1 História závodu

Firmu založil v roku 1907 francúzsky podnikateľ Tiberghien, ktorý už vo Francúzsku vlastnil niekoľko tovární. V období 1. svetovej vojny bola výroba pozastavená a areál slúžil na vojenské účely. V roku 1918 sa výroba obnovila. V roku 1922 vznikla vlastná dizajnérska dielňa a elektrina vyrobená v areáli dokázala zásobiť celý Trenčín a časť Trenčianskeho kraja. V máji 1945 je na firmu Tiberghien a synovia uvalená dočasná správa, v januári 1946 je firma znárodnená a zaradená pod národný podnik Slovena a v júli 1949 vznikol národný podnik s názvom Merina -vlnárske závody Trenčín a v tom istom roku boli k nemu pričlenené závody v brezovej pod Bradlom, Nitrianskom Právne, Nitrianskom Rudne, Novom Meste nad Váhom a taktiež  poľnohospodárske majetky v Žabokrekoch a Horňanoch, kde sa chovali ovce. Koncom r. 1963 uvideli do prevádzky novú linku na pranie ovčej vlny. 

Koncom sedemdesiatich rokov Merina v západnej časti svojho areálu postavila vlastnú tepláreň s novým vysokým komínom a oddialeným mazutovým hospodárstvom s viacerými veľkými nádržami na východnej strane areálu. Mazut sa dovážal železnicou cisternovými vagónmi po vnútrozávodnej vlečke. Vlastná výroba elektriny sa zrušila, stará tepláreň s murovanými kotlami sa spočiatku nechala ako studena rezerva aj s protitlakovou turbínou, no po čase sa aj to zrušilo, hlavná budova strojovne v starom štýle však zostala. 

Dňom 1.7.1989 sa Merina stala štátnym podnikom a od 1.4.1992 sa stala akciovou spoločnosťou. 

Spoločenské zmeny po r. 1989 a rozdelenie spoločného štátu zhoršili podmienky existencie podniku. V dôsledku následného úplného otvorenia vnútroštatného trhu časom došlo k jeho zaplaveniu lacnejšie vyrobeným tovarom z dovozu. Výroba v Merine sa znižovala. Výroba v Merine sa úplne zastavila v roku 2009.  Spoločnosť skončila po vyše storočnej činnosti a väčšina areálu zostala nevyužitá. Zmeniť to má predložený zámer, ktorý v lokalite počíta s výstavbou obchodného centra. Pôvodné chátrajúce objekty Meriny v bývalom priemyselnom areáli sa majú zbúrať. Na ich mieste má vyrásť jednopodlažná stavba s predajnými priestormi a súvisiacim zázemím.

2 Civilná obrana na objekte

2.1 Zariadenia na objekte z hľadiska civilnej obrany

V závode boli vybudované umyvárne a sprchy, rozdelené po závode a taktiež na štadióne. Tieto zariadenia sa s minimálnou úpravou dali použiť pre účely CO.

Spojovacia sieť na objekte predstavovala 100 účastnických staníc. Rozvod telefónnych liniek bol prevedený zemným telefónnym káblom. Prívod do objektu bol z ulice SNP (dnešná ul. Gen. M. R. Štefánika) napojený na MT Trenčín 8 linkami na ústredňu objektu. Na VS bola druhá ústredňa, ktorá mala dve linky priame na MTÚ a 5 liniek na ZTÚ a dala sa spojiť s MTÚ. Závodný rozhlas bol inštalovaný v administratívnej budove 1.  Rozvod bol stromkový v kábloch po budovy a v budovách voľný. 

Poplachové zariadenie bolo zabezpečené parnou píšťalou a elektrickou sirénou ovládanou z požiarnej zbrojnice. 

Objekt mal vlastnú výrobu elektrickej energie, ktorá pozostávala y troch turbogenerátorov s výkonom 3 MW, 1,15 MW a 0,11 MW. Okrem toho mal závod 2 prípojky, 22 KW a 5 KW. V objekte boli tiež inštalované 3 podružné trafostanice, ktoré boli napojené z 5 KW rozvodne v elektrárni. Pri účely CO bol na elektrárni vlastný dieselagregát s výkonom 8 KW. Rozvody k jednotlivým budovám sú uložené v zemi. 

