Drnovský armádny areál bol budovaný v rokoch 1981 – 1984. K jeho uvedeniu do provádzky došlo 1. Mája 1985. Areál sa stal sídlom 71. protiletadlovej raketovej brigády a 56. radiotechnického práporu
Dislokácia štábu 71. protiletadlovej raketovej brigády:
(1961 – 1981) – Praha, Kasárne Ruzyně
(1981 – 1985) – Praha, Pohořelec
(1985 – 1999) – Drnov
Súčasťou areálu v Drnove bolo i zodolnené veliteľské stanovište. Jeho predchodcu by sme predtým našli v Prahe, konkrétne v lokalite Vidoule (GPS: 50.0595419N, 14.3459364E). VS na Vidouli bol však oproti Drnovu dispozične menší. V súčasnej dobe sú nadzemné stavby VS na Vidouli zbúrané a podzemie čiastočne zavalené odpadkami a obýváné bezdomovcami.
Areál v Drnove dopadol o poznanie lepšie. Autopark a stanovište 56. radiotechnického praporu už tu síce dnes nenájdeme. V miestach autoparku dnes stoja solárne panely. Ďalšie budovy ale stále stoja. Okrem spomínaného autoparku boli totiž súčasťou areálu i ďalšie podporné stavby, napríklad budova štábu, učebne, sklady, ošetrovňa, kino, knižnica, kotolňa, ubytovacie kapacity, psinec. To najdôležitejšie z areálu, podzemný úkryt, ostal zachovaný.
K areálu patrili i Ďalšie objekty, ktoré by sme ale priamo v Drnove hľadali márne. Reč je napríklad o vysielacom stredisku v obci Vítov, ktoré muselo byt od objektu vzdialené z bezpečnostných dôvodov (GPS: 50.2488231N, 14.1412917E). Vysielacie stredisko s anténnymi poliami by jednak pôsobilo ako demaskujúci prvok, ale hlavným dôvodom bolo predovšetkým rušenie, ktoré by produkovalo. V súčasnosti slúži hlavná budova tohoto vysielacieho strediska ako ubytovňa.
Ďalším odlúčeným pracoviskom bolo navádzacie stanovište v obci Zvoleněves, kde bolo predtým k videniu hneď niekoľko antén (GPS: 50.2053894N, 14.1567197E). Dnes je tu stolárstvo.
Fortifikačným klenotom je však rybník Otrok v obci Zvoleněves. Technológie v úkryte pri svojej prevádzke totiž produkovali veľké množstvo tepla a toho bolo potrebné sa nejakým spôsobom zbaviť. Práve k tomu slúžila „zodolnená“ výmenníková stanica pri tomto rybníku. Vďaka drnovskému bunkru tak bol tento rybník najskôr jedinou vytápanou vodnou plochou v blízkom okolí.
1 Určenie a odolnosť objektu
Bunker slúžil ako Spoločné veliteľské stanovište 71. protilietadlovej raketovej brigády a 56. radiotechnického práporu. Bunker bol zámerne zasadený do terénu takým spôsobom, ktorý čo najviac sťažoval jeho zásah. Z tohoto dôvodu bolo zvolené umiestnenie vo svahu kopca, ktorý bol orientovaný smerom k Prahe a kryje bunker z jednej strany. Z druhej strany je bunker krytý budovami. Nad objektom sa nachádza 200 cm hrubá železobetónová rozprasková doska, ktorá je vystužená roštami zo železnej tyčoviny. Medzi vlastnou rozpraskovou doskou a stropom podzemia je tlmiaca vrstva, ktorá mala absorbovať rozloženú energiu výbuchu. Vďaka tomu mal úkryt bez následkov odolať priamemu zásahu konvenčnou bombou o hmotnosti 250 – 500 kg. Konštrukcia bunkra je z monolitického betónu. Okolo bunkra sa nachádza sieť drenážnych vrtov pre zachytenie vlhkosti.
