Krátko po druhej svetovej vojne je v Československu ešte cítiť radosť z víťazstva. V domnienke, že ďalšia vojna už nebude, sú odstraňované prvky civilnej protileteckej obrany, teda aj protiletecké úkryty. Radosť však netrvá dlho. Vo februári 1948 sa Československo vzdáva demokracie a volí totalitu. Vojna je tak opäť blízko a to čo sa zbúralo je potrebné opäť vybudovať. Dňa 13.7.1951 tak vstupuje do platnosti „Nařízení o základních úkolech a povinnostech v civilní obraně na území Republiky Československé“. Sú vymedzené základné organizácie civilnej obrany (CO) a do budúcna sa počíta s rozšírením jej činností. CO prechádza pod Ministerstvo vnútra a je rozdelená na vojenskú a nevojenskú časť. Medzitým vo svete dochádza k rozšíreniu ZHN, čo si 15.1.1958 vyžiada ďalšie legislatívne zmeny v oblasti CO. Celkovo sa dá povedať, že 50. roky boli v oblasti CO akýmsi experimentom, ktorý následne určoval smer, aké objekty budú v tomto systéme použité. V tomto období vzniklo hneď niekoľko prototypov stavieb, od ktorých sa neskôr upustilo. Nebolo tiež výnimkou, že boli dokončované alebo transformované aj zakonzervované stavby z druhej svetovej vojny.
1. 50. roky
1.1. Domové úkryty
Výsledkom očakávania tretej svetovej vojny bola nielen výstavba úkrytov CO. Mnoho z nás si napríklad pamätá i povinnú, no nie úplne bezúčinnú prípravu obyvateľstva k civilnej obrane. V 50. rokoch sa vojnové prípravy prejavujú predovšetkým intenzívnou výstavbou STOÚ (Stálych, tlakovo odolných úkrytov). Cieľom bola plošná ochrana obyvateľstva a priemyslu. Úkryty tak boli budované pre vojnové zmeny v podnikoch, veliteľské štruktúry CO ale aj pre bežných občanov. Medzi najrozšírenejšie patrili domové úkryty.
Domové úkryty boli budované z monolitického betónu IV. a V. atomickej odolnosti. Kapacitne spadali väčšinou do kategórie malokapacitných úkrytov. Existujú ale prípady, kedy bol jeden úkryt spoločný hneď pre niekoľko domov a jeho kapacita bola omnoho vyššia.
Doba prevádzky v týchto úkrytoch bola maximálne 72 hodín. Tato doba sa počíta pri plnom obsadení úkrytu a po dobu, kedy je úkryt schopný fungovať samostatne. V praxi by mohli ale fungovať aj o niečo dlhšie.
1.1.1. Úkrytové družstvo
Za úkryt zodpovedal veliteľ úkrytu, čo bol v prípade domových úkrytov väčšinou domovník – Ten mal v dobe mieru zodpovednosť za vetranie úkrytu. Úkrytové družstvo bolo ďalej tvorené obsluhou FVZ, požiarnikom, zdravotnou službou a ďalšími pomocníkmi. Na túto činnosť boli osoby starostlivo pripravované a to ako formou takticko-poriadkových a taktických cvičení, tak aj základnou a odbornou prípravou. Služba v úkryte ale mohla postihnúť kohokoľvek z ukrývaných osôb. O tejto skutočnosti rozhodoval vždy veliteľ úkrytu. Každý úkryt mal svoj úkrytový poriadok.
1.1.2. Vybavenie domového úkrytu
Každý domový úkryt maj aj svoj sklad CO. V ňom by sme našli základné náradie, náhradné filtre do FVZ, ale napríklad taktiež vysielač MAJÁK. Šlo o núdzový vysielač, prostredníctvom ktorého by bolo možné privolať pomoc v prípade zavalenia úkrytu. Úkryty boli síce budované tak, aby vydržali pád budovy na ním, no odstránenie sutín od vchodu by nemuselo byť možné. V každom meste preto fungovala vyslobodzovacia skupina, ktorá bola vybavená prijímačom a prípadných zavalených by bola schopná podľa signálu z vysielača lokalizovať a vyslobodiť. Vysielač bol poháňaný manuálne, nebol teda závislý na zdroji energie. Pre ľahší prienik signálu na povrch by sa vysielač po skompletizovaní umiestňoval do šachty núdzového výlezu.
