Ide o pôvodný štolový protiletecký úkryt z roku 1942 pre 2.000 ukrývaných, ktorý bol v rokoch 1952-1956 prebudovaný pre potreby civilnej obrany na štolový úkryt CO v III. triede odolnosti, určený pre štáb CO objektu a zároveň pre ukrytie zamestnancov chemického závodu Spolchemie s kapacitou 300 ukrývaných. Dnes je v tomto úkryte prevádzkované múzeum CO.
Úkryt má 3 vstupy, z toho jeden je vybavený odmorovacou šmyčkou a núdzovým výlezom. Každý portál disponuje protitlakovou stenou a na vstupoch do úkrytu sú osadené tlakovo-plynotesné dvere D-1.
Z pôvodného vybavenia sa žiaľ v tomto objekte okrem technologického vybavenia nedochovalo prakticky nič.
Filtroventilácia:
Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovali štyri typové stanice FVZ-1000a.
Vodné hospodárstvo a kanalizácia
Objekt mal vlastnú studňu s núdzovou zálohou v tlakových nádržiach. Ohrev vody zabezpečuje bojler. Úkryt je napojený na verejnú kanalizačnú sieť.
Elektroinštalácia:
Úkryt je napojený na verejnú el. sieť. Núdzovými zdrojmi sú 3V dieselagregát a akumulátorové batérie.
