Úkryt CO – Folimanka, Praha (CZE)

História úkrytu na Folimanke siaha až do obdobia 2. svetovej vojny, kde mal vzniknúť úkryt spadajúci pod „Luftschutz“. Pri razbe sa však narazilo na prameň a došlo k čiastočnému zatopeniu štoly. Pre úplnosť dodajme, že úkryt nemal súčasnú podobu, jednalo sa iba o jednoduchú štolu s jedným ramenom. Vstup do štoly sa nachádzal na mieste súčasného hlavného vstupu v ulici Ke Karlovu. Vplyvom politických zmien v roku 1948 dochádza k reaktivácii a postupnému prebudovaniu niektorých skorších úkrytov protileteckej ochrany. Históriu súčasného úkrytu môžeme datovať k začiatku 50. rokov.

Výstavba

Pôvodné stavebné plány sú už z roku 1952. Úkryt sa nachádza pod povrchom rovnomenného parku, blízko Nuselského mosta. Miestni pamätníci spomínajú, ako bolo stavenisko neprehliadne ohradené a strážené. Ide o  štolový typ úkrytu III. triedy odolnosti, ktorá poskytuje odolnosť proti pretlaku v čele rázovej vlny 0,2 MPa. Nad úkrytom sa nachádza cca 20 – 25 m horniny. Konštrukcia objektu je tvorená z betónových blokov. Úkryt má celkovo tri vchody/východy. Jeden je situovaný v ulici Pod Karlovem, druhý v ulici Bělehradská a tretia je priamo v parku Folimanka. V parku si okrem dvoch vetracích šachiet môžeme povšimnúť aj malé pozorovateľne s výhľadom do Bělehradskéj ulici. Úkryt bol uvedený do prevádzky v roku 1962, celkovo bolo preinvestovaných 5 912 240 Kčs. V roku 1965 bola v rámci prípravy k výstavbe Nuselského mosta vykonaná asanácia Nuselského údolia. Došlo aj k odstrelu časti stráne na vinohradskej strane údolia. Po odstrele má však úkryt problém s prenikaním vlhkosti, zrejme tak je možné predpokladať, že odstrelom došlo k porušeniu hydroizoláce úkrytu.

Dispozičné riešenie

Hlavnú časť úkrytu tvoria dva 125 m dlhé tubusy, ktoré sú vzájomne prepojené. Na jednotlivé tubusy ešte nadväzujú odbočky, ktoré slúžia ako vstupy/výstupy, technologické zázemia, sklady alebo dekontaminácia. Výmera úkrytu je 1332 m² s predpokladanou kapacitou 1 300 ukrývaných osôb. V najväčšej kríze by bolo možné, Vďaka výkonnej filtroventilácii, do úkrytu prijať až dvojnásobný počet ukrývaných, avšak na každého by tak vychádzalo iba 0,5m2 osobného priestoru. Maximálna doba ukrytia bola a stále je maximálne 72 hodín. Ukrývané osoby zo sebou musia mať vlastné zásoby vody a potravy. Teplota v úkryte sa celoročne pohybuje medzi 16° – 18°.

Pôdorys objektu (fortifikace.cz)

V útrobách úkrytu nájdeme predovšetkým priestor pre ukrytie obyvateľstva. Nechýba patričné zázemie, ako sú toalety, umývadla alebo celkovo tri studne, ktoré dodávajú úžitkovú vodu do úkrytu. Našli by sme tu aj márnicu alebo ošetrovňu, obe však majú iba symbolický charakter. Zatiaľ čo v márnici by sa mŕtvoly iba dočasne uložili, ošetrovňa by v lepšom prípade slúžila iba ako obväzisko a bola by aj priestorom, kam by sa odkladali krvácajúci jedinci.

Filtroventilácia

Filtroventiláciu v úkryte zaisťujú celkom 3 filtroventilačné jednotky FVZ 1000a s regeneráciou. Každá jednotka dokázala dodať 1000 m3 vzduchu za hodinu. Pre potreby regenerácie vzduchu bolo potrebné nátronového vápna, ktoré po umiestnenia do pohlcovačov, dokázalo odfiltrovať vydýchnutý oxid uhličitý.

V prípade výpadku energie bolo možno každú filtroventilačnú jednotku poháňať ručne, čo by vykonávali 2 osoby, ktoré by náhodne vybral veliteľ úkrytu, striedanie nasledovalo po 15 minútach. Pre prípad úplnej hermetizácie úkrytu nechýba v úkryte ani miestnosť tlakových fliaš, tie by sem boli ale navezené až v prípade, kedy by hrozilo reálne nebezpečenstvo.

Elektrická energia

Energetickým centrom úkrytu bola malá rozvodňa s dieselagregátom s výkonom 32 kW. Motor je trojvalec Škoda, rok výroby 1955. Nechýbala ani prevádzková nádrž, nafta sa však do nej musela najprv ručne prečerpať z uskladnených sudov. Výkon agregátov dostačoval pre udržanie chodov technológií, hlavne však filtroventilácie, svetiel a čerpadiel. Agregát je dodnes plne funkčný.

V úkryte môžeme vidieť jednu zvláštnosť, ktorú v iných úkrytoch CO pre obyvateľstvo nenájdeme. Do úkrytu sú privedené 4 silné diaľkové telefónne káble. Žiadna telefónna ústredňa sa však v úkryte nenachádzala. Ide tak o čisto  vojenskú záležitosť, ktorá komplikuje tvrdenie, že sa vždy jednalo iba o úkryt CO. Zrejme tak úkryt mohol byť využitý i vojensky. Ide o káble chrbticovej siete diaľkových káblov, každý viedol do jedného z „významných“ objektov v Prahe. Odborne by sme mohli toto miesto nazvať pupinačným a odpojovacým bodom. Bolo tu možné previesť prepojenie celej siete diaľkových káblov v Prahe, ak by došlo k zničeniu zosilňovacej stanice na Žížkove. Vybavenie, ktoré sa tu nachádza, nemá s funkciou objektu nič spoločného.

Súčasný stav

Úkryt CO Folimanka je súčasťou integrovaného záchranného systému. Ukrytie by tu v prípade núdze našlo 1 300 osôb. Nedávne skúšky pretlakovania úkrytu boli úspešné a tak je možné predpokladať, že úkryt by dnes slúžil rovnako dobre, ako pred 50. rokmi. Vďačiť za to môžeme predovšetkým SSHMP, ktorá sa snaží objekt udržiavať v prevádzkovoschopnom stave. Časť úkrytu je navyše sprístupnená verejnosti. Termíny návštev na Folimanke sú k dispozícii tu: https://krytfolimanka.cz/p/prohlidky

___________________________

  • Text a foto prevzatý z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)
  • fortifikace.net

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.