VS – UTAZ [VÚ 2982], Nitra (SVK)

Kasárne pod Zoborom

Bývalé nitrianske kasárne pod Zoborom nazývané aj Šiator tábor majú dlhú históriu. Postavili ich v rokoch 1882-1883 podľa projektu J. Lyku ako tábor, ktorý tvorilo 10 murovaných budov a 24 drevených barakov. Bol to jeden z piatich sústreďovacích táborov Uhorska. Vojenská posádka v Nitre bola v tom čase významným mestotvorným prvkom. Celý areál pojal 300 mužov, 300 koní a 1 200 prechodných vojakov. Dňa 4. 9. 1887 sa tu konali veľké manévre, na ktorých sa zúčastnil cisár František Jozef I. 

Kasárňach bola od roku 1967 v rámci ČSĽA dislokovaná Ústredná tanková a automobilová základňa (UTAZ – VÚ 2982).

Podriadené jednotky UTAZ – VÚ 2982:

• 01.09.1967 – 01.09.1973 – 1. pobočka
• 01.09.1967 – 01.10.1978 – Prijímacie stredisko dovážanej techniky
• 01.09.1967 – 01.10.1978 – Prijímacie stredisko pásovej techniky
• 01.09.1973 – 01.10.1978 – Tanková a automobilová základňa, Nitra
• 01.10.1978 – 31.12.1992 – Stredisko kontroly prevádzky a výstavby učebnej a výcvikovej základne, Nitra
• 01.10.1978 – 31.12.1992 – Stredisko vyzbrojovania tankovej a automobilovej techniky, Nitra

Základňa bola v 90-tych rokoch reorganizovaná na 3. brigádu technického zabezpečenia, neskôr na 5. základňu technického zabezpečenia (VÚ 2629). V závere niesla názov Výcviková základňa logistiky. V decembri 2004 ju zrušili. Počas celého pôsobenia mal útvar na starosti preberanie techniky z výrobných závodov Tatra Kopřivnice (T-813, T-138, T-148), Praga Praha (PV3S), Vysoké Mýto (autobusy Karosa) či Mladá Boleslav (Škoda 100, Škoda 105). Nasledovalo parkovanie tejto techniky, jej ošetrovanie a podľa rozdeľovníkov odovzdávanie útvarom Československej ľudovej armáde, neskôr armáde Československej. 

Koncom augusta 2008 získalo časť objektu bývalých kasární bezplatným prevodom od Ministerstva obrany SR mesto Nitra. V 21 hektárovom areáli mu patrí 34 budov, zvyšných 11 získal Archeologický ústavu SAV. Mesto má vypracované Memorandum o partnerstve a spolupráci pri využití priestorového územia a objektov„Kasárne pod Zoborom v Nitre“.

Dislokované jednotky v týchto kasárňach od r. 1967:

• 01.09.1967 – 31.12.1992 – Ústredná tanková a automobilová základňa
• 01.06.1992 – 01.10.1995 – 3. brigáda technického zabezpečenia
• 01.10.1995 – 01.10.2001 – 5. základňa technického zabezpečenia
• 01.10.2001 – 01.10.2004 – Výcviková základňa logistiky

V priestore areálu sa nachádzajú v troch polohách ženijné úkryty (podzemný kryt 001 – 003 a dva menšie prefabrikované úkryty bez označenia). Z toho jeden je dvojúkryt, slúžiaci ako veliteľské stanovište. V súčasnosti neplnia svoj účel a podľa potreby je možné uvažovať s ich odstránením alebo využitím pre iné technické účely.

Veliteľské stanovište

Ide o samostatne stojace VS zapustené pod úroveň terénu s dvoma samostatnými vchodmi. VS tvoria 2 pozdĺžne prepojené súpravy ženijných úkrytov typu ÚŽ-6a.

Objekt pozostáva z dvoch prístupových chodieb typu „A“ (schodiskový typ) a bol prekryté plechovými dvojkrídlovými dverami. Za nimi sa nachádzajú tlakovo plynotesné dvere Ždv-2, za ktorými je protitlaková predsieň a vstup do zalomenej protiplynovej predsiene tvorenej troma plynotesnými dverami Ždv-6/I. Obe pracovné miestnosti (každá tvorená s 12 ks ženijných rámov Žra-16 širokých 50 cm) sú medzi sebou voľne prepojené.

Úkryt bol napojený na verejnú sieť alebo na mobilnú elektrocentrálu. Na vstupnom schodisku pred vstupnými TP dverami sa po pravej strane na stene nachádza elektrický rozvádzač a hl. vypínač. V úkryte sa napájali lampy vnútorného osvetlenia, FVZ a spojovacie zariadenia. Zo slaboprúdového spojenia sa tu nachádzala telefónna ústredňa s ranžírovacími ježkami s niekoľkými telefónnymi prípojkami v oboch pracovných miestnostiach. Káblové prestupy sú utesnené pružným tmelom s vrchným epoxidovým náterom.

Každá súprava mohla byť osadená filtroventilačnou súpravou FVKPM-2 resp. FVKPM-1E) a vytápaciou súpravou typu VVA-6 (5000 – 8000 kcal/hod.) na motorovú naftu či tuhé paliva (prípadne nahradená el. olejovým radiátorom 220V/2kW). V úkryte sa dochoval stojan na umiernenie ventilátora FVZ a na povrchu tiež nasávacie hlavice.

Ďalšie vybavenie tvoril akumulátor 12 V, chemické (príp. suché) WC a pisoár v predsienke a spojovacia technika. Vybavenie úkrytu je však už dávno preč, preto nie je možné podať jeho bližší popis.

Vedľa úkrytu sa nachádzali ešte dva okopy pre spojovaciu techniku, príp. EC. Vedľa jedného zo vstupov sa nachádza tiež búdka s el. rozvodom.

 

__________

Použité zdroje:

• valka.cz
• Obrana, Ročník XVII, č. 5/2009 – Mesačník Ministerstva obrany SR