Úkryt CO – Bezovka pod Parukářkou, Praha (CZE)

Na vrch Svatého kříže na pražskom Žižkove s nadmorskou výškou 276 metrov, je jeden z najkrajších výhľadov na celú Prahu, kopec má parkovú úpravu a môžeme tu nájsť napríklad krčmu, detské ihriská, ale aj dva protiatómové úkryty. Prvý z nich, o ktorom pojednáva aj tento článok sa stále radí medzi najväčšie úkryty CO v celej Prahe. Druhý slúžil ako záložná zosilňovacia stanica diaľkových káblov a záložné pracovisko Českého rozhlasu. 

Plán objektu (zdroj: fortifikace.cz)

Výstavba a konštrukcia

Úkryt CO na Bezovke bol budovaný v rokoch 1952 – 1955. Skolaudovaný však  bol až v roku 1963. Celkové náklady na výstavbu činili 14,5mil. Kčs. Celý úkryt je vyrazený do skalného masívu v hĺbke cca  30 m. Mohli by sme ho rozdeliť na dve polovice, ktoré boli budované zrkadlovo.

Úkryt je špecifický tým, že patrí medzi prototypy „ťažkých objektov“. V dnešnej stupnici atomickej odolnosti toto označenie nenájdeme, no pôvode sa radil do II. triedy atomickej odolnosti, s pretlakom 0,3 MPa v čele rázovej vlny. Na území Hlavného mesta Prahy boli vybudované iba tri objekty tejto odolnosti. Dôvodom bola finančná náročnosť výstavby objektov, ktorá bola až desaťnásobná, oproti bežným objektom IV. a V. kategórie odolnosti.
Na začiatku 60. rokov však došlo k prečíslovaniu atomických odolností. Konkrétne objekty II. a III. odolnosti boli zlúčené do III. kategórie, čo zahrnovalo aj objekt na Parukářke. Tato odolnosť je v súčasnosti prezentovaná ako najväčšia.
Podľa súčasného označenia teda môžeme prehlásiť, že sa jedná o štolový typ úkrytu III. triedy odolnosti, ktorá poskytuje odolnosť proti pretlaku v čele rázovej vlny 0,2 MPa, reálne však parametre ostali zachované na 0,3 MPa. Predpokladá sa, že úkryt by odolal výbuchu jadrovej bomby vo vzdialenosti cca 500 metrov. Steny úkrytu dosahujú miestami hrúbku až 3 m železobetónu. Vnútorná konštrukcia je tvorená niekoľkými do pravého uhla prepojenými tubusmi. Maximálna doba ukrytia bola a stále je 72 hodín. Ukrylo by sa tu až 5 000 ľudí, avšak v tomto prípade by pre každého pripadalo 0,5 m² osobného priestoru.

Dispozičné riešenie 

Úkryt má celkovo 5 hlavných vchodov, tie sú chránené mohutnými protitlakovými dverami typu D-50, každé s hmotnosťou cca 4 tony. Každá vstupná chodba je zalomená, ide o účinnú ochranu proti tlakovej vlne. Okrem toho úkryt disponuje 2 núdzovými výlezmi, čo sú vlastne vetracie veže. Z úkrytu vystupuje taktiež 3. veža, na ktorej vrchole je pozorovateľňa. Nechýbajú tu taktiež tlakové jímky vyplnené štrkom, ktoré by pomohli rozptýliť tlakovú vlnu.

Pozorovateľňa CO

Keďže ide o úkryt CO určený pre obyvateľstvo, v jeho vnútri nájdeme predovšetkým priestor pre ukrytie obyvateľstva, vrátane  potrebného sociálneho zariadenia. Na súkromie však treba zabudnúť. Na jednu toaletu pripadalo 75 osôb a na jedno umývadlo 200 osôb. Súčasťou úkrytu je tiež aj miestnosť, ktorá by suplovala potreby márnice, kam by sa ukladali mŕtve tela. 

Úkryt je napojený na štandardnú elektrickú, vodovodnú a kanalizačnú sieť. V prípade núdze si však môže po určitý čas vystačiť aj s vlastnými rezervami. Pri prípadnom  bombardovaní sa kanalizácia úkrytu hermetický uzavrie, aby do neho nezatiekli nečistoty zvonku v prípade narušenia kanalizačnej siete tlakovou vlnou. Ak je potrubie preplnené, vypúšťa sa pod tlakom. Voda sa uchováva v dvoch mohutných nádržiach, ktoré dohromady pojmu 150 kubíkov vody (150.000 litrov). 

Filtroventilácia:

Filtroventiláciu tvorí 5 typových staníc FVZ 1000a s regeneráciou, každá dokázala dodať 1000 m³ vzduchu za hodinu. Pre potreby regenerácie vzduchu bolo potrebné nátronové vápno, ktoré po umiestení do pohlcovačov dokázalo odfiltrovať vydýchnutý oxid uhličitý. V objekte preto môžeme nájsť niekoľko miestnosti, ktoré ako sklad nátronového vápna slúžili. V prípade výpadku energie bolo možné každou FVZ jednotku poháňať ručne, čo by vykonávali 2 osoby so striedaním po 15 minútach. Pre prípad úplnej hermetizácie úkrytu tu nechýba ani niekoľko skladov tlakových fliaš, tie by sem boli ale dovezené až v prípade, kedy by hrozilo reálne nebezpečne.

Elektrická renergia:

Energetickým centrom objektu bola rozvodňa s dieselagregátom. Rozvodne s agregátmi tu boli celkom dve. Výkon každého agregátu bol 60 kW a šlo o šesťvalec Škoda. Pre zásobu PHM slúžila prevádzková nádrž, nafta sa však do nej musela najprv ručne prečerpať z uskladnených sudov. Výkon agregátov dostačoval pre udržanie chodu technológií, hlavne však FVZ, osvetlenia a čerpadiel.

Súčasný stav

Asi polovica úkrytu CO na Parukářke dnes stále slúži svojmu účelu. Úkryt je súčasťou integrovaného záchranného systému. Ukrytie by tu našlo až 2 500 osôb (1os/m²). Druhá polovica priestorov je v súčasnej dobe prenajatá napr. spoločnosti O2 alebo Polícii ČR. Našli by sme tu taktiež hudobný klub alebo 11 m vysokou horolezeckú stenu. Časť úkrytu je taktiež využívaná ako múzeum studené vojny. Návštevu si je možné zariadiť cez webové stránky múzea http://www.bunkr-bezovka.cz

Úkryt CO Pařukárka (Foto: Patrik Jambor)

Ďalšie fotogalérie:

___________________________

  • Text prevzatý z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)
  • fortifikace.net

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *