ŠTOK, Jihlava / [7-S] Třešť (CZE)

Objekt 7-S v Třešti plnil funkciu hlavného veliteľského stanovišťa (HVS) pre štáb CO Jihlavského okresu (ŠTOK). Hlavnou náplňou práce ŠTOK CO bolo riadenie jednotlivých oddielov (služieb) CO, riadenie evakuácii, komunikácia so štábmi objektov (ŠTOB) a štábmi miest (ŠTM) v danom okrese. Všetky informácie boli predávané na nadriadený stupeň velenia, ktorým bol štáb kraja (ŠTK).

Objekt v Třešti je však zvláštny hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným je skutočnosť, že šlo o experimentálnu stavbu, kde boli vzaté do úvahy doterajšie skúsenosti z predchádzajúcej generácie chránených pracovísk. Třešť však nie je unikátnou stavbou, skôr už boli postavené ešte ďalšie dva stavby podobnej koncepcie.
Zaujímavosťou je však úkrytová kapacita s počtom 250 osôb, zatiaľ čo v iných úkrytoch pre ŠTOK čítalo osadenstvo 110 – 130 osôb. S najväčšou pravdepodobnosťou mohla byť zvyšná úkrytová kapacita využitá pre ukrytie funkcionárov z rad KSČ, najskôr ale predovšetkým opäť na úrovni kraja či okresu.

V scenári CO nemusela vždy figurovať iba vojna, počítalo sa i so živelnou pohromou alebo napríklad s epidémiou. Pre všetky tieto prípady existovali nielen tisíce úkrytov, alebo podzemné nemocnice, ale boli vypracované aj presné plány. Bolo tak napríklad určené, kde sa majú ľudia zhromažďovať, alebo akým spôsobom a kam sa majú presunúť. Mali byť taktiež zriadené oddiely civilnej obrany, ktoré by sa starali o všetko. Od poriadkových oddielov, cez zdravotnícke, technické, až napríklad po oddiely pohrebné. Ale celý tento systém bolo potrebné taktiež odniekiaľ riadiť. 

1 Výstavba

Na pokyn investora akcie, ktorým bol Štáb civilnej obrany mesta Brno, prebehli v roku 1967 prvé prieskumy lokality. Samotná výstavba bola zahájená v roku 1969 a zaisťoval ju podnik Průmyslové stavby Jihlava. Stavebný výkop čítal úctyhodných 30 m. Zrejme práve z tohto dôvodu bola stavba medzi miestnými označená výrazom „Jama“.

Kolaudácia objektu prebehla v roku 1974, avšak neobišla sa bez komplikácií. Najväčším problémom bolo odizolovanie objektu a teda prenikanie vlhkosti. Projektant navrhol iba kanalizačné jímky, ale už nedomyslel nutnosť núteného odčerpávania vody do kanalizačnej siete, z ohľadom na ich hĺbku a hĺbku verejnej kanalizácie. K objektu tak musela byť vyrazená 350 m dlhá štola, ktorá odvádzala vodu z jímiek. Pre fungovanie celého odvodňovacieho systému boli nainštalované aj kalové čerpadla.

Třešť ale nie je len podzemný objekt samotný. K objektu bolo nutné dostavať podporné budovy, ktoré tvorili predovšetkým dielne, garáže, sklady, anténne pole či nádrže PHM. Do stráni v severnej časti objektu bola uložená záložná nádrž na 40 tisíc litrov nafty, pre prípad, že by došlo k vyprázdneniu nádrže v objekte. Anténne pole, pôvodne umiestené v tesnej blízkosti objektu, slúžilo iba pre príjem informácii. Pri preberaní objektu do správy HZS však bolo odstránené. Rádiové vysielacie stredisko v obci Stonařov potom slúžilo k samotnému vysielaniu, avšak iba za predpokladu, ak by došlo k prerušeniu komunikácie po kábli.

2 Konštrukcia a odolnosť objektu

Spodné podlažia objektu sú tvorené konštrukciou z monolitického betónu s hrúbkou stien 40 cm. Od povrchu delí spodné podlažia 1,6 metrov hrubá železobetónová konštrukcia, ktorá tvorí rozpráskovú dosku. Vchody do podzemného podlažia sú osadené tlakovými a plynotesnými dverami. Rozloha každého z podlaží je cca 1480 m², objekt ma 2 podzemné podlažia. Pod 2. podlažím sa ale nachádza ďalší priestor. V ňom je umiestené vodné hospodárstvo s úpravňou vody, čerpadlami a nádrže.

Dve nadzemné podlažia objektu v sebe ukrývajú kancelárie, kuchyňu s jedálňou, sociálne zariadenia ale taktiež skladovacie priestory pre materiál CO. Tento priestor nie je zodolnený, poskytuje však ochranu proti plynom a aerosólom a to predovšetkým vďaka filtroventilácii, ktorá dokázala v budove vytvoriť pretlak.

