V Mestskom parku v Košiciach sa do dnešných dní dochovali objekty dvoch protileteckých úkrytov. Kedysi boli vchody do úkrytov otvorené, čo malo za následok ich zanášanie bordelom a prebývaním bezdomovcov v ich vnútri. Od roku 2010 sú vchody zamurované a úkryty sú čiastočne zasypané zeminou. Ide o dva samostatne stojace PL úkryty, ktoré sú medzi sebou nepriechodné. Každý pozostáva z jedného vchodu a jedného núdzového výlezu. Úkryty boli elektrifikované, v interiéri osvetlené lampami, vybavené zásuvkami a filtroventiláciou.
PL úkryty patrili niekdajšiemu Košickému umelému mlynu, ktorý tu kedysi stal až do jeho vyhorenia v polovici 70. rokoch min. storočia. Vodné mlyny boli dôležitým hospodárskym činiteľom mesta. Starý vodný mlyn si v roku 1896 prenajala od mesta účastinná spoločnosť Hungária. V decembri 1910 vypukol v mlyne požiar, ktorý znamenal jeho zánik. Zvyšky mlyna odstránili v roku 1913 a na jeho mieste bola vybudované pobočná vodná elektráreň s Francisovou vondou turbínou a generátorom, s výkonom 100 kilovoltampérov.
Na mieste stredného mlynu postavili košickí podnikatelia nový komplex tzv. „umelého“ mlyna. Na Mlynskom jarku bol postavený Kassai mümalom (Košický umelý mlyn) v roku 1862. Ten bol v roku 1900 rekonštruovaný. Firma Košický umelý mlyn a.s. bola založená v roku 1900, počas obdobia Rakúsko-Uhorska (do 1918) aj prvej Československej repuliky (1918–1938) využivala objekt a vlastnila iba strojové zariadenie. Od 1. septembra 1926 prešla z vodnej hnacej sily na hnaciu silu pary a elektriny. Vyrábali múku a krupicu na lokálnu distribúciu, ako i kŕmnu múku na vývoz do Rakúska. V roku 1945 však došlo k znárodneniu mlyna a po roku 1948 začal pracovať národný podnik Východoslovenské mlyny. V tom čase tu pracovalo 24 robotníkov. Mlyn slúžil až do 23. augusta 1976, kedy ho zničil požiar.
Východný úkryt je úplne zapustený pod zemou, na povrchu sa nachádza iba teleso vchodu, orientované na Staničné námestie. Úkryt pozostával z protiplynovej predsiene s nádržou pre pitnú vodu s objemom 300 l a dvoch úkrytových miestností s kapacitou 10 a 16 ukrývaných. Hovoria o tom dochované nápisy na stenách v maďarčine a tiež o zákaze fajčenia a udržiavaní poriadku. Na konci väčšej úkrytovej miestnosti sa na stene nachádzajú stúpacie železa pre vchod do núdzového výlezu s osadeným oceľovým poklopom. NV ústil v betónovom štvorcovom telese nachádzajúceho sa neďaleko vstupu, ktorý je dnes zasypaný hlinou. Vedľa neho je drevenou stenou a drevenými dverami odčlenené suché WC. Oba úkrytové miestnosti sú prepojené plynotesnými dverami, vyrobené v Budapešti v r. 1938.
Západný úkryt je z 3/4 pod zemou. Tento úkryt pozostáva len z dvoch miestností. Z protiplynovej predsiene, kde bola osadená aj nádrž na pitnú vodu s objemom 300 l, úkrytová miestnosť s dochovaným filtroventilačným zriadením na ručný pohon. Na konci tejto chodby boli plechové dvere, ktorými sa vchádzalo do priestoru núdzového výlezu opatreného stúpacími železami a na konci ktorých sa nachádzal oceľový poklop NV a na povrchu ho chránila ešte predsunutá betónová stropnica.
___________________
Použité zdroje:
- fotografie použité z urbanexploration.sk so súhlasom autora
- foto-ulic.appspot.com
- www.kosiceonline.sk