Zásobovanie objektu parou bolo z kotolne s piatimi strednotlakovými kotlami. Rozvod pary bol vedený sčasti vzdušným vedením a v zemi  v hĺbke 1 m. Z hľadiska CO tento rozvod nevyhovoval, nakoľko vonkajšie vedenie bolo ľahko zraniteľné. 

Únikové cesty boli nedostatočne a v prípade potreby by sa ešte zriadili pri VS, kde boli namontované brány. Od pradiarne na východ smerom k mlynu medzi obytnými budovami bolo tiež možné ľahko zhotoviť priechod. Na severnej a južnej časti objektu boli hlavné východy z objektu. Všetky budovy na objekte boli dostupné dopravným prostriedkom. 

Počet osadenstva na objekte:

Za  OVN:

• v I. zmene (06:00-17:00) – 1338 os. 

Za NVN:

• v I. zmene  (06:00-14:00) – 1520 os. 
• v II. zmene  (14:00-22:00) – 800 os. 
• v III. zmene  (22:00-06:00) – 120 os. 

2.2 Štáb CO objektu 

Ide o pôvodne samostatne stojací železobetónový monolit typu JVB s triedou odolnosti 3 a kapacitou 20 riadiacich pracovníkov štábu CO objektu. Neskôr bola nad týmto objektom postavená nová administratívna budova, ktorá však do konštrukcie VS nezasiahla. 

Úkryt má jeden vchod a jeden núdzový výlez. Na vchode sú osadené TP dvere D-15, ktorými sa vchádza do protitlakovej predsiene. Ďalšie dvere, D-2 už vedú z PTP priamo do objektu.

Na núdzovom výleze je osadený vnútorný plynotesný poklop P-3 a štola NV ústi mimo samotný objekt. 

Pôdrorys objektu a plán spojenia

2.2.1 Technologická časť

Technologickú časť tvorili tieto miestnosti:

• Strojovňa DA
• Prachová komora
• FVK + riadiaca miestnosť DA
• Vodné hospodárstvo (bojler a el. čerpadlo zo studne)
• Spojovacia chodba
• WC (1x toaleta s predsieňou s jedným umývadlom)
• Odmorovacia priepusť (vyzliekáreň, odmorovacia miestnosť, šatňa OP) 

Elektroinštalácia:

Úkryt je napojený na verejnú el. sieť.  Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Ako záložný zdroj bol k dispozícii unikátny 1V dieselagregát typu Škoda 1S110 vyrobený v r. 1956 v strojárňach Piesok, so samostatnou riadiacou miestnosťou, v ktorej je umiestnený aj rozvádzač. Dieselagregát mal len prevádzkovú nádrž s kapacitou 75 litrov a nafta sa do nej musela prečerpať z uskladnených sudov, ktoré sa skladovali v protitlakovej predsieni. 

Filtroventilácia:

Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovala jedna typová staníca FVZ-200b /55. Objekt nemal vlastnú FVK, keďže tá bola zlúčená spolu s riadiacou miestnosťou DA, avšak so samostatnou prachovou komorou. 

Vodné hospodárstvo:

Objekt bol napojený na verejnú vodovodnú sieť a ako núdzovú zálohu bol vybavený studňou s elektrickým a ručným čerpadlom. Pre elektrické čerpanie vody zo studne slúžilo čerpadlo Darling-Mikro. Ohrev vody zabezpečoval jeden bojler 

Kanalizácia:

Úkryt je napojený na verejnú kanalizačnú sieť. V objekte sa nachádza jedna miestnosť sociálneho zariadenia, pozostávajúca z jednej toalety a predsiene s umývadlom. 

2.1.2 Operačná časť

Operačnú časť tvorili miestnosti:

• Sála bojového velenia
• Prieskumná skupina
• Spojovacia skupina

Srdcom operačnej časti je sála bojového velenia. Tá je vybavená stolmi a stoličkami pre náčelníkov jednotlivých skupín CO objektu, plánom závodu, plánom síl a prostriedkov závodu, rozhlasom po drôte, trezorom, skrinkou prvej pomoci a závodným rozhlasom. K dispozícii bola tiež malá kuchynka s varičom v priestoroch vstupu do núdzového výlezu.

Bojové obsadenie VS OBT Merina:

1. Veliteľská skupina
   1. Veliteľ CO OBT (1 os.)
   2. Náčelník štábu CO OBT (1 os.)
   3. Pomocník pre dokumentáciu (1 os.)
   4. Spojka (1 os.)
2. Organizačno-operačná skupina
   1. Pomocník NŠT pre vedenie mapy (1 os.)
   2. Pomocník NŠT pre vedenie dokumentácie SaP (1 os.)
   3. Pomocník NŠT pre org. a oper. veci (2 os.)
   4. Veliteľ ZDRS (1 os.)
3. Prieskumná skupina (1 os.)
4. Vyhodnocovacia skupina (1 os.)
5. Skupina radiačnej a chemickej situácie (1 os.)
6. Skupina pre MTZ (2 os.)
7. Spojovacia skupina
   1. Veliteľ SPS (1 os.)
   2. Obsluha TÚ (2 os.)
   3. Obsluha RDST (2 os.)
8. Pomocná skupina
   1. Údržbár (1 os.)

 Prieskumná skupina

Miestnosť prieskumnej skupiny tvorili 2 kabínky telefonistov. Kabínky boli neskôr zrušené a nahradené dvoma lavicami. Prieskumná skupina počítala tiež v čase ohrozenia s vybudovaním objektovej poľnej pozorovateľne. Táto sa mala nachádzať v oblasti tzv. „Štefaníkovej rozhľadne“ nad ulicou Pod Sokolice. Vybudovať sa mala z drevenej guľatiny. 

Spojovacia skupina

V miestnosti spojovacej skupiny sa nachádzal skriňový šnúrový prepojovač Tesla, s klapkami MB a linkou AUT, ďalej tu bol ďalekopis a hlavný rozvod pre spojenie s jednotl. skupinami CO cez objektovú TÚ, pre spojenie na ŠTOK cez MTÚ a pripojenie na rozhlas po drôte. TÚ bola neskôr odstránená, resp, nahradená modernejšou, no v čase návštevy chýbala, rovnako tak ďalekopis. V tejto miestnosti bola umiestnená poschodová posteľ.     

[Show slideshow]

1 2 3 ►

Stav k 2017

Začiatkom roku 2020 došlo k totálnej devastácii tohto objektu. Bol odstránený DA a časti FVZ. V súčastnosti už chýbajú aj všetky TP dvere okrem D-15, ktoré však v blízkej budúcnosti čaká zrejme podobný osud. a celý interiér úkrytu je zdevastovaný. V budúcnosti zrejme dôjde aj k odstráneniu celého úkrytu, kedže sa na tomto mieste plánuje budovať obchodné centrum. 

[Show slideshow]

Stav k 2020

2.2 Úkryty pre zamestnancov

2.2.1 Úkryty STOÚ

Úkryt U-100 /1,2

Objekt Merina disponoval dvomi úkrytmi U-100. Išlo o samostatne stojace polozapustené STOÚ s kapaciou 100 ukrývaných každý a triedou odolnosti 5.Tieto úkryty boli mimo areálu Meriny a boli určené predovšetkým pre obytné domy, jasle, závodnú jedáleň, nachádzajúce sa mimo areál, ale patriace závodu.  

Oba úkryty U-100 sú už dnes zlikvidované. Jeden bol zlikvidovaný z dôvodu výstavby OC MAX a druhý pre rozšírenie parkovacích miest tam sídliacej firmy. 

Záber na jeden z U-100 v r. 2012. (zdroj: google streetview)

Úkryt KZ450 (Budova pomocných prevádzok a skladov)  

• Odolnosť: 3
• Kapacita: 450

2.2.2 Úkryty SPRÚ

Úkryt (Budova 3a) – Admin. budova 1 (stará)

• Odolnosť: SPRÚ-N
• Kapacita: 20
• VS ZDRS

Úkryt (Budova 3) – Pradiareň

• Odolnosť: SPRÚ-N
• Kapacita: 300

Úkryt (Budova 2) – Česáreň

• Odolnosť: SPRÚ-N
• Kapacita: 320

Úkryt (Budova 2a) – Admin. budova 2 (stará)

• Odolnosť: SPRÚ-N
• Kapacita: 20
• VS KS

Úkryt (Budova 4) – Prípravňa tkáčovne

• Odolnosť: SPRÚ-N
• Kapacita: 450

Úkryt (Budova 5) – Tkáčovňa

• Odolnosť: SPRÚ-N
• Kapacita: 450