1. Starý ŠTOK
Pôvodný ŠTOK vybudovaný v 50. rokoch bol vybudovaný v suterénnych priestoroch pod Piaristickým gymnáziom Jozefa Braneckého v Trenčíne (bývalý Jezuitský kláštor vybudovaný r. 1662). Nadriadeným orgánom ŠTOK TN bol do roku 1960 ŠTK Bratislavského kraja. Po roku 1960 bol podriadený ŠTK Západoslovenského kraja so sídlom v Bratislave.
Šlo o vstavaný úkryt betónovej konštrukcie so IV. triedou odolnosti. Po vybudovaní nového CHP slúžil pre potreby ukrytia žiactva daného gymnázia a v r. 1998 bol vyradený z evidencie z dôvodu zlého technického stavu s možnosťou využiť suterénny priestor ako JÚBS po rekonštrukcii.
2. Nový ŠTOK
Keďže pôvodný ŠTOK bol vybudovaný priamo v centre mesta, s nástupom atomizácie CO a novou kategorizáciou prišla požiadavka pre výstavbu nového veliteľského stanovištia. Z tohto dôvodu bolo na neďaleko Trenčína vybudované nové veliteľské stanovište štábu CO okresu TN. Podmienkou pre výber lokality nového HVS bola nielen poloha mimo mesta a záplavového územia, ale aj blízkosť vedenia diaľkového telekomunikačného kábla, ktorý slúžil pre potreby zvláštnej siete MNO a MV.
Doba zpohotovenia tohto CHP je do 2. hodín pri druhom stupni pohotovosti a doba zaujatia do 4. hodín pri prvom stupni pohotovosti.
Ide o samostatne stojací stále tlakovo odolný úkryt, IV. triedy odolnosti, monolitickej ŽB konštrukcie. Úkryt bol realizovaný v rokoch 1968 až 1971 s rozpočtovými nákladmi 7 mil. Kčs.
Priestorové údaje:
- Zastavaná plocha: 1083 m2
- Plocha pre osadenstvo: 447 m2
- Plocha technicko-prevádzkového bloku: 157 m2
- Objem čistého priestoru: 1475 m3
Úkryt má jeden mierový vchod, prístupný zo suterénu budovy, ktorá nad ním stojí a jeden bojový vchod s odmorovacou priepusťou. Na vstupe BV sú osadené TP dvere D-7,5. Na vstupe MV sú osadené TP dvere D-1,5.

2.1 Operačná časť
Operačnú časť CHP tvorí:
- Veliteľská časť,
- Spojovacia časť,
- Sociálna časť,
- Pomocné priestory.
2.1.1 Veliteľská časť
Srdcom veliteľskej časti je operačná sála, ktorá bola pomocou manipulačných okien po jej obvode prepojená s operačnou skupinou, veliteľskou miestnosťou, prieskumnou skupinou zdravotno-veterinárnou skupinou, tylovou skupinou a technickou skupinou. Operačná sála disponovala stolmi pre zástupcov jednotlivých skupín CO, veľkú náletovú a situačnú mapu a telefónnymi prístrojmi.
2.1.2 Spojovacia časť
Spojovacia skupina mala k dispozícii nasledujúce spojovacie prostriedky:
- Technické spojovacie prostriedky riadené výpravňou:
- Telefónna ústredňa – vybavená skriňovým šnúrovým prepojovačom s klapkami MB a linkou AUT,
- Telefónna ústredňa
- 8 samostatných telefónnych kabínok,
- Ďalekopis – T100 od Zbrojovky Brno,
- RDST – KV,
- RDST – VKV.
- Technické spojovacie prostriedky účelové:
- Šifrové pracovisko,
- Vyrozumievacie pracovisko P-160,
- Rozhlasový uzol – vyrozumenie obcí,
- Rozhlasový uzol – miestna (objektová) rozhlasová ústredňa, TESLA AUA 4712
- OKOB
Objekt je taktiež napojený na diaľkový kábel TN – NR.
