SVS – 2.d PVOS a 2.rtb [K-305], Rebešovice (CZE)

 

Akcia K-305 bol označovaný objekt VS 22.sld (stíhacej leteckej divízie) [1958-1961] a 76.pldb (protilietadlová delostrelecká brigáda) [1957-1961]. Úlohou objektu bolo riadenie bojovej činnosti stíhacieho letectva a delostrelectva PVOS v okruhu pôsobnosti divízie, kontrola vzdušného priestoru a riadenie vzdušného boja a protivzdušnej obrany v akčnom rádiu pridelených rádiotechnických prostriedkov, riadenie činnosti štábu jednotiek podriadených divízií, spracovanie a odovzdávanie správ pre 76. pldb (76 protilietadlová delostrelecká brigáda, ktorej nástupcom bola 76. plrb).

Projektovanie objektu prebiehalo v roku 1957 a v roku 1958 prebehla samotná výstavba. 18. 7. 1957 prebehlo schválenie orientačnej ceny – navrhnutá predstavovala 4,695.000,- Kčs a schválená 4,734.000,- Kčs. Plánovaných bol 5 budov pre 76 mužov a kuchyňa pre 350 stravníkov. Pri projektovaní sa dokonca počítalo so suchým záchodom a s tým, že v bojovej časti nebude mimo neho, vstupu na VS  a otvorov ventilácie jediná povrchová stavba. Dokonca sa počítalo s tým, že sa do bojovej časti bude voda iba donášať.

Objekt slúžil 76. pldb až do ukončenia jej činnosti, kedy bol odovzdaný 2. divízii PVOS, ktorej priamym nadriadeným bola 7. armáda PVOS.

2 . divízia PVOS (VÚ 7357) vznikla, v súvislosti so zavádzaním raketovej výzbroje, ku dňu 1.9.1969 reorganizáciou z pôvodného 2 . zboru PVOS v podriadenosti Veliteľstvu PVOS v Starej Boleslavi. Jednotky tohto zväzku zaisťovali protivzdušnú obranu územia prakticky celej Moravy a Slovenska. Mierové veliteľské stanovište divízie sa nachádzalo v Jaselských kasárňach v Brne na Štefánikovej ulici, v budove zvanej „Višča“ (49°12’53.735″N, 16°35’56.294″E). Zodolnené bojové VS sa nachádzalo v lesíku severne obce Rebešovice. Súčasne s divíziou zdieľala objekt 2 . rádiotechnická brigáda Brno (VÚ 4074). Volací znak SVS Rebešovice znel „KOPA521“ (koniec 80. a začiatok 90. rokov). Chod SVS zabezpečoval svojimi prostriedkami 2 . prevádzkový prápor Rebešovice (VÚ 4119).

Loc.: 49°6’35.715″N, 16°38’42.537″E

Areál SVS sa nachádza po ľavej strane cesty Chrlice – Rebešovice. Kasárenská časť s autoparkom, slúžiaca 2. prevádzkovému práporu, je situovaná blízko cesty (1. rota obsluha VS, 2. rota dislokovaná v Olomouci, 3. a 4. rota strážna a zabezpečovacia). Na okraji obce boli súčasne vybudované bytové jednotky pre vojakov z povolania. Celkom tu slúžilo okolo 400 VZS a 100 VZP, striedajúcich sa v službe na povrchu v 8 hod. smenách, v podzemí po 24 hodinách. Hotovostná smena na VS zaisťovala nepretržité riadenie a velenie podriadeným raketovým a leteckým útvarom PVOS s priestorom pôsobnosti prakticky po celej Morave a Slovensku. 

no images were found

Štábna budova poskytovala príslušníkom útvaru zázemie, bola tu kuchynka pre ohrev stravy, dôstojnícka jedáleň (zásobovaná z kuchyne v kasárenskom bloku) a ARMA, sociálne zariadenie, spoločenská miestnosť, kancelárie veliteľa SVS, dôstojníka výpočtovej techniky, dôstojníka služby a veliteľa zariadenia A-3, spisovňa a inšpekčné izby.  Južná časť budovy slúžila ako prísne strážené pracovisko šifrantov.

Vlastný objekt podpovrchového zodolneného SVS je jednoposchodová železobetónová monolitická konštrukcia, spevnená nosnými piliermi 50 x 50 cm. Objekt boli vybudovaný roku 1957 v mieste zníženiny po bývalej pieskovni. Nadložie tvorí cca 90 cm zeminy. Roku 1972 bolo pristúpené k celkovej rekonštrukcii objektu, počas ktorej bola pristavená celá nová sála (južná časť objektu), dimenzovaná pre spoločné obsadenie štábom divízie a rádiotechnickej brigády (z VZS sem mali prístup len značkári, operátori A-3 a vyčítači, inak dôstojníci hodnosti npor. vyššie). V starej časti objektu zostali vysielačky, prostriedky spojenia a technické zázemie (väčšina VZS, zástavky a rotmajstri). Pri rekonštrukcii bolo tiež obnovené FVZ, na dodržanie smerných noriem pre výmenu vzduchu bol dodaný nový ventilátor aj kolóna filtrov. Z dôvodu prevádzky výpočtovej techniky bola pristavená aj strojovňa chladenia. Agregát zostal aj po prestavbe pôvodný, zn. ŠKODA, s výkonom 160 kW, s automatickým štartom do 20 sekúnd po výpadku prúdu zo siete.

