Od začiatku budovania systému CO,  teda od začiatku 50. rokov sa budovali štáby okresov priamo v meste a to vo väčšine prípadov ako zastavané v pivničných priestoroch bývalých úradoch ONV alebo iných budovách, ktorých suterén lepšie vyhovoval pre umiestnenie VS (kultúrne domy, školy a pod.). Do roku 1960 bolo zakázané budovať VS krajov a okresov mimo mesta. Až po roku 1960 s nástupom atomizácie civilnej obrany a prekategorizovani okresov sa začali budovať VS krajov a okresov mimo miest, keďže tie boli zraniteľné pri prípadnom jadrovom útoku, prípadne boli umiestnené v záplavovej oblasti a prípadná prelomová vlna by takéto veliteľské stanovište vyradila z činnosti. Pôvodné VS okresov v mestách slúžili už len ako pohotovostné VS. Niektoré štáby CO okresov však aj po roku 1960 ostali v pôvodných priestoroch. Na tento stav mala vplyv predchádzajúca kategorizácia a prídel finančných prostriedkov, ktorý z toho vyplynul. Nová kategorizácia si vynútila výstavbu nových veliteľských stanovíšť.Z tohto dôvodu bolo neďaleko Považskej Bystrice vybudované nové veliteľské stanovište štábu CO okresu PB. Podmienkou pre výber lokality nového HVS bola nielen poloha mimo záplavového územia, ale aj blízkosť vedenia diaľkového telekomunikačného kábla, ktorý slúžil pre potreby zvláštnej siete MNO a MV.   

1. Konštrukcia a odolnosť objektu

Ide o samostatne stojací objekt, ktorý pozostáva z nadzemnej a podzemnej časti. Nadzemná časť (dom) disponuje bytom pre správcu objektu s dvoma izbami a soc. zariadením. Ďalej disponuje uhoľňou, kotolňou a samotným vchodom do VS. Konštrukcia domu je murovaná a to z tehál P100 na maltu nastavovanú M25 a zo škvarobetónových tvárnic A29 na maltu vápennú. Súčasťou areálu je taktiež príjazdová cesta, parkovisko, anténne pole a bojový vstup.  

Podzemnú časť tvorí zapustený železobetónový monolit s vonkajšími rozmermi 28,90 x 24,60 m s triedou odolnosti 3 a kapacitou 120 pracovníkov štábu CO okresu. Hrúbka obvodových stien činí 40 cm z dusaného prostého betónu B170. Ochranné priestory vchodov a obvodové múry a priečky operačnej sály a fekálnej jimky sú zosílené železobetónom B170.

Stropnica objektu je monolitickej ŽB konštrukcie z betónu B170 a hrúbky 35 cm. Nad ňou je vrstva spádového betónu hrúbky 17 cm, dvojitá lepenková izolácia a ochranná betónová mazanina s hrúbkou 10 cm. Celú stropnú konštrukciu pokrýva zásyp vyťaženou zeminou s hrúbkou 33 cm a ornicou pre osiatu trávu s hrúbkou 20 cm.

Vodorovnú izoláciu tvorí ochranný cementový poter hr. 2 cm, 1x lepenka A 500/H + 1x sklobit + 1x lepenka A 500/H + 4x asfaltové nátery.

Zvislú izoláciu tvorí 1x lepenka A 500/H + 1x sklobit + 1x lepenka A 500/H + 4x asfaltové nátery, tehlová prímurovka hr. 15 cm.

Investorom stavby bol KNV – ŠTK CO,  Banská Bystrica. Generálnym projektantom bol Plynoprojekt, Praha 1, Národní tř. 38. a bol skolaudovaný v roku 1964.

Úkryt má  na hlavnom (mierovom vstupe) osadené tlakovo plynotesné dvere D-1,5. Mierový vstup je prístupný z nadzemnej budovy. Bojový vstup je vyvedený mimo úkryt do voľného priestranstva a na jeho vstupe sú osadené taktiež tlakovo plynotesné dvere D-1,5. Bojový vstup samozrejme disponuje odmorovacou priepusťou. 

Pôdorys a dispozičné riešenie objektu

2. Operačná časť

Operačnú časť CHP tvorí:

• Veliteľská časť,
• Spojovacia časť,
• Sociálna časť,
• Pomocné priestory.

2.1. Veliteľská časť

Srdcom veliteľskej časti je operačná sála,  ktorá bola pomocou manipulačných okien po jej obvode prepojená s operačnou skupinou, veliteľskou miestnosťou, prieskumnou skupinou a chemicko-zdravotnou skupinou. Podlaha operačnej sály a miestnosti operačnej skupiny sa nachádzajú 60 cm pod úrovňou všetkých ostatných miestnosti v úkryte. Operačná sála disponovala stolmi pre zástupcov jednotlivých skupín CO, veľkú náletovú a situačnú mapu a telefónnymi prístrojmi. Súčasťou veliteľskej časti sú taktiež tylová skupina a technická skupina. 

2.2. Spojovacia časť

Spojovacia skupina mala k dispozícii nasledujúce spojovacie prostriedky:

• Technické spojovacie prostriedky  riadené výpravňou:
  • Telefónna ústredňa – vybavená dvojicou skriňových šnúrových prepojovačov s klapkami MB a linkou AUT,
  • Telefónna ústredňa – vybavená digitálnou ústredňou Panasonic 1232,
  • 8 samostatných telefónnych kabínok,
  • Ďalekopis – T100 od Zbrojovky Brno,
  • RDST – KV,
  • RDST – VKV.
• Technické spojovacie prostriedky účelové:
  • Šifrové pracovisko,
  • Vyrozumievacie pracovisko P-160,
  • Rozhlasový uzol – vyrozumenie obcí, 
  • Rozhlasový uzol – miestna (objektová) rozhlasová ústredňa,
  • Drôtový rozhlas.

Objekt je taktiež napojený na diaľkový kábel BA – ZA a to odbočkou cez poštový úrad nemenovanej obce, v ktorej sa tento objekt nachádza a to v počte 8 tel. vedení. 

Do miestnosti TÚ bola vyvedená pobočková ústredňa Tesla USH 60 s manipulačným prístrojom pre 5 štátnych liniek.

ŠTOK DK mal linkové spojenie so všetkými štábmi CO objektov a jednotiek CO v okrese, z ktorých najvýznamnejšie boli:

• OVS, Považská Bystrica,
• ZŤS, Dubnica nad Váhom,
• EVÚ, Nová Dubnica,
• Cementárne, Ladce,
• Povodie Váhu, Nimnica,
• Gumárne, Púchov,
• ZVL, Považská Bystrica.

2.3. Sociálna časť

Sociálnu časť tvorí kuchynka (vybavená sporákom, kredencom a výdajným okienkom). jedáleň, sklad proviantu a odpočiváreň. Súčasťou objektu je ošetrovňa s malou lôžkovou časťou. Sociálne zariadenie disponuje štvoricou splachovacích záchodov, troma pisoármi a oddelenou umyvárňou.

2.4. Pomocné priestory

Medzi pomocné priestory patrili:

• Sklad spoj. skupiny,
• Sklad FVZ,
• Dielňa,
• Miestnosť dispečera 

3. Technologická časť

3.1. Filtroventilácia 

3.1.1. Filtroventilačné zariadenie

Filtroventiláciu vzduchu zabezpečujú 4 typové stanice FVZ-300b so samostatnou prachovou komorou. Nasávanie vzduchu je vedené v dvoch vetvách nezávisle cez 2 nasávacie hlavice, pričom vždy jedná stanica vo vetve je určená ako záloha. 

Na povrchu sú vyvedené ŽB hlavice a to:

• Hlavica 80/80 cm – Nasávanie FVZ I.
• Hlavica 80/80 cm – Nasávanie FVZ II. 
• Hlavica 80/80 cm – Vetranie fekálnej jímky a akumulátorovne
• Hlavica 65/65 cm – Výfuk DA

3.1.2. Útlm hluku

Projekt rieši otázku prieniku hluku vzduchovodmi FVZ a jeho útlmu na požadovanú hladinu pomocou tĺmiacích vložiek typu „A“, dodávaných Stavebnými isolacemi Kutná Hora, ktorých základné rozmery sú 200x300x900 mm. Tieto prvky sú zložené za sebou do rozvodného potrubia tak, aby sa hladina hluku znížila a priblížila hodnote 45 dB. Zdrojom hluku v objekte, ktorý pôsobí prienikom do jednotlivých miestnosti sú ventil o 0,6 kW a intenzite hluku 99 dB každý, t.j. celkom 4 ventily činia 105 dB. V rozvodnom potrubí vzduchu vznikne prirodzený útlm hluku v kolenách, odbočkách, preschodoch a pod., ktorý činí približne 15 dB. Pri hľadaní min. tlmiaceho účinku použitých vložiek je potreba 15 ks vložiek pri frekvencii 100 Hz.

Z toho vyplýva, že pri použití 14 ks vložiek bude hladina hluku činiť 63 dB. z toho 15 dB nám utlmia kolena, odbočky a iné diely vzduchovodu a dostaneme sa tak na požadovanú hladinu hluku 45 dB. Tlmiče vzduch dodávajú Stavební isolace n.p. Kutná Hora, Stará Kruhovka. Potrubie, prechádzajúce stenami miestnosťami so zdrojom hluku je potrebné obaliť izolačnou hmotou.

3.2. Elektrická energia

3.2.1. Elektrorozvodná sieť

Zo stožiarovej trafostanice, vybudovanej na pozemku stavby, bude zemným káblom AKP 3×50+35 mm², uloženým vo výkope 50×80 cm. napájaná prípojková skriňa NJ 100, zabudovaná vo vonkajšej stene nadzemnej budovy vedľa hl. vchodu. Z tejto skrine je napájaný len elektromerný rozvádzač SOP I – jednokrídlový 60×7 cm, vodičom AG 4×35 mm2, vedeným v oceľovej trubke s priemerom 50 mm, uloženým pod omietkou. Od tohto rozvádzača , kde je osadený elektromer ET 4-75 A, je napájaný vodičom AG 4×35 mm2, uloženým v povlakovej trubke s priemerom 46 mm pod omietkou oceloplechový rozvádzač „P 52, 50×52,50“. Z tohto rozvádzača bude napájaný jednak káblom AKP 3×35+25mm2 uloženým čiastočne v oceľovej trubke s priemerom 50 mm, čiastočne v káblovom kanáli v podzemí automatický rozvádzač „ADA-Z“, jednak vodičom AGU 4×10 mm², uloženým v povlakovej trubke s priemerom 29 mm pod omietkou, vedenou až do kotolne, kde bude pevne uložený na príchytkách až k liatinovému rozvádzaču LRK.

Rozvod svetelný v nadzemnej budove je vodičom AGY 2,5 mm2, zásuvkový vodičom AGY 4 mm2 v omietke. V kotolni je realizovaný rozvod el. prúdu chránenými vodičmi AGU a to svetelné vedenie vodičom 2,5 mm2, zásuvkové vedenie 24 V vodičom 2×4 mm2 a motorové vedenie vodičom 4×2,5 mm2, ktoré sú pevne uložené na príchytkách, alebo nosných lištách.

Svietidla v kotolne sú nepriedušné bakelitov, spínače a zásuvky sú tiež bakelitové, v ostatných nadzemných priestoroch sú obyčajné pre normálne prostredie a spínače, prepínače zásuvky sú pre vodiče AGY v omietke.

V riadiacej miestnosti dieselagregátu je umiestený automatický rozvádzač „ADA-Z“ pre sťažené klimatické prostredie, ktorý automatický spúšťa a riadi chod DA ústrojenstva o výkone 50 kW a napätia 3×400/231 V 50 Hz, spúšťaným elektricky. Toto zariadenie dodávajú ako celok Závody naftových motoru n.p závod D3 Hořovice. Tento rozvádzač má nasledujúce parametre:

Šírka 1415 mm, výška 2030 mm a hĺbkou 600 mm, je oceľovo plechový , uzavretý, prístup do rozvádzača je dvermi. Časť na striedavý prúd je vybavená všetkými meracími, istiacimi, regulačnými a kontrolnými prístrojmi, dôležitými pre prevádzku.

Jednosmerná časť, napájaná z akubatérie 24 V sa skladá z kontrolnej a ovládanej reléovej sústavy, ktorá riadi a kontroluje činnosť na striedavý prúd, t.j. sieť a motor s alternátorom. Pretože rozvádzač slúži pre výkonovú radu DA, odpovedajú rozsahy prístrojov príslušnej technickej špecifikácii podľa potvrdenej objednávky. S týmto rozvádzačom bol dodaný tiež stopovací magnet S2, namontovaný na motor a riadi prívod nafty. Technické údaje sú nasledujúce:

Napätie 24 V, prúd 11 A, počiatočný tlak 2 kPa, v pritiahnutom stave 5 kPa, zdvih 20 mm, najdlhšia doba zapnutia 40 s, najdlhšia doba kľudu 10 min. 

Rozvádzač je umiestnený v riadiacej miestnosti a priestor okolo neho dovoľuje ľahkú obsluhu prístrojov na čelnom paneli a prístup do rozvádzača spredu aj zozadu. Najmenšia vzdialenosť zadnej steny rozvádzača od steny je 800 mm a predného panelu 1500 mm.

Elektroinštalácia – podzemná časť 

Z rozvádzača „ADA-Z“ je napájaný káblom AKP 3 x3 35 + 25 mm², uloženým v káblovom kanáli rozvádzač LR1, umiestnený v miestnosti (52) – RÚ. Z tohto rozvádzača je napájaný jednak liatinový rozvádzač LRM1 v miestnosti FVK chráneným vodičom AGU 4 x 6 mm², vedeným v káblovom kanáli s napájacím káblom, tak rozvádzač LR2 káblom AKP 4 x 5 mm², pevne uloženým na príchytkách resp. nosných lištách, z ktorého je napájaný rozvádzač LR3 chráneným vodičom AGU 4×16 mm². Rozvod elektrického prúdu k jednotlivým svietidlám, zásuvkám, elektromotorom, zásobníkom horúcej vody a ovládacím a iným prístrojom je prevedený chránenými vodičmi AGU, pevne uloženými na príchytkách resp. nosných lištách. Elektromotory ventilátorov FVZ sú ovládané dvojtlačítkami, umiestnenými priamo na rozvádzači LRM1 a ich prevádzka je signalizovaná žiarovkami, zabudovanými v každom dvojtlačítku. 

Použité svietidla sú bakelitové, nepriedušné – priechodové typy 15302 pre žiarovku 60 W, stropné typy 15203 pre žiarovku do 200 W. Spínače a prepínače sú bakelitové, v prevedení do vlhka a sú umiestnené na vhodných miestach vedľa vstupných dverí v obvyklej výške, t.j. 1,4 m od podlahy. Zásuvky sú tiež bakelitové do vlhka dvojpólové 10 A, chránené a ich ochranný kolík je pripojený na nulový vodič vedenia.

V riadiacej miestnosti a miestnosti DA sú namontované svietidla typu 15302 pre núdzové osvetlenie týchto miestností, ktoré sú napájané z akumulátorovej batérie 24 V a ovládané sú spínačom, umiestneným pod liatinovou poistnou skriňou LRN1.

Do miestnosti rádiovysielača je zavedený trojfázový prívod z rozvádzača LR3, ukončený trojpólovou zásuvkou. Z rozvádzača LR2 je vedený trojfázový prívod do miestnosti rádiostanice-vysielanie pre liatinovú zásuvkovú skriňu LZS.