2 Dispozícia objektu
Veľkosť vnútorného priestoru je 5500 m². Úkryt je vertikálne rozčlenený do troch nepravidelných poschodí a horizontálne rozdelený do troch sekcií. Spodné podlažie je napojené na kábelový kolektor, ktorý vedie pod objektom. Hotovostnú smenu tvorilo 48 ľudí, plný bojový stav však počítal so 170 ľuďmi. Služba v bunkri bola 24 hodinová. Posádka tu mohla prežiť až 27 dní.
Prvú časť objektu tvorilo technologické zázemie. Stredná časť bola samotným veliteľským stanovištom, tretiu časť tvorili sály pre kabíny automatických systémov velenia (ASV) a nevyhnutné technologické zázemie. Za zmienku stojí, že hermetizována bola iba stredná časť objektu. Jednotlivé kabíny ASV bolo možné uzavrieť a hermetizovať zvlášť.
Ešte než vstúpime železnými vrátmi do technologickej časti, môžeme zhliadnuť bývalú trafostanicu objektu a stáčacie miesto, kade bolo možné do nádrže objektu čerpať PHM. Hneď za vstupom nájdeme palivové hospodárstvo, ktorému dominuje nádrž na naftu s objemom 25 000 litrov. Ďalšia nafta bola skladovaná v sudoch.
Zalomením obchádzame mohutné betónové vráta, ktoré bolo možné celkom otvoriť a spriechodniť tak celú centrálnu chodbu v bunkri. Jednalo sa o účinné riešenie, ako uľahčiť výmenu či servis rozmerných zariadení.
V nečistej časti nachádzame rozvodňu vysokého napätia, trafostanicu a strojovňu dieselagregátov, pri ktorej sa zastavíme. Tunajšie štyri elektrocentrály totiž disponovali celkovým výkonom 1,2 MW. To by bez problémov stačilo na napájanie 600 domácností. Pri vyšších stupňoch pohotovosti bol bunker napájaný iba energiou z elektrocentrál, aby sa predišlo prípadnému výpadku prúdu z verejnej siete. Treba spomenúť, že pre zabezpečenie chodu objektu postačilo zapnutie iba dvoch elektrocentrál, ďalšie dve zostávali v zálohe. ASV, ktoré sa nachádzali v zadnej časti objektu, mali zaistené vlastné napájanie z mobilných elektrocentrál.
2.1 Technologické zázemie
Ďalšia v poradí je vzduchotechnika. Tá fungovala neustále, aj keď žiadne zamorenie nehrozilo. V celom bunkri bol udržiavaný mierny pretlak, čo by zamedzilo vniknutiu rádioaktívnych, chemických alebo biologických látok do objektu. Aj keď toto opatrenie bolo dostatočné, napriek tomu by bolo nutné (v prípade použitia otravných látok) v nečistej časti používať prostriedky individuálnej ochrany. Vo vzduchotechnickej časti si môžeme povšimnúť atypické tlakové uzávery, ktoré určite zaujmú svojou veľkosťou. Nasleduje klasická kolóna, kde bol vzduch preháňaný cez hrubé a jemné prachové filtre, o finálne odmorenie vzduchu sa starali kolektívne filtre KF-100. Zaujímavým faktom je, že v tomto objekte nebola nainštalovaná regenerácia vzduchu. Tlakové fľaše tu neobsahovali kyslík, ale iba čistý vzduch. Vzhľadom na veľkosť objektu a počet ukrývaných osôb totiž nebola regenerácia potrebná. Na vzduchotechnickú časť nadväzuje aj vodné hospodárstvo a spoločne výmenníky tepla.