Technologické zázemie domového úkrytu bolo chudobnejšie než tomu bolo vo veľkokapacitných úkrytoch. Náhradné zdroje energie, regeneračné jednotky FVZ alebo klimatizačné jednotky sa tu nenachádzali. Sociálne zariadenie však bolo zachované, voda bola ale iba úžitková a bolo nutné si okrem vlastnej pitnej vody doniesť so sebou aj zásoby jedla a lieky.
1.1.3. Ukážka domového úkrytu
Súčasnosť
Domové úkryty boli najčastejšie použitou stavbou v systéme CO 50. rokoch. Mnoho domových úkrytov postihol po roku 1990 smutný osud. Väčšina z nich prešla do vlastníctva jednotlivých bytových družstiev alebo do spoločenstva vlastníkov bytov. Tie sa o ne, až na svetlé výnimky nestarajú. Záleží len na BD/SBJ aký vzťah k domovému úkrytu záujme. Nejeden úkryt tak dnes slúži ako sklad alebo priestor k prenájmu a to je ešte ten lepší prípad. Na Slovensku sa tieto úkryty systematicky vyraďujú. Napríklad v Košiciach bytový podnik v roku 2006 spravoval 51 domových úkrytov, v roku 2012 to bolo 49 úkrytov a v súčasnosti (2020) už len 28 úkrytov.
60. roky
Rok 1962 priniesol v súvislosti s vtedajšími vážnymi ekonomickými problémami Československa rozhodnutie komisie obrany ÚV KSČ o pozastavení výstavby krytov. Medzinárodnou súvislosťou tohto rozhodnutia mohlo byť aj mierové vyriešenie Kubánskej krízy. Do tohto roku sa na Slovensku ročne postavilo cca 80 – 100 krytov s kapacitou 10 – 13 000 osôb. Po roku 1962 sa začal znižovať počet vystavaných úkrytov a v druhej polovici uvedenej dekády sa ich budovanie úplne skončilo. Zatiaľ čo v rokoch 1951-1961 sa úkryty budovali v pivničných priestoroch tehlových činžiakových domoch, s masívnou výstavbou nových sídlisk sa pod novými panelovými blokmi úkryty nebudujú.
70. roky
Po roku 1969 sa však začala renesancia výstavby krytov CO a napríklad citovaný dokument predpokladal na roky 1971 – 1975 vybudovanie nových 19 úkrytov s kapacitou 25 000 osôb. Podľa sumarizujúcej správy z roku 1970 bolo v SSR k dispozícii približne 1 000 úkrytov s kapacitou 135 000 osôb. Plány civilnej obrany na výstavbu krytov počítali v rokoch 1976 – 1990 s preinvestovaním jednej miliardy vtedajších korún. Predpokladalo sa, že v rokoch 1976 – 1980 sa na výstavbu využije 200 miliónov Kčs a v priebehu každého ďalšieho päťročného obdobia po 400 miliónov Kčs.
Enormné náklady, ktoré si stavby CO vyžadovali, však už v predchádzajúcom období nútili predstaviteľov štátu uvažovať o spôsoboch ich racionalizácie. Nová koncepcia výstavby úkrytov civilnej obrany sa začala uplatňovať už v roku 1971. Úkryty, sa mali stavať ako dvojúčelové, pričom sa predpokladalo ich využitie počas mieru zväčša ako kín, skladov, garáži a pod.. Tomu mala zodpovedať aj ich dispozícia, keď sa začali preferovať väčšie miestnosti.
