LSR - Košický umelý mlyn, Košice (SVK)

V Mestskom parku v Košiciach sa do dnešných dní dochovali objekty dvoch protileteckých úkrytov. Kedysi boli vchody do úkrytov otvorené, čo malo za následok ich zanášanie bordelom a prebývaním bezdomovcov v ich vnútri. Od roku 2010 sú vchody zamurované a úkryty sú čiastočne zasypané zeminou. Ide o dva samostatne stojace PL úkryty, ktoré sú medzi sebou nepriechodné. Každý pozostáva z jedného vchodu a jedného núdzového výlezu. Úkryty boli elektrifikované, v interiéri osvetlené lampami, vybavené zásuvkami a filtroventiláciou.

PL úkryty patrili niekdajšiemu Košickému umelému mlynu, ktorý tu kedysi stal až do jeho vyhorenia v polovici 70. rokoch min. storočia. Vodné mlyny boli dôležitým hospodárskym činiteľom mesta. Starý vodný mlyn si v roku 1896 prenajala od mesta účastinná spoločnosť Hungária. V decembri 1910 vypukol v mlyne požiar, ktorý znamenal jeho zánik. Zvyšky mlyna odstránili v roku 1913 a na jeho mieste bola vybudované pobočná vodná elektráreň s Francisovou vondou turbínou a generátorom, s výkonom 100 kilovoltampérov.

Na mieste stredného mlynu postavili košickí podnikatelia nový komplex tzv. „umelého“ mlyna. Na Mlynskom jarku bol postavený Kassai mümalom (Košický umelý mlyn) v roku 1862. Ten bol v roku 1900 rekonštruovaný. Firma Košický umelý mlyn a.s. bola založená v roku 1900, počas obdobia Rakúsko-Uhorska (do 1918) aj prvej Československej repuliky (1918–1938) využivala objekt a vlastnila iba strojové zariadenie. Od 1. septembra 1926 prešla z vodnej hnacej sily na hnaciu silu pary a elektriny. Vyrábali múku a krupicu na lokálnu distribúciu, ako i kŕmnu múku na vývoz do Rakúska. V roku 1945 však došlo k znárodneniu mlyna a po roku 1948 začal pracovať národný podnik Východoslovenské mlyny. V tom čase tu pracovalo 24 robotníkov. Mlyn slúžil až do 23. augusta 1976, kedy ho zničil požiar.

Požiar mlyna (zdroj: /foto-ulic.appspot.com)

Východný úkryt je úplne zapustený pod zemou, na povrchu sa nachádza iba teleso vchodu, orientované na Staničné námestie. Úkryt pozostával z protiplynovej predsiene s nádržou pre pitnú vodu s objemom 300 l a dvoch úkrytových miestností s kapacitou 10 a 16 ukrývaných. Hovoria o tom dochované nápisy na stenách v maďarčine a tiež o zákaze fajčenia a udržiavaní poriadku. Na konci väčšej úkrytovej miestnosti sa na stene nachádzajú stúpacie železa pre vchod do núdzového výlezu s osadeným oceľovým poklopom. NV ústil v betónovom štvorcovom telese nachádzajúceho sa neďaleko vstupu, ktorý je dnes zasypaný hlinou. Vedľa neho je drevenou stenou a drevenými dverami odčlenené suché WC. Oba úkrytové miestnosti sú prepojené plynotesnými dverami, vyrobené v Budapešti v r. 1938.

[Show thumbnails]

Západný úkryt je z 3/4 pod zemou. Tento úkryt pozostáva len z dvoch miestností. Z protiplynovej predsiene, kde bola osadená aj nádrž na pitnú vodu s objemom 300 l, úkrytová miestnosť s dochovaným filtroventilačným zriadením na ručný pohon. Na konci tejto chodby boli plechové dvere, ktorými sa vchádzalo do priestoru núdzového výlezu opatreného stúpacími železami a na konci ktorých sa nachádzal oceľový poklop NV a na povrchu ho chránila ešte predsunutá betónová stropnica.