Vlastná sála s rozmermi 19 x 9,5 metra bola rozdelená drevoplexisklovou priečkou na časť pre štáb 2. dPVOS, („sála bojového velenia“),náčelník směny (SOD) SBV, starší letovod – zástupca NS, letovodi, starší dôstojník PLRV, starší dôstojník – spravodajca, spojovací náčelník, ich zástupcovia, kresliči – planžetisti, technici, ďalší personál a časť pre štáb 2. rádiotechnické brigády („prieskumné a informačné stredisko“): náčelník smeny PIS, smeroví dôstojníci na podriadené útvary, kresliči – planžetisti, (vojaci základnej služby), náčelník ASV (automatizovaného systému velenia).

Príslušníci 2. dPVOS a 2. rtb však obsadzovali SVS len v prípade vyhlásenia PoSy (5 stupňov pohotovosti vzostupne), za normálnych podmienok HoSy (hotovostného systému) celé SVS obsluhovali príslušníci 2. prevádzkového práporu Rebešovice (okrem príslušníkov obsluhy A-3, ktorí boli vždy priamo podriadení štábu divízie). Hotovostnú smenu tvorili na SBV 4 dôstojníci, dôstojník A-3 s piatimi vojakmi, 3 až 4 značkári. Na PIS boli tiež asi 4 dôstojníci a asi 15 značkárov a odčítačov. Ďalej spojovaciu a rádiovú ústredňu obsadzovali ďalšie 3 VZS. Celkom hotovostná smena mala približne 40-60 osôb.

Využívané bolo zariadenie na sledovanie a vyhodnocovanie vzdušnej situácie Almaz A-3 (typ pre stupeň divízie, krycie označenie „diamant“, druhá inštalácia A-3 bola na SVS 3. divízie PVOS v Žatci, vo Větrušicích). Nadradené zariadenie A-2 bolo umiestnené na ÚVS PVOS v Starej Boleslavi.

Almaz A-3

A-3 bol systém sovietskej proveniencie na sledovanie, vyhodnocovanie a odovzdávanie informácií o pôsobení PLRV a stíhacieho letectva proti nepriateľským cieľom. Jednalo sa o plne modulárny počítač, zložený z jednotlivých zásuvných kariet – ak došlo k poruche, bolo teda možné jednoducho chybný kus vymeniť bez nutnosti prerušenia bojovej činnosti. Opravy riešili výhradne poverení dôstojníci štábu 2. dPVOS. Technické výkresy boli k dispozícii v trezorových skriniach v technickej miestnosti A-3, prípadné neopraviteľné moduly sa pred odpísaním dôkladne mechanicky likvidovali. Vojaci, prichádzajúci do styku s týmto zariadením, boli obzvlášť preverovaní VKR, tiež výcvik prebiehal za sprísnených opatrení, dokonca bez možnosti akýchkoľvek vlastných poznámok.

Systém odosielal správy bežne po jednom z dvoch kanálov (jeden záložný). Štandardne sa využíval diaľkový kábel, v prípade jeho výpadku sa prechádzalo na šifrované rádiové spojenie. 

SVS Rebešovice patrili vysielacie strediská Otmarov (49°5’47.413″N, 16°40’57.253″E), Vinice (49°6’15.538″N, 16°38’50.526″E) a Sokolnice. Samotný objekt SVS nemal takmer žiadne aktívne vysielacie zariadenia, všetka komunikácia prebiehala priamo diaľkovým komunikačným káblom, alebo opäť káblovým vedením na spomínané vysielacie strediská.

V októbri 1991 došlo v rámci vytvorenia tzv. „integrovaného druhu ozbrojených síl“ (tj zlúčenie PVOS, PVOPV a VL) k zaradeniu útvarov protivzdušnej obrany pozemných vojsk do organizácie zväzku a jeho premenovaniu na 2. divíziu PVO. Koncom roku 1993 prešli jeho útvary do bezprostrednej podriadenosti novo vytvoreného 4. zboru PVO alebo boli zrušené. Veliteľstvo 2. divízie PVO zaniklo dňom 1. 3. 1994, rušenie SVS v Rebešoviciach prebiehalo ešte do polovice 90. rokov.

Ženijný úkryt ÚO-3

Úkryt pre obsluhu vidovej hlásky – stožiar s pozorovacím stanovišťom stával bezprostredne vedľa objektu

no images were found

___________________________

Použité zdroje:

  • http://www.fortifikace.net/pov_pvos_svs_2_d_pvos.html
  • https://forum.cspvo.cz/

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *