ŠTOB - ZETOR ZKL, Brno (CZE) - ochranne-stavby.sk

Stránska skala medzi kedysi samostatnými dedinami Slatina a Líšeň tvorí pomerne výraznú dominantu juhovýchodnej časti mesta Brna. Prevažne vápencový masív so statusom národnej prírodnej pamiatky má v sebe rad jaskýň v niekoľkých úrovniach – v hornej časti ich vymlel príboj treťohorného mora, v dolnej časti potom vtedy tadiaľ tečúca rieka Svitava.

Počas nacistickej okupácie Nemci vystavali v blízkosti Stránskej skaly továreň na výrobu súčiastok do leteckých motorov ako súčasť koncernu Flugmotorenwerke Ostmark GmbH Wien. Ku koncu vojny, kedy Brnu začalo hroziť nebezpečenstvo od spojeneckých náletov, došlo k rozhodnutiu výrobu presunúť do podzemia, pretože táto továreň bola spoločne so Zbrojovkou najpravdepodobnejším cieľom bombardérov. Pre tento účel bola zahájená prestavba vhodných jaskynných priestorov v Moravskom krase na podzemné továrne (šlo o jaskyne Michalka, Býčí skála, Výpustek, Drátenická a Kůlna). Časť továrne mala byť presunutá aj pod vápencový masív ležiaci v tesnej blízkosti továrne, kde bol už predtým vyrazený protiletecký kryt. Pred vojnou tu bol otvorený lom. Podzemná továreň pod Stránskou skalou však nebola nikdy dokončená a výroba v nej počas vojny prebiehala len veľmi obmedzene. Aj tak Nemci stihli vyrúbať približne 1 km chodieb.

Po ničivom nálete 25. augusta 1944 a zničení nadzemného komplexu Flugmotoren Werke Ostmark vrátane pripravovaných podzemných priestorov si Nacisti uvedomili, že umiestnenie tajnej továrne bolo prezradené, a rýchlo celú výrobu presťahovali z Líšne do Výpustku a ďalších jaskýň Moravského krasu. Takmer dokončené priestory v Stránskej skale tak zostali opustené. Miestni obyvatelia ich využili o niekoľko mesiacov neskôr počas niekoľkodňových bojov pri oslobodzovaní Brna Sovietmi a Rumunmi.

V starom lome a na vrchole kopca je niekoľko objektov, ktoré sa tu zachovali dodnes.

Objekty A a B sa nachádzajú na vrchole Stránskej skaly. Ide o sklad trhavín pre horný lom (objekt A) a malý sklad na rozbušky (objekt B). Budovy sú od seba vzdialené cca 20 m. Sklad má jednoduchý pôdorys v tvare L, kamenné steny a betónový strop. Sklad rozbušiek mal pôvodne dvere a má rozmery cca 70 x 50 cm.

Objekt C sa nachádza na Líšeňskej strane kopca v blízkosti vodojemu. Ide o objekt neznámeho určenia. Vchod je v malej rokline na dne bývalého lomu. Vo vnútri nie je nič.

Objekt D (protiletecký úkryt) sa nachádza cca 100 m bližšie k mestu. Pred vchodom je ochranný kamenný múr, ktorý mal chrániť osadenstvo úkrytu pred účinkami tlakovej vlny pri zásahu okolia. Za vchodom je prelomená chodba a napravo je núdzový východ s čiastočne prekopanou stenou. Zvonku má tento núdzový východ zastrešenie a zalomenú chodbičku.

Objekt E je hlavným objektom nemeckej podzemnej továrne. Do masívu vedie veľký zjazd 5 x 5 m a ďalej pokračujú chodby výlomom v skale. Miestami sú v strope rozvádzače pre jednotlivé stroje a izolátory pre rozvod elektriny. Továreň sa nepodarilo dokončiť, iba 57 m dlhý úsek mal betónovú podlahu pre obrábacie stroje. Na viacerých miestach sú murované priečky so zárubňami dverí. Na konci najdlhšej chodby je stena protiatómového krytu s TP dverami. Po vojne sa v razení tunela nepokračovalo.

Objekt F je protiatómový úkryt vybudovaný v časti podzemných štôl bývalej podzemnej továrne. Väčšina stavieb vybudovaných počas okupácie bola ponechaná svojmu osudu, len jeden z podzemných úkrytov prevzala najprv československá armáda, neskôr Zbrojovka Brno a ešte neskôr jej samostatne vyčlenená časť, výrobca svetoznámych traktorov Zetor (pôvodne ešte pod názvom ZKL). Postupne bol dovybavený ochrannými prvkami proti zbraniam hromadného ničenia a v roku 1965 bol skolaudovaný ako veliteľské stanovište civilnej obrany objektu. V roku 1976 sa názov lišenskej továrne mení z pôvodného ZKL (Závody kuličkových ložisek) Brno na Zetor Brno. Vchod do úkrytu je na dne lomu v betónovej čelnej stene, v ktorej tiež ústia nasávacie miesta filtroventilácie. Aj tento úkryt bol ale po roku 1989 ponechaný svojmu osudu, respektíve bezdomovcom, vandalom a zberačom kovov. V roku 2007 bol úkryt vyprataný od plesnivejúceho nábytku a neporiadku po vandaloch.