V miestnosti kalových čerpadiel  je namontovaný sieťový prepínač pre prepínanie  napájacieho vedenia motora čerpadla na druhé čerpadlo rezervné tak, že v prípade poruchy motora, bude zapojené čerpadlo druhé. Druhý dvojpólový prepínač slúži k prepnutiu solendidového ventilu mazacej vody. Stýkač k spusteniu motora tohto čerpadla je ovládaný plavákovým spínačom PSP. 

Uzemnenie

Stred generátora je uzemnený 13 samostatnými doskami Fe – Zn 2000 x 500 x 3 mm. kolmo v zemi 2 m hl. zapustenými v teréne až 8 m  ďaleko od stavby. 

Uzemňovací vodič je Fe – Zn 10 mm Ø, ktorý bude v stavbe pevne uložený vedľa napájacieho kábla a mimo stavby voľne uložený do výkopu až k uzemňujúcim doskám, na ktoré je privarený, resp. pripevnený na svorky k doskám privarené.

Všetky spoje sú zaliate dôkladne asfaltom. Všetky liatinové rozvádzače sú na tento vodič pripojené pospojovaním. Prechodový odpor nesmie byť väčší ako 2 Ω a všetky kovové hmoty zariadení, kostry elektromotorov a iných spotrebičov musia byť pripojené na nulový vodič vedenia. Z miestnosti (61) a (40) je vykonané samostatné uzemnenie vodičom Fe-Zn 10 mm Ø, ukončené rozpojovacou svorkou v drevenej skrinke. Tento vodič je vyvedený do terénu a vedený vo výkope až k 2 zemniacím doskám  Fe-Zn 2000x500x3 mm, ktoré sú uložené v zemi a pripojené rovnakým spôsobom ako pracovné uzemnenie stredu generátora. Prechodový zemný odpor tohto uzemnenia je 12,5 Ω. Na toto uzemnenie sú pripojené Faradayové klietky, prevedené v týchto miestnostiach. 

Signálne zariadenie

Pred oboma vstupmi sú umiestnené tlačítka v liatinovej skrini, ktoré ovládajú húkačku 220 V. umiestnenú v chodbe. Táto húkačka je napájaná z rozvádzača LR2.

Hromozvodové zariadenie

Nadzemný objekt je chránený proti úderu bleskom dvoma záchytnými tyčami dĺžky 1,5 m, každá s 2 uzemňovacími doskami Fe- Zn 2000 x 500 x 3 mm kolmo v zemi zakopanými až 8 m od stavby. Vo výške 2 m nad zemou je zvodový vodič spojený rozpojovacou svorkou a zvod k zemi je chránený ochranným uholníkom. Pripevnenie vodiča na dosky je vykonané rovnakým spôsobom, ako v predchádzajúcom uzemnení. 

3.2.2. Dieselagregát

Použitý DA 4S110 1500 ot/min (ČZNM n.p. závod 03 Hořovice) s alternátorom A10a4 – 50 kVA slúži k dodávke el. energie pre ZS v dobe prerušenia dodávky el. energie z vonkajšej siete. DA je uložený na betónovom bloku a opatrený gumovými tlmičmi. Nasávanie DA  je z miestnosti  strojovne za použitia odvádzaného vzduchu z objektu za prevádzky „filtroventilácia“  FVZ, inštalovanej v stavbe. V dobe ostatných prevádzok sa nasávanie uskutočňuje priamo z vonkajšej atmosféry.

Pre štartovanie DA je v miestnosti obsluhy namontovaná akumulátorová batéria, ktorá je prepojená cez štartovaciu skriňu so štartérom DA. Pohonné hmoty k DA sú dodávané z prevádzkovej nádrže s objemom 75 litrov, umiestnenej taktiež v strojovni DA a spojené s ním medeným potrubím s priemerom 10 mm.

