je vyvedený mimo úkryt do voľného priestranstva a na jeho vstupe sú osadené taktiež tlakovo plynotesné dvere D-7,5. Bojový vstup samozrejme disponuje odmorovacou priepusťou.
Obvodové steny objektu sú tvorené konštrukciou z monolitického betónu s hrúbkou stien 40 cm. Od povrchu delí spodné podlažia 1,5 metrov hrubá železobetónová konštrukcia stropnice, ktorá tvorí rozpráskovú dosku.
Dispozičné riešenie úkrytu
- Technická časť úkrytu: 2x PTP, 2x PPP, FVK+KZ, PK, vodné hospodárstvo, odmorovacia miestnosť a šatňa odmorovacej priepuste.
- Operačná časť úkrytu: Operačná sála, OVyS, PRCHO, NŠTOK, prieskumná skupina, spojovacia skupina, ženijno-technická skupina, zdravotno-veterinárna skupina a tylová skupina.
- Sociálne priestory úkrytu: Kuchyňa, jedáleň, ošetrovňa, izolačka, 2x WC s umyvárkou
- Pomocné priestory úkrytu: Vrátnica, dielňa a sklady
Operačná časť
Štáb CO SSR Hlavného mesta SSR Bratislavy sa organizačne členil na niekoľko pracovísk.
- Náčelník štábu;
- Organizačno-operačnéhý odbor;
- oddelenie organizačno-plánovacie;
- oddelenie operačné;
- oddelenie protichemických a protiradiačných opatrení;
- oddelenie zdravotníckych a veterinárnych opatrení;
- oddelenie ekonomicko-technické;
- Technická skupina;
- Odbor pre zabezpečenie štábu
- oddelenie pre zabezpečenie velenia;
- Skupina operačno-mobilizačných príprav;
- Skupina pre zabezpečenie spojenia a vyrozumenia;
- Skupina hospodársko-finančná.
Srdce operačnej časti tvorí operačná sála, kde sa nachádzali pracoviska jednotlivých skupín a odborov CO. Jednotlivé pracoviska operačnej časti boli s operačnou sálou a medzi sebou prepojené manipulačnými oknami.
Spojovacia časť
Zo spojovacej techniky sa tu zachovala len pobočková telefónna ústredňa Tesla UK102, umiestnená v dvoch prístenných (samostatne stojacích) kovových skriniach pre pripojenie 8 štátnych vedení a 58 pobočiek, vrátane manipulačného prístroja pre túto ústredňu.
Spojovacia skupina mala k dispozícii nasledujúce spojovacie prostriedky:
- Technické spojovacie prostriedky riadené výpravňou:
- Telefónna ústredňa – pobočková telefónna ústredňa Tesla UK102,
- 4 samostatné telefónné kabínky,
- Ďalekopis,
- RDST – KV,
- RDST – VKV.
- Technické spojovacie prostriedky účelové:
- Šifrové pracovisko,
- Vyrozumievacie pracovisko P-160 a R-413,
- Rozhlasový uzol – rozhlasová ústredňa,
Objekt je taktiež napojený na diaľkový kábel BA – ZA a to odbočkou cez poštový úrad nemenovanej obce, v ktorej sa tento objekt nachádza a to v počte 8 tel. vedení.
Toto CHP malo linkové spojenie so všetkými štábmi CO mestských obvodov, ktoré de facto plnili funkciu okresov:
- ŠTOK, Bratislava I.
- ŠTOK, Bratislava II.
- ŠTOK, Bratislava III.
- ŠTOK, Bratislava VI.
- ŠTOK, Bratislava V.
Ďalej to bolo spojenie na HVS a PVS ŠTŠT SSR, jednotlivé služby CO v pôsobnosti kraja a ďalšie spojenia.
Sociálna časť
Sociálnu časť tvorí kuchynka, jedáleň, sklad proviantu a odpočiváreň. Súčasťou objektu je ošetrovňa s malou lôžkovou časťou. Sociálne zariadenie disponuje trojicou splachovacích záchodov a oddelenou umyvárňou s umývadlom, dvojicou sprchových boxov a vaňou.
Technická časť
Filtroventilácia:
Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovali dve typové stanice FVZ-1000a / 60, z toho jedna stanica slúžila ako záloha.
Elektroinštalácia:
Úkryt je napojený na verejnú el. sieť. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Náhradný zdroj napájania zaisťoval dieselagrgát a akumulátorovňa.
Použitý DA 6S110 1500 slúžil k dodávke el. energie pre ZS v dobe prerušenia dodávky el. energie z vonkajšej siete. DA je uložený na betónovom bloku a opatrený gumovými tlmičmi. Nasávanie DA je z miestnosti strojovne za použitia odvádzaného vzduchu z objektu za prevádzky „filtroventilácia“ FVZ, inštalovanej v stavbe. V dobe ostatných prevádzok sa nasávanie uskutočňuje priamo z vonkajšej atmosféry.
Pre štartovanie DA je v miestnosti obsluhy namontovaná akumulátorová batéria, ktorá je prepojená cez štartovaciu skriňu so štartérom DA. Pohonné hmoty k DA sú dodávané z prevádzkovej nádrže s objemom 75 litrov, umiestnenej taktiež v strojovni DA a spojené s ním medeným potrubím s priemerom 10 mm.
Doplňovanie prevádzkovej nádrže je pomocou ručného krídlového čerpadla, ktoré nasáva pohonné hmoty z rezervnej nádrže (súdy s obsahom 2000 litrov).
Obsluha DA nevstupuje do strojovne DA, obsluhuje a sleduje chod DA jedine z riadiacej miestnosti plynotesným oknom, inštalovaným za týmto účelom v predelovom murive strojovne a riadiacej miestnosti.
Ďalším záložným zdrojom je akumulátorovňa, ktorá by poskytla núdzové napájanie pre prevádzku telefónnej a ďalekopisnej ústredne. Akumulátorovňa ma taktiež vlastné odvetrávanie pre prípad požiaru alebo nadmerného úniku jedovatých plynov z batérií.
Vodné hospodárstvo a kanalizácia:
Objekt bol napojený na verejnú vodovodnú sieť a ako núdzovú zálohu bol vybavený dvoma väčšími a jednou menšou tlakovou nádržou, každá s ručným alebo elektrickým prečerpávaním. Nádrže sa nachádzali v samostatnej miestnosti VH.
V podzemí sa odvodňujú podlahové vpuste, sociálne zariadenia (WC, umývadla) a prepad od retenčnej nádrže. Všetka voda od týchto predmetov je zvádzaná do nádrže pod objektom a odtiaľ prečerpávaná dvoma kalovými čerpadlami HFCW-80 do kanalizačnej šachty pri objekte a odtiaľ do verejnej kanalizačnej siete.
Dobrý deň. Podľa stavu môžem povedať,že objekt je deaktivovany a viac sa s ním neráta ako s ochrannou stavbou.zaujmala by ma ale budova ktorá maskuje túto ochrannú stavbu.asi kino, nákupné centrum,alebo dom kultúry..
Dobrý deň
Áno, úkryt už neslúži svojmu účelu. Hoci je zatiaľ ešte v pomerne zachovalom stave, viac sa s ním pre potreby CO zrejme už nepočíta. Budova nad ním je funkčné zdravotnícke zariadenie.
Ste si istý vzdialenosťou 16km od centra? To by sa potom tento objekt nachádzal v dedinkách Čunovo, Dunajská lužná, Bernolákovo, Svätý Jur alebo Stupava. Nie je to príliš ďaleko ako ochrana pre povodňami atď?
Áno, sme si istý.