Linky tiesňového volania

112 – Jednotné európske číslo tiesňového volania

(Funguje v každej krajine EÚ a dovoláte sa cezeň na najbližšie stredisko integrovaného záchranného systému.)

150 – Hasiči

155 – Záchranná zdravotná služba

158 – Polícia

159 – Mestská polícia

18 300 – Horská záchranná služba

18 155 – Letecká záchranná služba

0850 111 313 – Linka záchrany – lekárske rady ako poskytnúť prvú pomoc v núdzi

VOLAJTE LEN V PRÍPADE, KEĎ JE OHROZENÝ ŽIVOT, ZDRAVIE, MAJETOK ALEBO ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Hasičský a záchranný zbor

Hasičský a záchranný zbor je jednou z hlavných zložiek integrovaného záchranného systému, ktorý sa podieľa na personálnom zabezpečení úloh civilnej ochrany.

Základné úlohy Hasičského a záchranného zboru:

• plnenie úloh štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, osobitne pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru,
• plnenie úloh súvisiacich so zdolávaním požiarov a s vykonávaním záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a pri poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach (v rozsahu medzinárodných zmlúv takúto pomoc poskytuje aj iným štátom),
• plnenie úloh v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,
• plnenie úloh pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a výkonu dohľadu nad výrobkami podľa osobitných predpisov.
• Podrobnejšie informácie o Hasičskom a záchrannom zbore nájdete na stránke: http://www.hazz.sk.

Záchranná zdravotná služba

Záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú operačné stredisko a koordináciu záchrannej zdravotnej služby. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR) je štátna príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR a pôsobí v osmých krajoch a zabezpečujú:

• zabezpečuje príjem tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, spracovanie tiesňového volania a realizáciu odozvy na tiesňové volanie, v prípade potreby vydáva pokyn ambulancii záchrannej zdravotnej služby na zásah;
• riadi, koordinuje a vyhodnocuje záchrannú zdravotnú službu tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť;
• zabezpečuje odbornú prípravu svojich zamestnancov;
• organizuje kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci;
• plní ďalšie úlohy v zmysle zákonov.

Na Slovensku je 13 poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby a sieť záchrannej zdravotnej služby tvorí 280 staníc s cieľom zabezpečenia primeranej dostupnosti neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V nepretržitej pohotovosti k zásahom má SR v súčasnosti:

• 92 ambulancií rýchlej lekárskej pomoci „RLP“, z ktorých niektoré ambulancie sú špeciálne vybavené ako mobilné intenzívne jednotky „MIJ“.
• 181 ambulancií rýchlej zdravotnej pomoci „RZP“ a
• 7  ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby „VZZS“.

Letecká záchranná služba

AIR – TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o. (ATE) prevádzkuje Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu v siedmich operačných strediskách na Slovensku a v dvoch v Českej republike (Olomouc a Ostrava). S poskytovaním leteckej záchrany má ATE dlhoročné skúsenosti. Vrtuľníková záchranná zdravotná služba ATE je pre slovenských občanov a zahraničných turistov v pohotovosti 24 hodín denne – 7 dní v týždni – 365 dní v roku.

VZZS je súčasťou integrovaného záchranného systému, v prípade núdze je dostupná na tel. číslach 112 a 155. ATE prevádzkuje tiež vlastný dispečing priamo na čísle 18 155. Posádky ATE zasahujú najmä pri úrazoch v horských oblastiach, v lesných terénoch a odľahlých lokalitách, pri dopravných nehodách, záplavách či hromadných nešťastiach.

Vrtuľníky sa často využívajú aj pri medzi-nemocničných prevozoch pacientov a transportoch pre transplantačný program. AIR – TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o. má uzavreté zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami, ktoré sídlia na území Slovenskej republiky. Pre všetkých občanov, ktorí sú v nich poistení, je záchrana vrtuľníkom plne hradená z ich zákonného zdravotného poistenia.