Doplňovanie prevádzkovej nádrže je pomocou ručného krídlového čerpadla, ktoré nasáva pohonné hmoty z rezervnej nádrže (súdy s obsahom 2000 litrov) a dopravuje palivo do prevádzkovej nádrže pomocou potrubia 1“. Zásobná a prevádzková nádrž je odvzdušnená do PP. Výfuk DA je opatrený tlmičom výfuku a vyvedený cez expanznú nádrž do voľnej atmosféry. Spojenie nasávacieho a výfukového potrubia s DA je uskutočnené pomocou pružinových oceľových hadíc, ktoré odstraňujú prenášaniu vibrácii motora na potrubie. Chladenie motora je riešené pomocou retenčnej nádrže a automaticky regulované. V prípade poruchy automatiky je možné regulovať chladenie ručne, obchodzími  kohútmi.

Obsluha DA nevstupuje do strojovne DA, obsluhuje a sleduje chod DA jedine z riadiacej miestnosti oknom, inštalovaným za týmto účelom v predelovom murive strojovne a riadiacej miestnosti.

Vysálané teplo DA je odvádzané zo strojovne pomocou chladenia cirkulačného vzduchu zariadením, ktoré je inštalované v tejto miestnosti. Ovládanie jednotlivých funkčných elementov, ktoré ovplyvňujú vlastný chod DA, t.j. nasávanie filtrácie vzduchu, štart DA a pod. je zrejmé z funkčnej a ovládacej schémy , ktorá musí byť vyvesená v riadiacej miestnosti. 

Inštalované zariadenie je nutné udržiavať podľa predpisov o údržbe, predaných užívateľovi výrobcom. 

V záujme docielenia max. životnosti tohto zariadenia sa doporučuje aspoň 1x za týždeň uviesť DA do činnosti a nechať ho pracovať 2-3 hod. Pritom je nutné použiť nasávanie prevádzkového vzduchu ako z prevádzkovej miestnosti, tak aj z vonkajšej atmosféry cez filtračné skupiny v prachovej komore. 

3.3. Klimatizácia a chladenie

3.3.1. Chladenie DA

Z retenčnej nádrže, umiestnenej v miestnosti asanácie – vyzliekarne, je vedená potrubím chladiaca voda do motora DA. Na výtokovom potrubí z DA je umiestnený termostat s kapilárou, nastavený na teplotu 60,5 °C. Pri ohriatí chladiacej vody na túto nastavenú teplotu sa otvorí elektromagnetický ventil a voda začne prúdiť späť do retenčnej nádrže. Ak sa ohreje chladiaca voda na 70,5 °C, otvorí druhý termostat s kapilárou, namontovaný tiež na výtokovom potrubí, elektromagnetický ventil namontovaný na potrubí prívodu studenej vody do retenčnej nádrže, táto sa ochladí a termostat zavrie prívod vody, takže teplota chladiacej vody sa stále udržiava v nastavených medziach. V prípade, ak sa zohriata voda v DA použije k topeniu vo vzduchotechnike pomocou čerpadla, pričom by mohla nastať situácia, že retenčná nádrž by sa vyprázdnila, je výška vodnej hladiny v tejto nádrži regulovaná plavákovým spínačom, takže pri poklese hladiny na nastavenú medzu sa automaticky otvorí elektromagnetický ventil v potrubí studenej vody, nádrž sa doplní a ventil prítok vody zavrie.   

3.3.2. Freónové chladiace zariadenie 

V miestnosti DA je namontovaný priestorový termostat, nastavený na teplotu + 25 °C, ktorý pri dosiahnutí tejto teploty zapne pomocné relé RP 90 I., ktoré jednak otvorí elektromagnetický ventil freónu, jednak spustí ventilátor vzduchu a zároveň motor kompresoru v miestnosti freónu. Pri ochladení vzduchu na + 20 °C termostat vypne relé RP 90 I. a celá prevádzka chladenia sa zastaví. 