Na finančnom zabezpečovaní týchto stavieb sa však podieľali aj investori, často podniky či národné výbory, napríklad v prípade Bratislavy to bol mestský investičný podnik. „Neobľúbenosť“ stavieb civilnej obrany a s tým spojené problémy museli priznať aj vtedajšie úrady: „Najväčšie nedostatky pri plnení plánu investícií CO sa vyskytujú pri budovaní úkrytov formou príspevkov. Tieto spôsoboval problém okolo limitov komplexnej bytovej výstavby a možnosti výstavby úkrytov v nich a tiež neochotou projektových organizácií projektovať zvláštne stavby CO. Dodávatelia stavebných prác len neochotne pristupujú k realizácii stavieb CO s odôvodnením nedostatku stavebných kapacít, náročnosťou technológie výstavby a nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl.“ Z citovaného kontextu je zrejmé, že stavby civilnej obrany boli mimoriadne nepopulárne v prvom rade pre slabú motiváciu všetkých zainteresovaných zložiek, s výnimkou samotnej CO. V rámci zlého zásobovania materiálom a zlého riadenia ľudských zdrojov, ktoré bolo pre centrálne riadené a plánované hospodárstvo typické, nestíhali investičné a stavebné podniky plniť ani vlastné plány, nieto ešte načas stavať aj technologicky náročné kryty či iné stavby CO.
80. roky – Veľkokapacitné úkryty
V roku 1983 dochádza k prudkému ochladeniu vzťahov medzi východom a západom. Dôvody sú hneď dva. Ideologický súboj v súvislosti so vznikom poľského hnutia solidarita a vojenský. Spojené štáty totiž v západnej Európe rozmiestňujú rakety stredného doletu, na čo reaguje Sovietsky zväz rovnakým krokom a umiestňuje rakety stredného doletu na územie svojich satelitov. Po relatívne pokojnejších 70. rokoch sa tak opäť naskytá otázka, kam ukryť obyvateľstvo v prípade vojnového konfliktu. V bývalom Československu je jedným zo vzorových príkladov vojnovej fóbie, ktorá ovplyvnila výstavbu 80. rokov, pražské sídlisko Černý Most.
Výstavba tohto sídliska bola rozdelená na 2 etapy. Z hľadiska budovania úkrytových priestorov je pre nás zaujímavá druhá etapa, ktorá prebehla v období 1985 až 1992. Okrem 7270 bytov totiž bolo v ich rámci vybudovaných 5 veľkokapacitných úkrytov s celkovou kapacitou 11 900 ukrývaných. Všetky úkryty na Černém Mostě sú IV. triedy odolnosti, teda odolajú tlakovej vlne 0,1 MPa v čele tlakovej vlny. Táto trieda bola vybraná nielen z finančných dôvodov. Podľa obecných pravidiel pre výstavbu úkrytov boli objekty tejto kategórie pre ukrytie obyvateľstva považované za dostatočne odolné. Navyše sa počítalo s tým, že trosky budov nad úkrytmi by vlastne samotný úkryt zodolnili. Nespornou výhodou veľkokapacitných úkrytov CO je ich vybavenosť, navyše poskytujú väčší stupeň kolektívnej ochrany, než je tomu u malokapacitných a bežných úkrytoch CO.
Od 70. rokov sa stále častejšie objavujú dvojúčelové úkryty, ktoré v dobe mieru slúžia napríklad ako garáže, sklady alebo kiná. Táto koncepcia sa nevyhla ani úkrytom z 80. rokov a funguje dodnes. Je to efektívny spôsob, ako zaplatiť údržbu úkrytu a zároveň využiť priestor k službám pre obyvateľstvo.