2.2 Čistá časť
Aby sme sa dostali do čistej časti, musíme prejsť ďalšími hrubostennými bránami. Práve na začiatku a na konci čistej časti sa nachádzali hlavné vchody do objektu. Priechod ale nemusel byť bezproblémový a mohol sa skomplikovať, ak by došlo k použitiu jadrových, chemických alebo biologických zbraní. V takom prípade by nás čakal priechod dekontaminačnou slučkou. Priechod bol riadený automaticky a vojak ho nemohol urýchliť, aj keď by sa o to asi takmer každý snažil. Kompletný priechod totiž trval 45 minút. V každej miestnosti odmorovacej slučky sa nachádzali inštrukcie, čo má vojak aktuálne robiť. Na konci slučky čakal lekár, ktorý skontroloval, či bolo odmorenie úspešné. Ak nie, bol vojak vrátený na začiatok slučky a absolvoval celý proces znova. Dekontaminačné slučky sa nachádzali v bunkri celkom dve. Jedna bola prístupná z budovy štábu a druhá z učebného bloku.
Oproti dekontaminačnej slučke nájdeme ďalšiu technologickú časť. Je tu umiestnená kompresorovňa, filtroventilačné jednotky, tlmiace komory, nádrže s pitnou vodou, alebo klimatizačné jednotky. Všetky zariadenia sú tuzemskej výroby a často slúžia aj inde dodnes. Spomenúť môžeme napríklad klimatizáciu JANKA Radotín a.s., ktorá patrí aj v súčasnosti medzi špičku. Zastúpené sú tu ale aj ďalší výrobcovia, napríklad ČKD Praha, ZSE Praha alebo Tesla.
Pokračujeme ďalej, míňame sklad požiarnej techniky a tiež sklad tlakových fliaš. Tie boli naplnené iba stlačeným vzduchom, nie čistým kyslíkom. Ako už bolo povedané skôr, objekt nepotreboval regeneráciu vydýchaného vzduchu.
Odblokovanie jednotlivých dverí s magnetickými zámkami alebo ovládanie technológií objektu. To všetko umožňoval panel vo velíne. Služba na velíne nebola nijako veľká zábava. Obsluha sa tu asi celé hodiny nudila. A tak, ako inde, ani tu nechýbala malá „zašíváreň“ s kanapom a televíziou. Okrem ovládacieho pultu tu ale nájdeme aj jednu veľmi dôležitú vec. Mechanické hlavné hodiny od firmy Pragotron, ktoré zaisťovali jednotný čas v objekte, ale predovšetkým na palebných oddieloch. K velínu priliehali ale aj ďalšie miestnosti, napríklad akumulátorovňa.
Teraz na chvíľu opustíme technológie a vstúpime do časti, kde sa nachádzali kancelárie a zázemie pre personál. Najskôr to zdanlivo nepodstatné. Pokiaľ si personál nekúpil desiatu, bola k dispozícii aj klasická armádna predajňa ARMA, kde boli k dostaniu sladkosti, nealkoholické nápoje vrátane kávy a cigarety. V celom objekte bolo fajčenie prísne zakázané, všade boli inštalované hlásiče EPS (elektronické požiarne signalizácie) a fajčenie bolo povolené na jedinom mieste – vo fajčiarni. Tá mala spoločne s toaletami a umyvárňou odsávanie cez spätnú klapku priamo von z objektu.
Naproti toaletám sa nachádzal štáb, veliteľstvo a pracovne 56. rtpr.
Vráťme sa ale do hornej časti tejto sekcie. Tá bola doménou rôznych druhov spojení. Asi najrozmernejšou miestnosťou bola sála pre ďalekopisy, tu môžete dnes nájsť vystavené exponáty rakiet. V ostatných miestnostiach by sme mohli nájsť napríklad prijímacie stredisko, telefónnu ústredňu, výstupy diaľkových káblov alebo kontrolu spojenia. Práve miestnosť kontroly spojenia bola veľmi zaujímavá. Nachádzali sa tu dva dvadsaťstopové magnetofóny, na ktoré sa priebežne nahrávala všetka hlasová korešpondencia priebehu služby v PoSy.
Kým sa pozrieme do sálu bojového velenia, zavítame ešte raz na poschodie. Tu sa nachádzalo niekoľko pracovní, prevažne prispôsobených na pripojenie telekomunikačnej techniky. Opäť by sme tu našli ďalšiu akumulátorovňu. Najzaujímavejšie na tejto sekcii bolo ale stanovište šifrantov, ktorí sa nachádzali, rovnako ako v iných bunkroch, za mrežami zabezpečeným vstupom. Nájdeme tu aj ústredňu, ďalekopisy a utajené spojenie.
Zaujímavým detailom, ktorý nájdeme v Drnove všade, sú preklápacie hodiny značky Pragotron. Pamätníci si možno spomenú, že rovnakými hodinami bolo vybavené aj pražské metro a nie, nejde o náhodu.
Tunajší areál bol totiž stavaný v rovnakom čase a v niektorých prípadoch aj rovnakými technológiami ako niektoré úseky linky C pražského metra.
2.3 Sály bojového velenia
Činnosť PVO hlavného mesta Prahy bola riadená práve zo sál v Drnove. Presklené sály síce tvorili jeden celok, avšak činnosť tu bola starostlivo rozdelená.
Horná sála patrila 56. rtpr a zakresľovali sa tu pohyby vzdušných objektov. Planžety v hornej časti zobrazovali (v poradí zľava doprava) prehľad pripravenosti jednotiek, nasledovali planžety všeobecnej vzdušnej situácie v západnej a východnej časti republiky. Do tohto planžetu kreslili pátrači nepretržite a to podľa údajov z takzvanej „výstrahy“. Na planžety prehľad pripravenosti jednotiek a malovýškový systém sa kreslilo len pri vyšších stupňoch Pohotovostného systému a Bojovej pohotovosti.
Stredová časť sály patrila 71. plrb, na planžetoch by sme našli prehľad pridelenia cieľov, prehľad všeobecnej vzdušnej situácie v západnej a východnej časti republiky a prehľad pripravenosti jednotiek. Dole sa ešte nachádzal planžet chemickej a radiačnej situácie. V strede sály sa nachádzali automatizované pracoviská (pulty), ktoré slúžili na ovládanie automatizovaného systému velenia Seněž a PORI. Okrem toho by sme tu našli výnosné indikátory kruhového obzoru, celkom dve pracoviská spojárov a pracoviská staršieho operačného dôstojníka. V horných kabínkach je umiestnených desať pracovísk smerníkov, tie komunikovali po linke s palebnými oddielmi a dublovali rozkazy veliacich dôstojníkov, taktiež zbierali podrobné informácie o činnosti plro. Každý smerník mal na starosti 2 protilietadlové raketové oddiely (plro).
Dolná časť sály patrila veleniu Navádzacieho stanoviska 5, kde sedeli letovodi. Tí navádzali lietadlá na ciele.
Neoddeliteľnou súčasťou sálu bojového velenia bola obsluha, v tomto prípade kresliči, ktorí každú minútu zakresľovali na planžety aktuálnu vzdušnú situáciu. Byť kresličom nebol žiadny med, práca vyžadovala presnosť ak tomu nutnosť zvládať umenie písať zrkadlovo. Bežne planžety obsluhovali 1 – 2 kresliči. V pohotovosti ich však bolo viac. Za planžetami sa preto nachádzali miestnosti, ktoré slúžili ako odpočivárne. V prípade prechodu na pohotovosť číslo 1 mali vojaci minútu na prebudenie a dostavenie sa na pracovisko. Treba spomenúť, že mnohokrát sa v odpočivárni kresličov nenachádzali len kresliči, ale aj ďalší personál, ktorý mal v bunkri dôležitú úlohu, napríklad šifranti.
2.4 Sály pre umiestnenie kabín ASV
Chodbou okolo SBV sa dostávame až k mohutnej sále, ktorá slúžila na uloženie kabín automatizovaného systému velenia (ASV). Cestou však míňame druhú dekontaminačnú slučku, ktorá je prístupná z učebného bloku.
