Filmové ateliéry Koliba boli založené v roku 1949 v Bratislave a od začatia ich prevádzky v roku 1953 v nich vzniklo vyše 400 celovečerných filmov, vyše štyri tisícky krátkych dokumentov, animovaných a spravodajských filmov. Štúdio Koliba, a. s., v roku 1996 kolibské ateliéry sprivatizovalo.
Tento areál disponoval aj stále tlakovo odolným úkrytom s kapacitou 150 ukrývaných s triedou odolnosti 4. Konštrukčne ide o samostatne stojací železobetónový monolit zapustený do kopcovitého terénu. Úkryt bol vybudovaný v 50. rokoch. Má dva externé vstupy (oba bojové). Jeden je prístupný z chráneného priestoru pod mohutným schodiskom a druhý je vyvedený dlhou chodbou do priľahlého svahu s ochranným valom proti tlakovej vlne. Na oboch vstupoch sú osadené tlakovo plynotesné dvere D-2. Úkryt má aj jeden šachtový zamurovaný núdzový výlez.
Súčasťou úkrytu boli aj 2 miestnosti pre štáb CO objektu.
Filtroventilácia
V úkryte je nainštalovaná FVZ 300b/55 v počte 1 kus. FVZ má 3 režimy prevádzky: vetranie, filtroventilácia, izolácia. V úkryte nebola možnosť regenerácie vzduchu, ani okysličovania.
Nasávanie vzduchu pre FVZ je riešené cez 2 sacie prívody – prvý je vyústený do portálu jedného z vchodov a druhý je vyvedený v priestoroch schodiska. Využitý vzduch z krytu je odvádzaný pretlakom pomocou odvodných elementov, t.j. cez sústavu ľahkých a ťažkých plynotesných uzáverov cez protiplynovú a protitlakovú komoru do voľnej atmosféry.
Elektroinštalácia
Úkryt je napojený na verejnú el. sieť. Pre rozvod el. energie je v objekte vlastný rozvádzač. Slúži pre svetelnú a motorickú inštaláciu a núdzový rozvod ss prúdu. Núdzovým zdrojom úkryt nedisponoval.
Elektrické a spojovacie zariadenia pozostávajú z osvetlenia, núdzového osvetlenia a telefónnych liniek. Doplnkovým núdzovým spojovacím prvkom je rádiomaják.
Vodné hospodárstvo
Zásobovanie vodou je riešené z verejného vodovodu. Ako núdzová zásoba vody slúžia tri tlakové nádrže.
Kanalizácia
V podzemí sa odvodňujú podlahové vpuste a sociálne zariadenia (WC, pisoáre a umývadla). Kanalizácia je zvedená do zbernej šachty /žumpy/ umiestnenej pod úkrytom – vstup do šachty je v priestore protiplynovej predsiene, zaistený oceľovým poklopom. Splašky sú následne odvádzané ponorným kalovým čerpadlom do verejnej kanalizačnej siete. Sociálne zariadenie tvorili 2x WC, každé s dvoma oddelenými splachovacími záchodmi so spoločnou umyvárňou.