Výhodou Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby je predovšetkým rýchlosť a dostupnosť. Tieto faktory zohrávajú veľkú úlohu pri záchrane ľudského života, prispievajú k zníženiu utrpenia pacientov a znižujú tiež riziko neskorších vážnych zdravotných komplikácií. Posádky ATE zasahujú pri úrazoch v horských oblastiach, v lesných terénoch a odľahlých lokalitách, pri dopravných nehodách, záplavách či hromadných nešťastiach.

Vrtuľníkmi a sanitným lietadlom preváža ATE pacientov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj na špecializované zdravotnícke pracoviská v zahraničí, prípadne zo zahraničia do našich zdravotníckych zariadení.

Horská záchranná služba

Horská služba vykonáva činnosť v horských oblastiach vrátane jaskýň a priepastí. Konkrétne v oblastiach Belianske Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Stredné Beskydy, Slovenský raj, Veľká Fatra, Vysoké Tatry, Západné Tatry vykonáva nasledovné činnosti:

• organizuje a vykonáva záchrannú činnosť pri záchrane osôb najmä v súčinnosti s leteckou záchrannou zdravotnou službou,
• poskytuje informácie súvisiace s bezpečnosťou osôb,
• umiestňuje a udržiava po prerokovaní s vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľnosti v horskej oblasti výstražné, informačné a iné zariadenia súvisiace s bezpečnosťou osôb,
• umiestňuje a udržiava po prerokovaní s vlastníkom zabezpečovacie zariadenia na nebezpečných úsekoch trás, ktoré určí,
• vykonáva opatrenia súvisiace s lavínovým nebezpečenstvom,
• podieľa sa na pátraní po nezvestných osobách,
• podieľa sa na požiadanie na zaistení bezpečnosti pri športových a iných podujatiach,
• vyjadruje sa k vyznačovaniu trás a k ich označovaniu,
• zabezpečuje prevádzku záchranných a ohlasovacích staníc horskej služby,
• plní úlohy v rámci integrovaného záchranného systému,
• zabezpečuje odbornú spôsobilosť,
• rozhoduje podľa osobitného zákona o uznaní odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti získanej podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
• spolupracuje s orgánmi štátnej správy, s vyššími územnými celkami a obcami pri plnení úloh,
• spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti horskej záchrany, a zastupuje Slovenskú republiku v týchto medzinárodných organizáciách.

Podrobnosti o činnosti Horskej záchrannej službe sú v zákone NR SR č. 544/2002 o Horskej záchrannej službe. 

Banská záchranná služba

Banská záchranná služba (BZSl) je jednou z troch záchranných zložiek pre potreby riešenia a prevencie závažných priemyselných havárií.  Banská záchranná služba plní aj určené úlohy na úseku havarijnej prevencie a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky. Poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v podzemí upravujú osobitné predpisy. Banskú záchrannú službu vykonávajú banské záchranné stanice.

Slovenský banský úrad môže vzhľadom na povahu prác, ich rizikovosť a s prihliadnutím na miestne podmienky nariadiť, aby organizácia pri činnosti vykonávanej banským spôsobom zabezpečila banskú záchrannú službu. Zabezpečovanie banskej záchrannej služby, jej organizáciu a úlohy a požiadavky na odbornú spôsobilosť jej pracovníkov ustanoví Slovenský banský úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.

Úlohou banskej záchrannej služby je vykonávať záchranné práce, rýchle a účinné zásahy na:

• záchranu ľudských životov a majetku pri závažných prevádzkových nehodách vrátane poskytovania prvej pomoci v podzemí,
• zdolávanie závažných prevádzkových nehôd, najmä výbuchov plynov a uhoľného prachu, banských požiarov, prietrží hornín a plynov, erupcie ropy a zemného plynu, prievalov vôd, plynov, bahnín a tekutých pieskov, závalov banských diel a porúch vo vetraní,
• odstraňovanie následkov havárií,
• vykonáva aj iné práce v nedýchateľnom alebo zdraviu škodlivom prostredí,
• spolupracuje pri havarijnej prevencii a zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky najmä tým, že vykonáva prehliadky pracovísk, kontroly prostriedkov na zdolávanie havárií, školenie a výcvik pracovníkov.

