1. Zákon  o civilnej ochrane obyvateľstva  

Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva zavezuje ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí. Cieľom zákona je vytvorenie podmienok pre ochranu života, zdravia, majetku i životného prostredia pri mimoriadnych udalostiach a vyhlásených mimoriadnych situáciách, ako aj spolupráca s organizáciami s humanitárnym poslaním; 

Zákon definuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, fyzických a právnických osôb pri reakcii a ochrane obyvateľstva počas krízových javov.

Štát hradí náklady súvisiace s vývojom a výrobou materiálu civilnej ochrany, organizačným a propagačným zabezpečením prípravy obyvateľstva a finančno-materiálnym zabezpečením činností zriadených organizácií a jednotiek civilnej ochrany, ale  podieľa sa aj na nákladoch súvisiacich s výstavbou účelových stavieb.

Mestá a obce sa podieľajú na nákladoch spojených s prípravou vlastných občanov na sebaochranu, nákladoch na skladovanie, údržbu a ošetrovanie materiálu a techniky slúžiacej k ochrane, vyrozumeniu a varovaniu občanov.

Podnikatelia sú povinné hradiť najmä náklady spojené so starostlivosťou o kolektívnu a individuálnu ochranu života a zdravia vlastných zamestnancov a osôb im zverených do starostlivosti. Ide najmä o tie právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov, ktorí svojou činnosťou ohrozujú zdravie občanov. 

2. Zákonom o krízovom riadení 

Zákonom o krízovom riadení sa upravuje organizácia krízového riadenia a riadenie krízových situácií vrátane riadiacich činností, analýzy a vyhodnotenia bezpečnostných rizík a ohrození, plánovania, prijímania preventívnych opatrení.

Prípady krízovej situácie  t. j. obdobia, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu, sú riadenými:

• ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov,
• osobitným zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Orgánmi krízového riadenia sú

• vláda Slovenskej republiky, Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
• ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
• Národná banka Slovenska,
• bezpečnostná rada kraja
• okresný úrad
• bezpečnostná rada okresu
• obec

Výkonným orgánom orgánu krízového riadenia je krízový štáb, ktorý nie je stálym orgánom, aktivuje sa až pri bezprostrednom nebezpečenstve vzniku krízovej situácie alebo pri vyhlásení krízového stavu a pôsobí iba dočasne.

Na riešenie priameho ochrozenia je môžne vyhlásiť:

• výnimočný stav  (Čl. 102 ods. 1 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky, Čl. 4 ústavného zákona  č. 227/2002 Z. z.),
• núdzový stav (Čl. 119 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky, Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.),
• mimoriadnu situáciu (podľa § 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).

3. Zákon o bezpečnosti v čase vojny

Ústavný zákon (č. 227/2002 Z.z.) definuje krízové situáciu ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Uvedený ústavný zákon je významný svojim presahom aj na oblasť civilnej ochrany, s tým, že organizáciu a riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ďalej upravuje osobitný zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona, ktorým je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

Ústavný zákon bol novelizovaný, naposledy ústavným zákonom č. 414/2020 Z. z. v súvislosti so vznikom pandémie a vyhlásením núdzového stavu, konkrétne keď vznikla potreba núdzový stav predĺžiť z 90 dní o 40 dní na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.