Vojenský výcvikový priestor Hradiště. Zaberá rozlohu viac než 33 tisíc hektárov. I keď samotný vojenský priestor vznikol už na začiatku 50. rokov 20. storočia, konkrétne v roku 1953, asi najzaujímavejší objekt nachádzajúci sa na jeho území bol vybudovaný, podľa niektorých informácií už v 70., podá iných až na začiatku 80. rokov.
I keď presný dátum vzniku teda nie je známy, vybudovali príslušníci Sovietskej armády, na južnom okraji priestoru komplex kasární a predovšetkým rozsiahly podzemný objekt. Toto zodolnené veliteľské stanovište slúžilo ako hlavné veliteľstvo Strednej skupiny vojsk, resp. ako veliteľské stanovište 22. armády. Tá mala byť podľa dostupných informácií vytvorená v prípade mobilizácie. Celý podzemný objekt bol v podzemných plánoch označený ako „Objekt 605“. Volací znak podzemného objektu znel: JASYR.
Komplex veliteľského stanovišťa bol veľmi prísne utajovaný. Už jeho samotnú stavbu sprevádzalo prísne utajenie. Komplex bol budovaný z povrchu tak, že bol pôvodný vrchol kopce znížený, na vzniknutej ploche bol vybudovaný objekt a stavba bola zahrnutá zeminou. Z povrchu bol objekt maskovaný ako muničný sklad. Na dobových fotografiách je možné zahliadnuť všadeprítomné míny na paletách. Tieto míny však boli iba cvičné. Ochranu areálu zaisťoval útvar s číslom poľnej pošty 41601.
Vlastný podzemný objekt bol zostavený z unifikovaných prefabrikátov typu USB, SBK a Granit. Ide o prefabrikáty, ktoré boli bežne používané k výstavbe menších zodolnených úkrytov. Objekt Jasyr je teda vlastné akousi veľkou skladačkou.
Celý areál bol rozdelený na dve časti. Na kasárenský areál a na samotný podzemný objekt. Na vrcholu protiľahlého kopca potom boli umiestnené komunikačné antény toposférického a kozmického spojenia. Tie slúžili k napojeniu podzemného objektu na štandardné armádne komunikačné kanály. Dnes sú po nich vidieť iba zvyšky v podobe pätiek antén.
I keď bol samotný podzemný objekt umiestnený iba 230 metov od okraja vojenského priestoru, prístup akýchkoľvek nepovolaných osôb bol vylúčený. Ešte dnes môžeme na stráňach kopca nájsť zvyšky oplotenia. Na hlavnej prístupovej ceste nechýbala vrátnica, opatrená neprehľadnými plechovými vrátami. Druhá vrátnica bola umiestnená na ceste odbočujúcej k podzemnému objektu.
Po tom všetkom dnes ostáva iba zle čitateľný nápis STOP na hlavnej prístupovej ceste. Už na prví pohľad je jasné, že toto veliteľské stanovište rozhodne nebolo nejakým obyčajným úkrytom pre prípad vojnového konfliktu. Šlo o tzv. živý objekt so stálou obsluhou, ktorá by bola v prípade bojovej pohotovosti navýšená.
___________________________- Text a fotografie prevzaté z fortifikace.cz so súhlasom administrátora.(Autor: Patrik Jambor)
- fortifikace.net