ŠTOK TN mal linkové spojenie so všetkými štábmi CO objektov a jednotiek CO v okrese, z ktorých najvýznamnejšie boli:
- TOS, Trenčín
- Merina, trenčín
- Chirana, St. Turá
- Konštrukta, Trenčín
- Slovakotex, Trenčín
- Odevné závody, Trenčín
- KARA, Trenčín
- Čs. št. kúpele, Tr. Teplice
- Vzduchotech. závody, Nové m. nad Váhom
- VUMA, Nové m. nad Váhom
- Skloobal, Nemšová
- Závody 29. augusta, Moravské Lieskové
- a iné…
2.1.3 Sociálna časť
Sociálnu časť tvorí kuchyňa (vybavená sporákom, kredencom a výdajným okienkom). jedáleň a sklad potravín. Súčasťou objektu je ošetrovňa s malou hygienickou časťou. Sociálne zariadenie disponuje dvoma samostatnými WC (každé s troma oddelenými splachovacími záchodmi a vlastnou umyvárkou). K dispozícii bola ešte jedná veľká umyvárka s vaňou a sprchovacím kútom. K dispozícii sú tiež odpočínkové priestory pre veliteľa CO okresu a veliteľa a dôstojníkov bojovéj zmeny.
2.1.4 Pomocné priestory
Medzi pomocné priestory patrili:
- Príručný sklad
- Sklad FVZ
- Sklad CO
- Šatňa
- Archív
- Rozmnožovňa
- Spisovňa
2.3 Technologická časť
2.3.1 Filtroventilácia
Filtroventilačné zariadenie
Filtroventiláciu vzduchu zabezpečujú 4 typové stanice FVZ-300b/60 so samostatnou prachovou komorou. Nasávanie vzduchu je vedené v dvoch vetvách nezávisle cez 2 nasávacie hlavice, pričom vždy jedná stanica vo vetve je určená ako záloha.
Doba prevádzky izolácie je obmedzená tepelnými a vlhkostnými pomermi v úkryte na 3h a doba prevádzky v režime filtroventilácia na 72 h a v režime izolácia 3 h..
Na povrchu sú vyvedené ŽB hlavice a to:
- Hlavica 80/80 cm – Nasávanie FVZ I.
- Hlavica 80/80 cm – Nasávanie FVZ II.
- Hlavica 80/80 cm – Vetranie fekálnej jímky a akumulátorovne
- Hlavica 65/65 cm – Výfuk DA
2.3.2 Elektrická energia
Elektrorozvodná sieť
Zo stožiarovej trafostanice, vybudovanej na pozemku stavby, bude zemným káblom uloženým vo výkope napájaná prípojková skriňa zabudovaná vo vonkajšej stene nadzemnej budovy. Z tejto skrine je napájaný len elektromerný rozvádzač. Z tohto rozvádzača bude napájaný v podzemí automatický rozvádzač „ADA-Z“ umiestený riadiacej miestnosti dieselagregátu, pre sťažené klimatické prostredie, ktorý automatický spúšťa a riadi chod DA ústrojenstva spúšťaným elektricky.
Dieselagregát
Použitý DA 6S110 1500 ot/min (ČZNM n.p. závod 03 Hořovice) s alternátorom slúži k dodávke el. energie pre ZS v dobe prerušenia dodávky el. energie z vonkajšej siete. DA je uložený na betónovom bloku a opatrený gumovými tlmičmi. Nasávanie DA je z miestnosti strojovne za použitia odvádzaného vzduchu z objektu za prevádzky „filtroventilácia“ FVZ, inštalovanej v stavbe. V dobe ostatných prevádzok sa nasávanie uskutočňuje priamo z vonkajšej atmosféry.
Pre štartovanie DA je v miestnosti obsluhy namontovaná akumulátorová batéria, ktorá je prepojená cez štartovaciu skriňu so štartérom DA. Pohonné hmoty k DA sú dodávané z prevádzkovej nádrže s objemom 75 litrov, umiestnenej taktiež v strojovni DA a spojené s ním medeným potrubím s priemerom 10 mm.
Doplňovanie prevádzkovej nádrže je pomocou ručného krídlového čerpadla, ktoré nasáva pohonné hmoty z rezervnej nádrže (súdy s obsahom 2000 litrov) a dopravuje palivo do prevádzkovej nádrže pomocou potrubia 1“. Zásobná a prevádzková nádrž je odvzdušnená do PP. Výfuk DA je opatrený tlmičom výfuku a vyvedený cez expanznú nádrž do voľnej atmosféry. Spojenie nasávacieho a výfukového potrubia s DA je uskutočnené pomocou pružinových oceľových hadíc, ktoré odstraňujú prenášaniu vibrácii motora na potrubie. Chladenie motora je riešené pomocou retenčnej nádrže a automaticky regulované. V prípade poruchy automatiky je možné regulovať chladenie ručne, obchodzími kohútmi.