Sála kabín ASV nebola sáma o sebe hermetizovaná, hermetizovať sa totiž dala každá kabína zvlášť. Od vonkajšieho priestoru boli sály oddelené hrubostennými bránami. Kabín ASV tu bolo celkom 12 a dostať ich všetky dovnútra znamenalo pekných pár hodín namáhavej práce. Každú kabínu totiž bolo potrebné dostať na jej miesto ak tomu slúžilo niekoľko ručných reťazových žeriavov. V každej kabíne bol vojak základnej služby, ktorý mal na starosti jej zapnutie.
Čo je atomatizovaný systém velenia PVO?
Systém ASV dokáže riadiť nielen palebné oddiely a rozdávať im ciele, ale aj riadiť paľbu samotnú. ASV toho vedia ale oveľa viac, sú schopné rozpoznať, či je letiaci cieľ priateľské alebo nepriateľské lietadlo. Rovnako ako u rakiet, dokáže navádzať lietadlá na ciele. Pre mnohých z vás bude určite prekvapenie, že tieto systémy fungujú už od 60. rokov minulého storočia. Zavedenie ASV znamenalo obrovskú reorganizáciu v radoch ČSLA. Ich nespornou výhodou je rýchlosť odovzdávania informácií a povelov. Systém po svojom zapnutí dokáže fungovať úplne samostatne.
Kabíny systému ASV boli napájané samostatne, a tak hneď vedľa veľkej sály nájdeme ešte jednu, tentoraz menšiu sálu. Práve ta bola zázemím pre mobilné elektrocentrály. Bolo ich tu umiestnených celkom osem. Okrem elektrocentrál by sme tu našli ešte elektrickú rozvodňu.
2.5 Stanovište RDM
Hoci sme prehliadku bunkra vlastne už dokončili, predsa len je toho podzemia v Drnove ešte o trochu viac. Hneď nad samotným bunkrom sa totiž nachádza ešte jeden bunker. Ten má však rozlohu iba 550 m2 a slúžil ako zázemie pre systém RDM 12, ktorý zaisťoval linkové spojenie s veliteľstvom PVOS v Brandýse nad Labem. Systém RDM-12 síce tvorili dve vozidlá, ale počítalo sa s jedným náhradným. Preto vo vonkajšej garáži môžeme nájsť priestor celkom pre tri vozidlá.
Neďaleko bunkra sa nachádza ešte zodolnené státie pre dve kabíny systému RDM-6. Treba spomenúť, že oba bunkre RDM boli kompletne zdevastované a nezachovalo sa v nich žiadne vybavenie.
3 Zánik areálu
Zmeny v koncepcii obrannej politiky aj spoločenská objednávka v deväťdesiatych rokoch znamenali pre protilietadlovú raketovú obranu postupnú redukciu a nakoniec likvidáciu pôvodného systému.
Pôvodná 71. protilietadlová raketová brigáda, v tom čase už s novým označením 44. plrb, bola zrušená k 31. 12. 1999.
Bunker v Drnove ešte v roku 2002 armáde poslúžil na zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru nad Prahou pri organizovaní pražského summitu NATO v roku 2002. O rok neskôr armáda Drnov, definitívne opúšťa. Bunker je armádou odtajnený a vyradený ako nepotrebný. A tým by vlastne mohol príbeh drnovského bunkra skončiť rovnako, ako celý rad ďalších objektov. Postupné rozkradnutie a nakoniec likvidácia. Lenže tento objekt mal oproti iným veľké šťastie. V roku 2009 bunker prevzalo združenie Bunker Drnov, ktoré tu prevádzkuje Múzeum studenej vojny a protivzdušnej obrany. Za pomoci tohto združenia sa podarilo bunker navrátiť do stavu, v ktorom ho armáda opustila, a navyše tu môžete vidieť zaujímavé exponáty raketovej techniky PVO. Návštevu bunkra je možné zaistiť cez stránky http://bunker-drnov.cz/
___________________________
- Text a foto prevzatý z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)