V oravskom regióne výroba spotrebnej elektroniky nemala žiadnu tradíciu a nebol tu k dispozícii ani dostatok odborníkov. V rámci konceptu socialistickej industrializácie však vtedajšie štátne orgány rozhodli, že zamestnanosť je potrebné preniesť aj do zaostalejších vidieckych oblastí. Voľba teda padla na malú oravskú obec Nižná. Prvé čierno-biele televízory s označením Mánes opustili brány závodu v r. 1958. Do roku 1966 Orava vyrobila milión televízorov, druhý milión dosiahla v roku 1969. Prvý farebný televízor poskytla o tri roky neskôr. Celkovo závod opustilo 12 miliónov televízorov a postupne sa stal monopolným producentom tohto sortimentu vo vtedajšom Československu a stal sa najväčším zamestnávateľom na Orave. V časoch najväčšieho rozmachu výroby tu bolo zamestnaných viac ako päťtisíc ľudí. Dnes sú tieto časy zašlej slávy dávno preč a z pôvodnej fabriky na TV prijímače nezostalo po privatizačných zemetraseniach ani torzo. Nástup trhového hospodárstva po roku 1989 priniesol oravskej Tesle mnoho problémov. Trh hladný po modernej spotrebnej technike zo Západu začalo zaplavovať množstvo známych i menej známych značiek, ktoré tuzemského producenta televízorov čoskoro takmer vytlačili z trhu. Navyše štátny podnik z Nižnej trpel typickými syndrómami väčšiny bývalých socialistických podnikov – prezamestnanosť, nízka efektivita práce, absencia inovácií, slabý marketing. V prvej etape privatizačného procesu sa Tesla Orava pretransformovala na Oravskú televíznu fabriku (OTF) Nižná, ktorá v tom čase zamestnávala asi 3 300 pracovníkov. Ich počet sa postupne znižoval, ale ani to nezabránilo postupnému ekonomickému úpadku spoločnosti. Vo februári 2000 vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici na majetok spoločnosti OTF konkurz, z ktorého sa už niekdajší monopolný producent TV prijímačov nikdy nespamätal. [finweb.hnonline.sk]
Pre ukrytie zamestnancov tu boli vybudované dve STOÚ – samostatne stojace úkryty typu KZ-150, 4. tr. odolnosti. Jeden z nich slúžil aj ako veliteľské stanovište CO objektu.
KZ 150 I. – VS
Samostatne stojací úkryt kombinovaný s veliteľským stanovištom. Aj keď je úkryt označený ako KZ-150, celkový počet ukrývaných je znížený na 100 zamestnancov podniku, kedže časť úkrytu zaberá VS časť. Úkryt má jeden (bojový) vchod s osadenými dverami D-7,5 a jeden núdzový výlez s osadenými poklopmi P-7,5 (vonkajší) a P-1,5 (vnútorný).
Dispozičné riečenie úkrytu je následovné: PPP, PTP, OM, FVK, PK, 2xU, OS, TÚ.
Pôdorys objektu
Veliteľskú časť tvorila hlavná operačná sála a telefónna ústredňa. OS bola vybavená priehradkami pre náčelníkov jednotlivých skupín a jednotiek CO. Každá priehradka bola vybavená telefónom. Ďalej je tu vyvedený systém jednotného času, ovládanie sirén a na stene mapa celého závodu.
V miestnosti telefónnej ústredne dominuje skriňový šnúrový prepojovač Tesla, s klapkami MB a linkou AUT. VS bolo linkovo a rádiovo napojené na ŠTOK Dolný Kubín.
Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovala jedna typová stanica FVZ-300b, teda s oddelenou prachovou komorou.
Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov z verejnej siete. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Ako záložný zdroj boli k dispozícii iba akumbatérie pre chod núdzového osvetlenia a spojovacích prostriedkov.
Zásobovanie vodou je riešené z verejného rozvodu. Pre núdzovú zásobu vody mal úkryt k dispozícii 2 tlakové nádrže, každá s kapacitou 1000 l. Tlakové nádrže sú umiestnené v jednej z miestnosti pre ukrývaných.
Splašky sú vedené do zbernej šachty umiestnenej pod krytom a následne odvádzané kalovým čerpadlom do verejnej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorilo jedno WC so spoločnou umyvárkou a dvoma samostatnými toaletami.
KZ 150 II.
Samostatne stojací úkryt pre 150 ukrývaných zamestnancov býv. podniku Tesla. Úkryt má jeden (bojový) vchod s osadenými dverami D-7,5 a jeden núdzový výlez s osadenými poklopmi P-7,5 (vonkajší) a P-1,5 (vnútorný).
Dispozičné riečenie úkrytu je následovné: PPP, PTP, OM, FVK, PK, 3xU.
Filtroventiláciu vzduchu zabezpečovala jedna typová stanica FVZ-300b, teda s oddelenou prachovou komorou.
Objekt je zásobovaný el. energiou podľa samostatného projektu káblových rozvodov z verejnej siete. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Záložný zdroj nebol k dispozícii.
Zásobovanie vodou je riešené z verejného rozvodu. Pre núdzovú zásobu vody mal úkryt k dispozícii 2 tlakové nádrže, každá s kapacitou 1000 l. Tlakové nádrže sú umiestnené v jednej z miestnosti pre ukrývaných.
Splašky sú vedené do zbernej šachty umiestnenej pod krytom a následne odvádzané kalovým čerpadlom do verejnej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorilo jedno WC so spoločnou umyvárkou a dvoma samostatnými toaletami.
Úkryt sa mierovo využíval pre školiace účely CO a BOZP zamestnancov podniku. V jednej z miestnosti pre ukrývaných bola zriadená provizórna premietacia kabínka.