Úlohy a pôsobnosť Banskej záchrannej služby upravuje vyhláška SBÚ č. 69/1988 Z.z. o banskej záchrannej službe.

Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža

Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža (VZS SČK) je osobitnou zložkou Slovenského Červeného kríža (SČK) a na území Slovenskej republiky (SR), ktorá sa zaoberá už viac ako 30 rokov činnosťami súvisiacimi so záchranou na vode. VZS SČK je riadnym členom medzinárodnej organizácie vodných záchranárov International Life Saving Federation (ILS).

Služba poskytuje záchrannú činnosť na otvorených vodných plochách ako je napríklad Liptovská Mara (MS VZS SČK Liptovský Mikuláš), Zemplínska Šírava, Domaša, Vinné (MS VZS SČK Prešov), Zlaté piesky, Kuchajda, Draždiak (MS VZS SČK Bratislava), Zelená voda (Nové Mesto nad Váhom), atď. najmä v dobe letnej sezóny. Do jej služieb sa zapájajú najmä profesionálni plavčíci, ale aj dobrovoľní plavčíci záchranári, ktorí vypomáhajú predovšetkým v čase zvýšenej návštevnosti.

VZS SČK zachraňuje ľudské životy a materiálne hodnoty pri živelných katastrofách, predovšetkým pri záplavách, ale takisto aj pri realizácii humanitárnej pomoci.

Policajný zbor Slovenskej republiky

Útvary Policajného zboru majú osobitné postavenie v rámci integrovaného záchranného systému, ktorý personálne zabezpečuje plnenie úloh civilnej ochrany. Policajný zbor sa podieľa na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu svojich úloh.

Medzi úlohy Policajného zboru zaraďujeme:

• spolupôsobenie pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
• odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov,
• spolupôsobenie pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
• vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch,
• vedenie boja proti terorizmu a organizovanému zločinu,
• zaisťovanie osobnej bezpečnosti prezidenta republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra a ďalších osôb určených vládou a spolupôsobenie pri fyzickej ochrane jadrových zariadení,
• zaisťovanie ochrany diplomatických misií a ďalších objektov určených vládou,
• zabezpečovanie ochrany štátnej hranice a vykonávanie kontroly cudzineckého režimu,
• spolupôsobenie pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol narušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,
• dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobenie pri jej riadení,
• odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva,
• vykonávanie pátrania po osobách a pátrania po veciach,
• poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,
• vykonávanie kriminalisticko-expertíznej činnosti,
• spolupôsobenie pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva.
   

Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, Slovenskou informačnou službou, právnickými a fyzickými osobami. Spolupracuje aj s orgánmi územnej samosprávy pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

Viac informácií ohľadom úloh a oblasti pôsobnosti Policajného zboru sa dozviete v zákone NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Spomenuli sme len základné zložky integrovaného záchranného systému, ktoré personálne zabezpečujú úlohy civilnej ochrany. Ostatné zložky, ako aj ich úlohy a kompetencie nájdete na stránke: http://www.sos112.sk.

Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany

Kontrolné chemické laboratóriá spravuje Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská Ľupča.

Ústav je zariadením ministerstva vnútra pre vzdelávanie a prípravu v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia, civilného núdzového plánovania, ochrany kritickej infraštruktúry a integrovaného záchranného systému, vykonávania skúšok a opráv materiálu civilnej ochrany a spojovacej techniky a na vykonávanie laboratórnej kontroly nebezpečných a rádioaktívnych látok.

Člení sa na:

• oddelenie organizačné a finančného zabezpečenia,
• oddelenie vzdelávania a prípravy,
• stredisko vzdelávania a prípravy v Limbachu,
• stredisko vzdelávania a prípravy v Nitre,
• stredisko vzdelávania a prípravy v Spišskej Novej Vsi,
• technické oddelenie,
• kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Jasove,
• kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Nitre,
• kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči,
• oddelenie správy majetku a prevádzky.