Kanalizačná stoka je vystužená betónovým nástrekom, revízna šachta stoky je osadená protitlakovým poklopom a tlakovými uzávermi. Z bezpečnostných dôvodov je stoka ukončená niekoľko metrov pred stenou objektu, z úkrytu do nej vedú len výstupy kalových čerpadiel.

Objekt sám o sebe nie je nijako zvlášť odolný, s priamym zásahom objektu sa tu nepočítalo. Naopak utajeniu objektu bola venovaná zvláštna starostlivosť. Objekt bol zvonku kamuflovaný ako sklad zeleniny. Do objektu dokonca zachádzali skriňové auta s nápisom ovocie – zelenina. Je nutné ale podotknúť, že i toto maskovanie malo svoje trhliny. Išlo totiž, aspoň zo začiatku, pravdepodobne o jediný sklad zeleniny s anténnym polom na svete.

Pôdorys objektu (zdroj: fortifikace.cz)

2.1 Druhé podzemné podlažie

Bojový presklený vstup by nebol ničím zvláštnym, keby nebol vybavený strieľňou, čo je u CO veľká podivnosť. Je tu taktiež výťah pre niekoľko osôb, ktorý ale priamo do úkrytu nevedie. Ide len jedno podlažie pod zem do ochranného priestoru pred úkryt. Priestor pred vchodom je vybavený plynotesnými dverami, zvončekom a dorozumievacím zariadením. Za ním nasleduje zalomené schodisko, ktoré zároveň tvorilo ochranu proti tlakovej vlne. 

Bojový vstup je vybavený dvojicou odmorovacích smyčiek, ktoré sú vcelku impozantné. K nej patrilo aj stanovište dozorcu, ktorý tak postup dekontaminácie mohol kontrolovať a riadiť. Objekt disponoval aj automatickou miešiarňou odmorovacích roztokov. Pre nezamorené osoby tu bol zriadený aj mierový vstup s trojicou protiplynových dverí. 

Po výstupe zo smyčky sa dostaneme do šatne, kde sa nachádzalo celkom 250 priehriadok s erárnym oblečením a obuvou. Hneď vedľa je ošetrovňa, kde by sa ukrývaným dostalo základné ošetrenie. Nachádzalo sa tu zariadenie, ktoré pripomína podstavec pre regeneračné veže. Skutočne sa sem ich časť mohla nainštalovať, ale nie pre potreby celkovej regenerácie vzduchu v objekte, ale iba pre potreby ošetrovne, pretože choré a zranené osoby sú citlivejšie na zvýšený obsah CO2 vo vzduchu. Taktiež by sem bolo možné umiestniť osoby, ktorým by sa pri režime plnej izolácie objektu, vzhľadom na nižší obsah kyslíku vo vzduchu, urobilo na pracovisku zle. 

Druhé  podzemné podlažie tvorí tzv. nečistú časť objektu. Tu je umiestnená časť technologického zázemia pre chod objektu. Je tu kotolňa s dvoma kotlami na ľahký topný olej. Za ňou sa nachádzajú dve nádrže, každá s objemom 27 000 litrov. Plnenie nádrží LTO prebiehalo z povrchu, väčšinou samospádom, iba občas bolo nutné použiť čerpadla.  

2.1.1 Filtroventilácia

Kolóna začína tlakovými uzávermi s kovovou membránou (TUKM). Nasledujú hrubé prachové filtre (HPF), nad ktorými sú vstavané sprchové hadice, ktoré umožňovali preplachovanie HPF. Zaujímavosťou je však nahradenie jemných prachových filtrov tzv. filtrami elektrostatickými, ktoré pomocou vysokého napätia privádzaného na dosky vo vnútri, odlučujú tie najjemnejšie až mikroskopické prachové častice zo vzduchu. Posledným prvkom ochrany potom sú kolektívne filtre (KF), ktoré sa starali o zachytenie otravných látok. Za FVK sa ešte nachádzal sklad náhradných filtrov a výťahová šachta.

Srdcom vzduchotechniky boli výkonné ventilátory. Hlavný ventilátor mal dostatočný výkon, aby dokázal vytvoriť dostatočnú cirkuláciu vzduchu v objekte. Zálohu tvorili dve stanice FVZ-1000b. Ako posledný stupeň zálohy tu boli dve stanice FVZ-300b, ktoré umožňovali ručný pohon, keby zlyhali všetky predošle prostriedky. FVZ nebola vybavená regeneráciou vzduchu, tá ale totiž nebola potrebná. Objekt ako taký disponoval vysokými stropmi a bola tu tak dostatočná vzduchová rezerva, ktorá by postačovala aj pre pokrytie prípadného režimu izolácie objektu.

