Tradícia stavebnomontážnych závodov siaha do obdobia 50-tych rokov, keď bola ich činnosť spojená s rozsiahlou povojnovou elektrifikáciou na Slovensku. Neskôr sa väčšina z nich stala súčasťou rozvodných energetických podnikov. V rámci SSE existovali od roku 1961 dva takéto závody – v Banskej Bystrici a v Žiline. Tieto sa v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia významne podieľali na rozvoji energetickej infraštruktúry štátu. Neskôr sa zameriavali prevažne na obnovu a rozvoj distribučnej sústavy SSE. [1]
Ústredná budova Stredoslovenských elektrární (dnes Stredoslovenská distribučná, a. s.) sa nachádza v Banskej Bystrici a bola navrhnutá v spolupráci Františka Eduarda Bednárika a Vitalija Zraževského v rokoch 1938-1941. Budova sa člení na 3 časti: hlavná budova, obytná časť a neskoršia administratívna dostavba. Hlavná budova má charakteristicky zaoblené nárožia, je päťpodlažná, tvorí ucelenú hmotu s dispozičným trojtraktom. Obytná časť je trojposchodová v ktorej sa nachádzajú jednoizbové a trojizbové byty. Konštrukciu tvorí železobetónový skelet, ktorý umožnil odľahčenie a presklenie prízemia. Dispozícia má tradičné usporiadanie, na prízemí je priestranná hala s jednoduchými kanceláriami, ktoré sú prepojené strednou presvetlenou chodbou. [2]
Pod administratívnou budovou Stredoslovenských elektrární sa v suterénnych priestoroch nachádza úkryt CO, ktorý v minulosti slúžil ako veliteľské stanovište energetickej skupiny CO.
Jednotky energetickej služby CO [ESE CO]
Jednotka energetickej služby CO vykonáva hlavne:
- zaistenie nevyhnutne nutnej prevádzky energetických rozvodných sieti a zariadení pre dodávku prúdu,
- prerušenie dodávky prúdu vypojením siete do poškodených úsekov a časti miest, kde by mohli vzniknúť druhotné účinky,
- nutné opravy na nadradenej energetickej rozvodnej sieti,
- opatrenia k obnove dodávky prúdu do nemocníc, zachovaných časti miest a nezasiahnutých priestorov,
- uvedenie nadriadeného rozvodného systému pod napätím do prevádzky, s výnimkou postihnutých území.
Úkryt CO
V suterénnych priestoroch administratívnej budovy sa nachádza plynotesný úkryt s kapacitou 150 ukrývaných. Jedná sa o zapustený železobetónový monolit, vybudovaný v 4. triede odolnosti. Úkryt bol vybudovaný v rokoch 1941 až 1944 a rozpočtové náklady stavby boli na úrovni 150 000 Sk. Zastavaná plocha úkrytu je na úrovni 165 m2 a plocha pre ukrývaných je na úrovni 82 m2. Úkryt sa mierovo využíva ako sklad materiálu CO. Ochranný súčiniteľ stavby KO je 100 – 200. Doba spohotovenia úkrytu je 2 – 6 h od vyhlásenia mimoriadnej situácie, vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu. Úkryt je určený pre zamestnancov.
Do úkrytu sa vstupuje zo suterénu budovy, na vstupe do úkrytu sú osadené plynotesné dvere D-4. Mierový vstup poskytuje vstup priamo do priestoru úkrytu a na tomto vstupe sú osadené plynotesné dvere D-4. Za nimi sa nachádza miestnosť sociálneho vybavenia (WC a umyváreň) a od spojovacej chodby je táto miestnosť oddelená plynotesnými dverami D-0. Bojový vstup obsahuje protiplynovú predsieň a odmorovaciu komoru, za ktorou sa nachádzajú plynotesné dvere D-4. Bojový vstup obsahuje 2 ks sprchovacích zariadení, ktoré by v prípade zamorenia poskytovali očistu.
Úkryt obsahuje jednu veľkú miestnosť pre ukrývaných, pri ktorej sa technologické zázemie pre filtroventilačné zariadenie. Z chodby sa vstupuje do prachovej komory (PK) a do filtroventilačnej komory (FVK). Filtroventilačné zariadenie je typu FVZ 300b, typ 60 na elektrický a ručný pohon. FVZ neumožňuje regeneráciu vzduchu a funguje v režimoch filtroventilácia a izolácia. Prachová komora je oddelená resp. v samostatnej miestnosti. Doba prevádzky režimu filtroventilácie je 48 h a doba prevádzky režimu izolácie je 1 h.
Úkryt disponuje 2 núdzovými výlezmi, ktoré ústia do voľného priestranstva a sú riešené formou štôlne, ktorá je zakončená šachtou s rebríkom a na jej vrchu sa nachádza plechový poklop. Úkryt je napojený na verejnú sieť 400/230V-50Hz, núdzový zdroj nebol k dispozícii. Úkryt je napojený na verejnú vodovodnú a kanalizačnú sieť.
V súčasnosti sú všetky miestnosti určené pre ukrytie zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti.
Veliteľské stanovište
Historické určenie úkrytu bolo veliteľské stanovište energetickej skupiny CO pre okres Banská Bystrica. V úkryte sa nachádza telefónna ústredňa (TÚ), pomocou ktorej bolo riešené priame linkové spojenie s ostatnými (dnes už nešpecifikovanými) subjektmi energetickej skupiny CO.
Operačná časť pozostávala z operačnej miestnosti štábu ESE, miestnosti náčelníka ESE a spojovacej miestnosti. Operačná miestnosť štábu ESE bola vybavená mapovými podkladmi pre zobrazenie energetickej infraštruktúry v okrese Banská Bystrica.
Zoznam zdrojov
[1] https://eem.sk/profil-spolocnosti/historia/
[2] DULLA, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok; vydavateľstvo Perfekt; 2007; 196 s. ISBN 8080463662