Príklady veľkokapacitných úkrytov
Úkryt CO „Kpt. Stránského“ EČ: 1140129
Úkryt je situovaný priamo pod panelovými domami, dokonca je s jedným z nich spojený aj výťahom. Úkryt má kapacitu 2 600 ukrývaných osôb. Ako dvojúčelový objekt bol po svojej dostavbe využitý ako sklad vyradených bankoviek ČNB. Možno z tohto dôvodu tu nájdeme predimenzovanú klimatizáciu, celkovo tu sú 3 klimatizačné jednotky. V súčasnej dobe je úkrytová časť prenajímaná ako garáže. Majme na pamäti, že sa jedná o jeden z mála úkrytov, ktoré boli dokončené po roku 1989. Aj keď sú niektoré prvky zastarané, reálne sa jedná o jeden z najmodernejšie vybavených úkrytov CO, v ktorom by ste mohli prežiť až 72 hodín.
Plán úkrytu Kpt. Stránského (fortifikace.cz)
Okrem spomínanej klimatizácie Janka Radotín tu nechýba ani výkonné filtroventilačné zariadenie, miestnosť kyslíkového zariadenia alebo 160 kW dieselagregát ČKD. Samozrejmosťou je aj sociálne vybavenie. Jedlo a pitnú vodu však ukrývaní museli mať vlastnú.
Nedeliteľnou súčasťou úkrytu je aj montážna šachta, ktorou sa do úkrytu dostávali nadrozmerné súčasti miestnych technológii. Práve montážna šachta dovoľuje aj ono spomínané dvojúčelové využitie, ktorým sú v súčasnosti podzemné garáže.
Úkryt CO „Generála Janouška“ EČ: 1140127
Tento úkryt nájdeme priamo pod materskou školou. Kapacita úkrytu je 1 300 ukrývaných a tak by pravdepodobne slúžil ako pre potreby škôlky, tak aj pre neďaleké základné školy. K základnej škole je situovaný aj jeden z vchodov. Za mierového stavu úkryt dlhé roky slúžil ako sklad CO. Dnes je už sklad minulosťou a časť priestorov je prenajímaná.
Zázemie úkrytu je takmer identické ako v úkryte „Kapitána Stránského“. Opäť tu nájdeme sociálne zariadenia, FVZ + KZ, dieselagregát ČKD s výkonom 158,4 kW alebo klimatizačnú jednotku Janka Radotín, ktorá plní funkciu ohrevu aj chladenia.
Aktivácia úkrytov
K aktivácii úkrytov CO je samozrejme potreba dlhšieho čašu. Úkryty by boli uvedené do pohotovosti postupne, akonáhle by sa začala zhoršovať medzinárodná situácia. Reálne však neexistujú žiadne predpisy, ktoré by takéto termíny špecifikovali. Podľa súčasného stavu úkrytov by sa jednalo o prípravy v rámci týždňov. V prípade ochranného systému metra sa však môže jednať aj o mesiace až rok.
Celkovo je napríklad v Prahe 777 stálych, tlakovo odolných úkrytov. Z toho 234 úkrytov vlastní magistrát a o ostatné sa mesto stará na základe vecných bremien vyplývajúcich z kúpnych zmlúv v rámci niekdajšej privatizácie. V legislatíve však nie je žiadny zákon, ktorý by nariaďoval súkromným vlastníkom, aby k týmto úkrytom umožnili prístup a preto u nich neexistuje žiadna istota, že sa do takéhoto úkrytu dostanete.
Nejasná je aj situácia ohľadom úkrytového družstva. O správu úkrytov sa zväčša starajú bytové podniky, tie však majú iba obmedzené financie a tým pádom aj ľudské zdroje. V skutočnosti je situácia taká, že každý správca úkrytu spravuje aj niekoľko desiatok úkrytov naraz. V prípade aktivácie úkrytu by tu mal byť 1 veliteľ objektu, obsluha FVZ, zdravotnícky personál a požiarne družstvo. Celkové zloženie úkrytového družstva sa líši od veľkosti úkrytu. Ostáva tak otázkou, či by sa v krízovej situácii podarilo objekty personálne zaistiť kvalifikovanou obsluhou. Istý je iba fakt, že keby konflikt vypukol nečakane, celkom iste by prežitie záležalo iba na vás.
___________________________
- Text a foto prevzatý z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)