26.júna 1948 bol slávnostne otvorený Liečebný ústav pre chorých na tuberkulózu v Horných Lefantovciach. Ústav tvorilo v adaptovaných priestoroch kaštieľa 120-lôžkové ženské oddelenie a svoju oficiálnu činnosť začal od 1.júla 1948.
Po prebratí zariadenia štátnou zdravotnou správou v roku 1950, už pod novým názvom Štátny ústav pre liečenie tuberkulózy Horné Lefantovce, sa v medzičasom adaptovanej budove bývalej grófskej koniarne otvára 60-lôžkové rehabilitačné oddelenie. V roku 1963 bol v Horných Lefantovciach vybudovaný nový 185 lôžkový liečebný pavilón. Tým sa počet lôžok v Horných Lefantovciach zvýšil na 367.
Postupne sa však počet chorých na tuberkulózu znižoval. Po roku 1989 slúžil aj pre pacientov s nádorovými ochoreniami, inými pľúcnymi chorobami, bolo tam geriatrické oddelenie, a hoci bol napokon lefantovský doliečovací ústav kompletne vybavený, nemocnica sv. Svorada Zobor v Nitre, ktorej areál lefantovskej liečebne patril sa musela rozhodnúť, čo ďalej. Bolo totiž finančne nerentabilné udržiavať lôžka v kaštieli i v nemocnici na Zobore, a tak sa rozhodlo o zatvorení doliečovacieho ústavu, keďže na Zobore nemocnica v roku 2009 postavila nový liečebno-diagnostický pavilón a všetku zdravotnú starostlivosť presunula do jedného areálu nemocnice v časti Zobor. Odvtedy areál chátra. [1]
V 50. rokoch min. storočia, teda v dobe, kedy sa očakávalo, že vojna medzi Západom a Východom môže vypuknúť prakticky kedykoľvek bolo rozhodnuté, že na zdravotnícke zariadenia mali byť premenené liečebne a kúpele v nezasiahnutých oblastiach. Preto boli v týchto niektorých vybraných zariadeniach vybudované aj veliteľské stanovištia štábu CO objektu. Svoj ŠTOB mal teda aj liečebný ústav Horné Lefantovce.
Ide o vstavaný SPRÚ, bez tr. odolnosti. Obvodové múry, strop a podlaha sú z prostého betónu. Úkryt ma jeden vchod prístupný zo suterénu budovy, pod ktorým sa nachádza. Núdzový výlez vybudovaný nebol, ale bola tu v jednej z krajných stien pripravená tehlová výmurovka a v prípade zavalenia hlavného vstupu, by sa osadenstvo úkrytu bolo schopné prebúrať do ďalších sekcií pivničných priestorov a uniknúť tak cez niektoré z pivničných okien. Samotný úkryt taktiež disponuje pivničnými oknami, ktoré majú tehlovú výmurovku. Na vstupe boli osadené TP dvere D-2. Za nimi nasleduje PTP oddelená od čistej časti úkrytu plynotesnými dverami D-4. Úkryt ďalej pozostáva z dvoch úkrytových miestnosti pre štáb CO, filtroventilačnou komorou a krátkej chodbičky v ktorej je umiestnená dvojica oddelených toaliet.
Vo FVK sa nachádzala jedna typová stanica FVZ-300c/60 vrátane prachovej komory, boli tu tiež uložené kolektívne filtre a sklad ND pre FVZ. Úkryt bol napojený na verejnú el. sieť bez núdzovej. el. zálohy. Voda a kanalizácia bola riešená taktiež prípojkou na verejnú sieť. Núdzová zásoba vody nebola k dispozícii.
Stav k 2019