Nachádza sa tu aj velín vzduchotechniky. Okrem ovládacieho pultu a skrine s vyhodnocovacím zariadením tu môžeme nájsť aj niekoľko sond. Tie slúžili k meraniu CO2 a CO v objekte.

Aby bolo možné v objekte udržať priaznivé klimatické podmienky a odviesť prebytočné teplo, ktoré vznikalo prevádzkou technológii, boli tu nainštalované dva kompresory. Rovnako ako inde, aj tu platilo pravidlo, že jeden kompresor bol v prevádzke a druhý bol záložný. Ako chladivo sa používal čpavok. Za kompresorovňou je ešte nádrž na naftu s objemom 10 000 litrov.

2.1.2 Vodné hospodársvo

VH sa nachádza pod úrovňou druhého podlažia. Hneď v prvej miestnosti sa nachádzala strojovňa tlakovej kanalizácie a vodáreň, k tomuto účelu sú tu osadené aj dve čerpadla.

Za ohybom sa v hĺbke 22 m nachádza úpravňa vody UV-1SK výrobcu ČKD Dukla n.p. Jej funkciou bolo vyrobiť bezchybnú pitnú vodu z prakticky akejkoľvek vstupnej vody, prípadne recyklovať použitú odpadnú vodu z objektu. Jímka na spodnú vodu, ktorá presakuje do objektu aj cez všetky vnútorné izolácie sa musí pravidelné kontrolovať a odčerpávať aj v súčasnosti, inak hrozí zaplavenie spodných podlaží objektu spodnou vodou. Takmer jednu tretinu rozlohy spodného podlažia tvorí nádrž na pitnú vodu. Objekt nemal spočiatku napojenie na vodovodnú sieť, voda tak musela byť privádzaná zo studne, ktoré tu boli celkovo tri. V mierovej prevádzke bola voda privádzaná zo studne zo severnej časti objektu. Druhá studňa je tak na južnej strane, zakrytá v trávniku proti bráne. Tretia a najdôležitejšia studňa sa nachádza mimo areál, cca 300 m od objektu, mala hĺbku 75 m a priemer 1,5 m.

2.1.3 Elektrická energia

Oproti FVK sa nachádza energetický velín a rozvodňa. Z velína je priamy výhľad na strojovňu DA, ktorá je od velína oddelená trojitým protihlukovým sklom. Náhradný zdroj napájania zaisťovali dva dieselagregáty, každý s výkonom 160 kW. Spotreba každého z nich činila pri 80 % zaťažení asi 20 l / hod. Pre prevádzku objektu ale opäť stačil iba jeden, druhý bol záložný. Pre prípadné opravy alebo výmeny rozmerných zariadení nadväzovala na túto miestnosť aj montážna šachta s vyústením na povrch.

Ďalším záložným zdrojom je akumulátorovňa, ktorá by poskytla núdzové napájanie pre prevádzku telefónnej a ďalekopisnej ústredne. Akumulátorovňa ma taktiež vlastné odvetrávanie pre prípad požiaru alebo nadmerného úniku jedovatých plynov z batérií.

2.1.3 Komunikačné technológie

Vedľa akumulátorovne sú káblové uzávery. Tu sú viditeľné dva prívodné viacžílové metalické káble. Prvý kábel je napojený na verejnú telefónnu sieť a druhý na rádiové vysielacie stredisko (RVS) v obci Stonařov. 7-S v Třešti je jeden z mála objektov, ktorý disponoval vysielacím strediskom. Záložné spojenie totiž bolo väčšinou zaisťované mobilne, a to pomocou ľudových milícii. Prioritne však šla komunikácia iba po kábli. Do objektu je zo zosilňovacej stanice privedený špeciálny diaľkový kábel, ktorý slúžil pre potreby zvláštnej siete MNO a MV. Jeho vyústenie je však v inej miestnosti. Priamo v tejto miestnosti je vstup do núdzového výlezu. Šachta NV je spoločná aj pre prvé podzemné podlažie, z ktorého do nej ústi poklop.

Vedľa tejto miestnosti je pracovisko, kde sa nachádzala poloautomatická analógová telefónna ústredňa TESLA P51 vyrobená závodom TESLA Stropkov., ktorá dokázala obslúžiť 200 účastníkov. Ústredňa fungovala v automatickom režime iba v rámci objektu, spojenie z objektu von musela naviazať spojovateľka. k dispozícii tu bolo spojenie na verejnú telefónnu sieť, ale aj na špeciálnu sieť diaľkových káblov. Vedľa miestnosti spojovateliek sa nachádzala spojárska dielňa.

Objekt mal v spodnom podlaží aj jedáleň a kuchyňu a taktiež sociálne zariadenia. Ďalšiu jedáleň s kuchyňou by sme mohli nájsť v prízemí nadzemnej časti objektu.

