Tento stále tlakovo odolný štolový úkryt civilnej obrany, vybudovaný v 50. rokoch, slúžil ako veliteľské stanovište štábu CO objektu – rafinérie Petrochema. Podnik bol vybudovaný v roku 1938 ako štátna rafinéria v Dubovej (neskôr podnik Petrochema) a bola určená na spracovanie slovenskej ropy na pohonné hmoty, konzervačné, mazacie a priemyselné oleje, saponátové prostriedky a polotovary pre pracie prostriedky. Napriek tomu, že s Dubovou sa počítalo ako s dôležitým zdrojom pohonných hmôt pre potreby Slovenského národného povstania, anglo-americké letectvo v auguste 1944 rafinériu zbombardovalo. Úkryt sa nachádza mimo areálu závodu. Vchod do úkrytu tvoril jeden betónový portál s dvoma vchodmi, pre lepšiu ochranu voči tlakovej vlne a jeden núdzový výlez, ktorý je zakončený mohutnou betónovou kupolou. Chodba núdzového výlezu je 2x zalomená vo vertikálnom smere. Keďže bol úkryt od začiatku budovaný ako veliteľské stanovište, nenachádzajú sa tu miestnosti pre ukrývaných, teda neslúžil aj ako úkryt pre zamestnancov podniku. Žiaľ, úkryt je dnes v zdevastovanom stave. Všetko kovové ako dvere, dieselagregát, FVZ a rozvody a elektroinštalácia už zmizlo. V čase návštevy pred 6 rokmi tu ostali už len dvoje plynotesné dvere. Na vstupe boli kedysi tlakovo-plynotesné dvere D-2 za ktorými bola dlhá chodba a slučka pre odmorovaciu miestnosť a predsieň pre mierový vstup. Ďalej sa tu nachádzala štábna miestnosť, dieselagregát, vodné hospodárstvo, sociálne zariadenia a strojovňa FVZ neznámeho počtu ani typu, nakoľko sa tu z nej nič nedochovalo. Objekt mal telefonické spojenie na ŠTOK Brezno (1958-1960) a po roku 1960 na ŠTOK Banská Bystrica. Vzhľadom na rozsahu devastáciu tohto úkrytu už dnes nie je možné podrobne popísať jednotlivé miestnosti a ani ďalšie technické detaily o objekte.
