VÚ 1038 Kežmarok – Dukelské kasárne
Kasárne sa začali budovať od roku 1935 a ako prvá jednotka, ktorá tam bola dislokovaná bol Dělostřelecký pluk 202 (1935-1938). Najdlhšie v týchto kasárňach pôsobil útvar 60. tankového pluku od roku 1962 až do roku 1992.
História pluku
Korene tohto pluku je možné sledovať v dvoch líniách, v prvom prípade od roku 1883 a v druhom prípade od roku 1860.
Prvého predchodcu reprezentuje Infanterie-Regiment Nr. 94, tj. peší pluk čís. 94. Pluk vznikol 1.1.1883 na základe práporu polních myslivců čís. 37 z Josefova a jednotlivých praporů vyčlenených z peších plukov čís. 25 z Losoncze, 66 z Ungváru a 67 z Vídně.. V dobe svojho vzniku bol útvar dislokovaný v posádke Levoča, od roku 1884 v Josefove a od roku 1896 v Terezine. V lete 1914 odišiel na bojiská I. svetovej vojny, z ktorej sa ako organizovaný celok nevrátil. Po skončení vojny bol pluk obnovený na základe náhradného práporu, ktorý sa od novembra 1918 nachádzal v Turnove. V októbri 1920 sa v rámci unifikácie pechoty čs. armády z 94. pešieho pluku stal peší pluk 44. Po nemeckej okupácii pluk zanikol dňom 31.7.1939. Svoju činnosť obnovil v lete 1945, keď v Liberci ako súčasť královohradecké 14. pešej divízie opäť vznikol peší pluk 44. Dňom 1.10.1945 bol útvar prečíslovaný na peší pluk 30. Dňom 1.10.1947 sa peší pluk 30 zlúčil s peším práporom 44 a vytvorili nový peší pluk 36.
Druhý predchodca predstavuje Infanterie-Regiment Nr. 66, tj. pěší pluk čís. 66. Uvedený útvar se vytvoril 1.2.1860 z 3. práporov peších plukov čís. 34 z Prahy, 40 z Terstu a 57 z Klausenburgu. Pri svojom zriadení sa pluk nachádzal Terste. Následne vystriedal množstvo posádok na území Juhoslávie, Talianska, Polska i Československa (v rokoch 1871 až 1878 sídlil v Levoči a v roku 1897 prišiel do Košíc) Po vypuknutí I. svetovej vojny odišiel pluk na ruské bojisko. Po skončení vojny bol pluk obnovený na základe náhradného práporu, ktorý sa od januára 1919 nachádzal v Mukačeve a od augusta 1919 v Užhorode. Taktiež 66. peší pluk bol v rámci unifikácie pechoty 1920 transformovaný, v tomto prípade na peší pluk 36. Po celú dobu svojej príslušnosti k prvorepublikovej čs. armáde útvar náležal do zloženia užhorodskej 12. pešej divízie. Od 14.3.1939 sa pluk stal súčasťou slovenské armády a zanikol pri reorganizácii v máji 1939. K obnoveniu útvaru došlo v lete 1945, v posádke Mladá Boleslav vznikol pěší pluk 36, patriaci do zloženia 13. divise. V súvislosti s jej reorganizáciou na rýchlu divíziu bol k 1.10.1945 útvar reorganizovaný a prečíslovaný na pěší prapor 44 (motorizovaný). Pri rušení divízie sa prápor k 1.10.1947 zlúčil s pěším plukom 30 v nový pěší pluk 36.
Veliteľstvo pluku sa spoločne s II., III. peším práporom a náhradným práporom sa nachádzali v posádke Mladá Boleslav, zatiaľ čo I. peší prápor bol dislokovaný v posádke Česká Lípa. Pluk bol podriadený 14. divisi, ktorej veliteľstvo sa presunulo do Mladej Boleslavi. Na základe rozhodnutí prezidenta republiky útvar dňa 3.3.1948 obdržal pomenovanie „Kijevský“. V októbri 1949 bol pluk rámcováný, pričom sa presťahoval do Žamberka (divízne veliteľstvo do Hradce Králové) a následne v decembri 1950 do Šumperka (divízne veliteľstvo do Olomouca). K 1.5.1951 došlo k reorganizácii 36. pěšího pluku na 36. mechanizovaný pluk Kijevský, čo súviselo s reorganizáciou 14. pěší divize na mechanizovaný zväzok. Ďalšia zmena názvu útvaru prebehla v roku 1955, keď sa jeho pomenovanie k 9. máju zmenilo na 61. mechanizovaný pluk (bez čestného či historického názvu). Nasledovala reorganizácia na motostrelecký pluk, uskutočnená k 1.10.1958, čo bolo vykonané v rámci reorganizácie zväzku na motostreleckú divíziu. Pri tejto príležitosti útvar prevzal číslo a názov po 60.střeleckom pluku z Brna ako 60. motostřelecký pluk „Československo-sovietskeho priateľstva“.
V roku 1962 sa útvar pri premene divízie na tankový zväzok k 1. septembru znovu reorganizoval, tentoraz na 60. tankový pluk „Československo-sovietskeho priateľstva“. S prihliadnutím k predpokladanému zrušeniu olomouckej 14. tankovej divízie, plánovanému na roku 1966, bol pluk v predstihu k 1.9.1965 odovzdaný do zloženia 13. tankovej divízie s veliteľstvom v Mladé. V roku 1968 sa vzhľadom k redislokácii uvedeného zväzku na Slovensko uskutočnilo premiestenie pluku do Kežmarku a odovzdanie do podriadenosti veliteľstva prešovskej 14. tankovej divízie . Od 1.1.1993 sa 60. tankový pluk stal súčasťou ASR.
Od roku 1945 pôsobil útvar v nasledujúcich zväzkoch:
14. pešia divízia (Hradec Králové, Mladá Boleslav, 1945 – 1951)
14. mechanizovaná divize Mladá Boleslav, 1951 – 1958),
14. motostřelecká divize (Mladá Boleslav, 1958 – 1962)
14. tanková divize (Olomouc, 1962 – 1965)
13. tanková divize (Mladá, 1965 – 1968)
14. tanková divize (Prešov, 1968 – 1992)
Dislokované jednotky v týchto kasárňach od r. 1968:
- 01.11.1968-31.12.1992 – 60. tankový pluk
- 01.03.1974-01.10.1990 – 2. cestná stavebná rota
- 31.12.1992-31.12.1992 – 321. samostatný tankový prápor
- 01.01.1993-01.10.1995 – 60. tankový pluk (T-72, BVP-1, OT-64, BRDM-2, PLdvK, D-30)
- 01.01.1993-01.08.2006 – Posádkové veliteľstvo Kežmarok
- 01.01.1993-31.12.2010 – Vojenský obvod Javorina
- 01.10.1995-01.04.2000 – 23. tanková brigáda (T-55AM1, OT-90, S-10, 122mm 2S1)
- 01.04.2000-01.07.2001 – 55. mechanizovaná brigáda (BVP-1, OT-90, BPsv Svatava, 9K111)
- 01.07.2001-01.04.2002 – 2. mobilizační základňa
- 01.04.2002-01.07.2004 – 2. výcviková základňa VZS
- 01.07.2004-01.04.2006 – Výcviková základňa VZS
MOSR sa kasární zbavila v roku 2008 ako prebytočný majetok, a bezodplatne prešli pod správu mesta Kežmarok. Dnes sú nevyužité a chátrajú.
Dispozičné riešenie VS
Toto VS je situované v upravených suterénnych priestoroch pod jednou z niekdajších budov mužstva. Úkryt má len jeden vchod, prístupný zvonku a dva núdzové výlezy. Na vstupe sú osadené tlakovo plynotesné dvere ŽDV-2. Za nimi následuje protiplynová predsieň s prechodom do pomerne rozsiahlej odmorovacej miestnosti, ktorá je na oboch vstupoch osadená plynotesnými dverami ŽDV-6/I.
Úkryt slúžil ako záložné veliteľské stanovište 60. tankového pluku. Úkryt disponoval potrebnými pracoviskami pre dôstojníkov služieb – spojárov, šifrantov, tylové zabezpečenie, vlastné miestnosti operačného velenia a zázemia. Taktiež disponoval sociálnym zariadením (umyvárka a 2 toalety) a odpočinkovú miestnosť.
Objekt bol napojený na vonkajšiu el. sieť, a ako núdzový zdroj tu bola použitá 3 kVA elektrocentrála. Voda a kanalizácia bola napojená na verejnú sieť. Núdzová zásoba vody taktiež nebola k dispozícii. O filtráciu vzduchu sa staralo niekoľko zariadení FVKPM-1E. Súčasťou VS bol tiež sklad potravín.
Pramene:
- www.valka.cz