Oproti vstupu do jedálne sa nachádza miestnosť s rádiovým vysielačom, ktorý bol schopný naviazať spojenie, keby nebolo možné použiť telefónnu sieť ani RVS v Stonařove.

Spojenie v rámci CO bolo realizované pomocou metalickej siete viacúčelových káblov. Pod týmto označením si môžeme predstaviť napríklad telefónnu a ďalekopisnú sieť. Šlo o prioritný spôsob komunikácie, čo sa týkalo aj objektu 7-S v Třešti. Veliteľské objekty CO boli napojené na verejnú telefónnu sieť predovšetkým z dôvodu nutnosti komunikácie s úkrytmi CO obyvateľstva, podriadených štábov objektov (výrobné podniky), ale aj pracovísk jednotlivých služieb CO. Okrem VTS boli ale napojené aj na sieť MV a MNO, ktorá fungovala oddelene a bola realizovaná pomocou siete diaľkových káblov a zosilňovacích staníc. Sekundárne bola komunikácia vykonávaná rádiovo, tento druh spojenia pre CO zaisťovali Ľudové milície. 7-S je však v tomto ohľade výnimkou, pretože ako jeden z mála objektov ŠTOK disponoval vlastnou nezávislou vysielacou stanicou, ktorá sa nachádzala v neďalekej obci Stonařov. Šlo ale o záložný spôsob komunikácie a RVS v Stonařove by bola využitá až v okamihu, kedy by zlyhalo spojenie po kábloch. Pokiaľ by ani toto spojenie neprichádzalo do úvahy, disponoval každý veliteľský objekt jedným núdzovým rádiovým vysielačom, ktorý bol umiestnený priamo v objekte. 

2.3 Prvé podzemné podlažie

Na tomto podlaží bolo pracovisko – operačná sála, odkiaľ sa riadili prípadné evakuácie a jednotlivé služby CO v okrese Jihlava. Veliteľom (náčelníkom) objektu bol spravidla predseda ONV.

Taktiež tu bolo pracovisko spojárov a miestnosť s ďalekopismi. Objekt bol napojený na vnútorný ale aj verejný rozhlas, ktorým mohlo byť informované obyvateľstvo. V tomto podlaží nájdeme aj podateľňu spisovne.

V oboch podzemných podlažiach by sme toho našli samozrejme mnoho viac, ale v roku 2012 bolo takmer všetko vybavenie z objektu vysťahované a tak sa tu dnes nachádzajú poväčšine prázdne sály a miestnosti.

 

Súčasný stav

Objekt 7-S bol v roku 2002 predaný do správy Hasičského záchranného zboru a naďalej slúži ako krízové pracovisko. Môže za to predovšetkým skutočnosť, že šlo o chránené pracovisko poslednej generácie. S postupom času však začali vznikať požiadavky na zmenu vnútornej dispozície objektu a nahradenie zastaraných technológií.
Následná rekonštrukcia objektu bola odhadnutá na 350 mil. Kč, spolu so skutočnosťou, že údržba objektu vyšla ročne na 4 mil. korún a zamestnala až 6 ľudí, stali sa tak financie hlavným dôvodom, prečo bolo pristúpené v roku 2011 k odtajeniu objektu.

Ďalšou etapou mal byť prenájom objektu, kedy bol objekt poskytnutý na prenájom pre účely vybudovania datacentra systému IZIP, ktorý ale bol neskôr zrušený a DC tak nikdy nebolo zriadené. Po nezdaru s projektom IZIP pokračovalo ZSMV s hľadaním ďalších nájomcov. Výška prenájmu bola stanovená na jeden milión korún ročne, čo nekorešponduje s cenou prenájmu v Jihlavskom okrese, tobôž nie v samotnej Třešti. Navyše využiteľnosť objektu je vďaka podzemnému objektu veľmi špecifická a jedinou možnosťou na využitie bez výraznejších investícii sú tak iba skladovacie priestory. Časť objektu tak dodnes slúži ako skladovacie priestory pre Ministerstvo vnútra.

Vďaka nadšencom z Múzea Tesla Třešť sa však v roku 2015 podarilo dohodnúť so ZSMV možnosť mimoriadnych prehliadok pre verejnosť a objekt tak získal svoje zmysluplné využitie ako múzeum. Nemusí tomu tak ale byť dlho. Vďaka aktuálnej bezpečnostnej situácii je budúcnosť prehliadok nejasná. Je tak možné, že sa paradoxne opäť dočkáme dňa, kedy objekt 7-S v Třešti bude považovaný za krízové pracovisko, nech už takéto opatrenie z praktického hľadiska dáva zmysel či alebo nie.

___________________________

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *