V rámci prípravy vojsk a zabezpečenia obrany Československa dôležitú úlohu popri školskom systéme armády zastávali vojenské fakulty civilných vysokých škôl, ktoré pripravovali budúcich príslušníkov ČSĽA na výkon základných veliteľských funkcií.
Žilinská univerzita v Žiline (ŽU) vznikla 1. októbra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učení technického v Prahe ako Vysoká škola železničná. Mala 5 fakúlt: dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná, ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala Vysoká škola dopravná Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu. V roku 1980 dostala škola názov Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline.
Vojenská fakulta Vznikla akademickým rokom 1953/1954 ako jedna z fakúlt Vysokej školy železničnej v Prahe. V roku 1960 bola spolu s celou univerzitou presťahovaná do Žiliny už ako Vojenská fakulta Vysokej školy dopravnej v Žiline. V roku 1980 bol názov Vojenská fakulta Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline a od roku 1996 Vojenská fakulta Žilinskej univerzity v Žiline. Dňa 9. februára 1998 bola fakulta delimitovaná z rezortov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva obrany SR do rezortu Ministerstva školstva SR a jej názov bol zmenený na Fakulta špeciálneho inžinierstva. Posledná zmena názvu sa udiala so začiatkom akademického roka 2014/2015, a to na Fakultu bezpečnostného inžinierstva.
Vojenská fakulta mala aj svoje veliteľské stanovište, avšak nie ako úkryt CO, ale podľa vzoru ČSĽA ako prefabrikovaný úkryt.
Veliteľské stanovište sa skladá z dvoch pozdĺžne spojených súprav ženijných úkrytov ÚŽ-6b. Ide teda o samostatné stojací objekt s dvoma vchodmi na ktorých sú osadené TP dvere Ždv-2. V oboch protiplynových predsieňach sa zachovalo asanačné zariadenie umožňujúce bezpečný prechod zo zamorenej vonkajšej atmosféry do hlavnej miestnosti.
Filtráciu vzduchu zabezpečovala osadená FVZ-150 s filtrom FMP-180 M s pohonom 220V, 12V alebo ručne. Osvetlenie a napájanie FVZ bolo z vonkajšej siete, prípadne núdzovo mobilnou elektrocentrálou.