Obsluha DA nevstupuje do strojovne DA, obsluhuje a sleduje chod DA jedine z riadiacej miestnosti oknom, inštalovaným za týmto účelom v predelovom murive strojovne a riadiacej miestnosti.
Vysálané teplo DA je odvádzané zo strojovne pomocou chladenia cirkulačného vzduchu zariadením, ktoré je inštalované v tejto miestnosti.
Akumulátorovňa
Ďalším záložným zdrojom je akumulátorovňa, ktorá by poskytla núdzové napájanie pre prevádzku telefónnej a ďalekopisnej ústredne a núdzového osvetlenia. Akumulátorovňa ma taktiež vlastné odvetrávanie pre prípad požiaru alebo nadmerného úniku jedovatých plynov z batérií.
2.3.3 Klimatizácia a chladenie
Chladenie DA
Z retenčnej nádrže je vedená potrubím chladiaca voda do motora DA. Na výtokovom potrubí z DA je umiestnený termostat s kapilárou, nastavený na teplotu 60,5 °C. Pri ohriatí chladiacej vody na túto nastavenú teplotu sa otvorí elektromagnetický ventil a voda začne prúdiť späť do retenčnej nádrže. Ak sa ohreje chladiaca voda na 70,5 °C, otvorí druhý termostat s kapilárou, namontovaný tiež na výtokovom potrubí, elektromagnetický ventil namontovaný na potrubí prívodu studenej vody do retenčnej nádrže, táto sa ochladí a termostat zavrie prívod vody, takže teplota chladiacej vody sa stále udržiava v nastavených medziach. V prípade, ak sa zohriata voda v DA použije k topeniu vo vzduchotechnike pomocou čerpadla, pričom by mohla nastať situácia, že retenčná nádrž by sa vyprázdnila, je výška vodnej hladiny v tejto nádrži regulovaná plavákovým spínačom, takže pri poklese hladiny na nastavenú medzu sa automaticky otvorí elektromagnetický ventil v potrubí studenej vody, nádrž sa doplní a ventil prítok vody zavrie.
Freónové chladiace zariadenie
V miestnosti DA je namontovaný priestorový termostat, nastavený na teplotu + 25 °C, ktorý pri dosiahnutí tejto teploty zapne pomocné relé RP 90 I., ktoré jednak otvorí elektromagnetický ventil freónu, jednak spustí ventilátor vzduchu a zároveň motor kompresoru v miestnosti freónu. Pri ochladení vzduchu na + 20 °C termostat vypne relé RP 90 I. a celá prevádzka chladenia sa zastaví.
V chodbe pred je namontovaný druhý priestorový termostat, nastavený na rovnaké hodnoty ako v miestnosti DA, pri ktorého zapnutí zapojí pomocné relé RP 90 II. ktoré zapojí elektromagnetický ventil freónu a zároveň motor kompresoru – freón. Po vychladnutí vzduchu na nastavenú medzu termostat vypne relé RP 90 II. a celý proces chladenia sa zastaví rovnakým spôsobom, ako v prvom prípade. Tieto chladiace súpravy sú prepojené elektrický tak, že umožňujú spustenie oboch zariadení nezávisle na sebe, takže chladiť súprava iba v miestnosti DA, alebo iba súprava freón – priestory CHP alebo obe súpravy spoločne.
2.3.4 Vodné hospodárstvo
Zásobovanie vodou objektu je zo studne kde je osadené pomocné čerpadlo Nautila. Voda je čerpaná potrubím do tlakovej nádrže s obsahom 750 litrov. Z tejto nádrže je voda rozvedená k jednotlivým zriaďovacím predmetom, el. ohrievačom vody a ventilom. Pre chladenie DA je voda zavedená do retenčnej nádrže. Pre chladenie freónového chladiča bude voda prevádzaná priamo z rozvodu v objekte. Teplá voda pre umývadla je ohrievaná v elektrických ohrievačoch vody.
2.3.5 Kanalizácia
V podzemí sa odvodňujú podlahové vpuste, sociálne zariadenia (WC, umývadla, pisoár) a prepad od retenčnej nádrže. Všetka voda od týchto predmetov je zvádzaná do nádrže pod objektom a odtiaľ prečerpávaná dvoma el. kalovými čerpadlami FEKA 03, resp. dvoma ručnými čerpadlami LILA 75 do kanalizačnej šachty pri objekte.