Objekt G je hneď vedľa vchodu do objektu F je objekt G a ide pozostatky dvoch nemeckých úkrytov s vajíčkovým profilom, typu luftschutz deckungsgraben. Prvá chodba má tvar L a vedie len asi 5 m. Druhý úkryt je zasypaný.

neboli nájdené žiadne obrázky

Objekt H (Einmannbunker) Pod Stránskou skalou, hneď vedľa zastávky električky sa ešte nachádza pozorovateľňa Luftschutz – Splitterschutzzelle. Spodná časť je tvorená skružou o hrúbke steny 8 cm. Betónové dvierka sú pootvorené. Na pozorovanie slúžili 4 štrbinové priezory umiestnené v 4 kvadrantoch. Hornú časť tvorí mierne kónický betónový diel spojený so spodným dielom a ukotvený oceľovým pásom so skrutkami. Na vrchole pozorovateľne je oko na prenesenie žeriavom.

Objekt I (Pozorovateľňa LS) sa nachádzala pod hranou horného lomu. Približne 5 m pod úrovňou dna lomu je v skalnej stene vysekaná plošinka so zvyškami muriva. Zľava (pri pohľade zhora) vedie k pozorovateľni cestička a 11 schodov čiastočne vysekaných v skale. Zo zvyškov stavby sa dá odhadnúť, kde boli plechové dvere. Podľa dostupných údajov bola pozorovateľňa ešte v 80. rokoch celá. Mala 1 priezor smerom k továrni Zetor (za okupácie Flugmotorenwerke Ostmark GmbH Wien, Zweigwerk). Tehly aj ďalší materiál vrátane prekladov ležia dole pod skalou.

Štáb CO objektu (KZ 12)

Ide o štolový, stále tlakovo odolný úkryt III. triedy odolnosti, určený ako veliteľské stanovište objektu. Úkryt má tri vchody. Hlavný (bojový) vchod v betónovom portáli pred vstupom do podzemnej továrne (objekt E), druhý vchod (núdzový východ) cez betónovú stenu, ktorá sa nachádza na konci najdlhšej štoly v objekte E a tretí vchod vedúci do slepej, neprístupnej štoly. Úkryt bol skolaudovaný v roku 1965.

Veliteľské stanovište

Srdcom úkrytu bola operačná sála, kde sa nachádzali stoly pre veliacich dôstojníkov jednotlivých skupín CO. ďalej sa tu nachádza svetelná tabuľa s mapou závodu so signálnou tabuľou síl a prostriedkov CO OBT a poplachová tabuľa.

Spojovacia skupina mala k dispozícii nasledujúce spojovacie prostriedky:

Telefónna ústredňa – vybavená jedným stolovým šnúrovým prepojovačom
RDST
Rozhlasová ústredňa TESLA
Dispečerské zariadenie TESLA DZ20

V miestnosti vyhodnocovacej skupiny bol umiestnený hlásič úrovne radiácie DC-4A-71.

Filtroventilácia

Filtroventiláciu vzduchu zabezpečuje jedna typová stanica FVZ-300a /55 s regeneráciou a kyslíkovým zariadením a jedna typová stanica FVZ-300b/55, ktorá dáva možnosť nasávania vzduchu z vonkajšej atmosféry 2 m³ na osobu za 1 hodinu. Tým je daná taktiež kapacita úkrytu 150 osôb. Typ FVZ-300b nemá možnosť vzduch v úkryte regenerovať, preto sa pri bojovej prevádzke v režime izolácia používa FVZ-300a (tiež slúži ako záloha pre prípad poruchy typu FVZ-300b) a FVZ-300b sa používa v mierovej prevádzke v režime vetrania alebo v bojovej prevádzke v režime filtroventilácia. Úkryt disponoval 100% zásobou HPF a JPF a to v počtoch:

6/6 FP-100
2/4 PF-300
6x RP-100

FVZ má 3 režimy prevádzky: vetranie, filtroventilácia, izolácia. Nasávanie vzduchu pre FVZ je riešené cez 2 sacie prívody, ktoré sú vyústené v betónovom portáli pri hlavnom vchode. Využitý vzduch z krytu je odvádzaný pretlakom pomocou odvodných elementov, t.j. cez sústavu ľahkých a ťažkých plynotesných uzáverov cez protiplynovú a protitlakovú komoru do voľnej atmosféry.

Elektroinštalácia

Úkryt je napojený na verejnú el. sieť. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Ako núdzový zdroj slúžili akumulátorové batérie umiestnené v akumulátorovni, ktoré by poskytli núdzové napájanie pre prevádzku telefónnej, rozhlasovej ústredne a núdzového osvetlenia.

Elektrické a spojovacie zariadenia pozostávajú z osvetlenia, rádiostanice, telefónnych liniek, telefónnej ústredne, rozhlasovej ústredne a systémom jednotného času. Doplnkovým núdzovým spojovacím prvkom je rádiomaják.

Vodné hospodárstvo

Objekt bol napojený na verejnú vodovodnú sieť a ako núdzovú zálohu bol vybavený jednou tlakovou nádržou, ktorá sa nachádza v samostatnej miestnosti vodného hospodárstva. Hlavný uzáver vody sa nachádza pod oceľovým poklopom v odmorovacej miestnosti.

Kanalizácia

V podzemí sa odvodňujú podlahové vpuste a sociálne zariadenia (WC, umývadla). Úkryt je napojený na verejnú kanalizačnú sieť. V objekte sa nachádza jedna miestnosť sociálneho zariadenia s dvoma oddelenými splachovacími toaletami. Ohrev vody zabezpečoval bojler.