V chodbe pred miestnosťou dispečera je namontovaný druhý priestorový termostat, nastavený na rovnaké hodnoty ako v miestnosti DA, pri ktorého zapnutí zapojí pomocné relé RP 90 II. ktoré zapojí elektromagnetický ventil freónu a zároveň motor kompresoru – freón. Po vychladnutí vzduchu na nastavenú medzu termostat vypne relé RP 90 II. a celý proces chladenia sa zastaví rovnakým spôsobom , ako v prvom prípade. Tieto chladiace súpravy sú prepojené elektrický tak, že umožňujú spustenie oboch zariadení nezávisle na sebe, takže chladiť súprava iba v miestnosti DA, alebo iba súprava  freón – priestory CHP alebo obe súpravy spoločne.  

3.4. Vodné hospodárstvo

Zásobovanie vodou objektu je zo studne  kde je osadené pomocné čerpadlo Nantila-U-VL-1-V. Voda je čerpaná potrubím Js 6/A” do tlakovej nádrže s obsahom 750 litrov. Z tejto nádrže je voda rozvedená k jednotlivým zriaďovacím predmetom, el. ohrievačom vody a ventilom K3 Js ¾“.  Pre chladenie DA je voda zavedená do retenčnej nádrže. Pre chladenie freónového chladiča bude voda prevádzaná priamo z rozvodu v objekte. Teplá voda pre umývadla je ohrievaná v dvoch elektrických ohrievačoch vody – jeden s obsahom 200 litrov umiestnený v ošetrovni a druhý s obsahom 50 litrov vody umiestnený v kuchynke. Potrubie vo vnútri objektu je navrhnuté z oceľových trubiek závitových, asfaltovaných, vedených voľne po stenách a opatrených náterom.

Pre núdzovú zásobu vody sú v objekte osadené 3 tlakové nádrže, každá s obsahom 500 litrov, umiestnené v jedálni a jednej tlakovej nádrže s obsahom 750 litrov vody.

Studňa má hĺbku 10 m a je tvorená betónovými skružami s priemerom 150 cm. Vstup do ochranného a obslužného priestoru nad studňou je cez ľahký oceľový poklop 100/90 cm, pod ktorým sa nachádza tlakovo plynotesný poklop P-1,5 a na dne tejto šachty sa nachádza plynotesný poklop P-0. Na stene šachty sú osadené 4x stúpacích želiez. 

V nadzemnej časti objektu je voda vedená pre dve umývadla, sprchu, WC a v kotolni k výtokovému ventilu K3 Js ½“. Potrubie je privádzané z podzemnej časti objektu.    

3.5. Kanalizácia

V podzemí  sa odvodňujú  podlahové vpuste Js 70 mm, sociálne zariadenia (WC, umývadla, pisoár) a prepad od retenčnej nádrže. Všetka voda od týchto predmetov  je zvádzaná do nádrže pod objektom a odtiaľ prečerpávaná dvoma kalovými čerpadlami HFCW-80 do kanalizačnej šachty Š1 pri objekte. Potrubie vo vnútri objektu je navrhnuté z liatinových trubiek odpadných v príslušných profiloch. Výtlačné potrubie od kalových čerpadiel  sa prevedie v objekte z liatinových trubiek prírubových, mimo objekt z trubiek hrdlových Js 80 mm.

V nadzemnej časti objektu odvodňujú sa WC, sprcha, umývadlo a podlahové vpuste Js 70 mm. Odpadné vody od týchto predmetov sú taktiež zvádzané do navrhnutej kanalizačnej šachty Š1. Z tejto šachty sú splaškové vody odvedené do biologického septiku. Potrubie je navrhnuté z kameninových trubiek Js 250 mm. Na trase kanalizácie sú navrhnuté celkom tri revízne šachty  Š1, Š2 a Š3 – Js 100 cm.  

Trativod je navrhnutý okolo objektu  z drenážnych trubiek Js 10 cm v spáde 0,5 % do kanalizačnej šachty Š1 pri objekte.

[Show slideshow]

1 2 ... 5 ►

Stav k 2016