Na čele ústavu je riaditeľ, na čele oddelenia, strediska vzdelávania a prípravy a kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany je vedúci. Riaditeľ ústavu je priamo podriadený generálnemu riaditeľovi sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu.

Do priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa ústavu patria vedúci oddelení. Strediská vzdelávania a prípravy a kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany sú postavené na úroveň oddelení a ich vedúci sú priamo podriadení riaditeľovi ústavu.

Ako volať na tiesňovú linku?

Na linku 112 môžete volať z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu či telefónneho automatu. Vytočte čísla 1-1-2 bez predvoľby a počkajte, kým sa na druhej strane linky ozve operátor (pri každom zavolaní sa ozve hláska, ktorá oznámi, že ste sa dovolali na linku tiesňového volania 112).

Na linku 112 môžete zavolať kedykoľvek v prípade potreby, 24 hodín denne. Volanie je vždy zadarmo, čo znamená že pri telefonovaní z verejného telefónneho automatu nepotrebujete mince ani kartu.

Volaním na číslo tiesňového volania 112 sa dovoláte na najbližšie koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému (na Slovensku je zriadených 8 koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému).

Pri volaní na linku 112 sa zároveň držte týchto dobrých zásad:

• Zachovajte pokoj. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a nahlas.
• Hovor uskutočnite z bezpečného a pokiaľ možno aj čo najtichšieho miesta.
• Buďte trpezlivý – počkajte, kým operátor zodvihne telefón. Nezavesujte telefón!
• Nebuďte prekvapení ak operátor sa predstaví „Linka tiesňového volania 112 “
• (pôsobnosť koordinačného strediska integrovaného záchranného systému je celý kraj!)

Čo povedať operátorovi?

Kde sa to stalo?

Táto informácia je nutná k ľahkému a rýchlemu nájdeniu miesta hlásenej udalosti. Ak sa udalosť stala v byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore, treba operátorovi povedať adresu a číslo domu, poschodie, číslo bytu, meno majiteľa bytu, príp. ako nájsť dom (hlavne na sídliskách). Ak sa udalosť stala na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách, je potrebný stručný a výstižný popis miesta udalosti, napr. spomenúť typickú budovu nablízku, alebo križovatku, poslednú obec, odbočku,
kilometrovník na diaľnici, číslo diaľnice a pod.

Čo sa stalo?

Táto informácia je potrebná na posúdenie, akú pomoc treba vyslať. Ide o požiar, dopravnú nehodu, povodeň, trestný čin? Aký je rozsah udalosti? Ide o požiar domu, bytu, lesa, ohrozenie života viacerých osôb, zaplavenie cesty, poľa, obce a podobne.

Komu sa to stalo?

Spomeňte čo najviac informácií o postihnutom: pohlavie, približný vek, počet postihnutých. Tieto informácie sú dôležité pre zabezpečenie adekvátnej pomoci.

Informácie o Vás. Na záver je vhodné operátorovi povedať číslo telefónu, z ktorého voláte, keby Vám operátor potreboval zavolať späť, napr. pri hľadaní miesta alebo iných problémoch, ako aj Vaše meno a priezvisko.
Ak je na miesto udalosti sťažený prístup (napr. neprejazdná cesta) alebo riziko ďalšieho nebezpečenstva (napr. výbuchu, nebezpečné látky, a pod.), nezabudnite na to upozorniť operátora

Dôležité čísla a tiesňové linky

V núdzi si človek nemusí rýchlo spomenúť, že číslo 155 je pre záchrannú zdravotnú službu, 158 pre políciu a 150 je číslo hasičov. Tieto čísla pre tiesňové linky by ste mali mať uložené v telefóne a je dobré si ich napísať pre istotu aj na papier a vložiť napríklad do peňaženky. Najdôležitejšie telefónne čísla sú uvedené na začiatku tejto stránky. Ďalšie dôležité čísla sú:

Linky pre deti, týrané osoby a seniorov v núdzi

• 116 111 – Linka detskej istoty
• 116 000 – Linka pomoci pre prípady nezvestných detí v EÚ
• 0907 401 749 – Linka detskej dôvery(v pracovné dni od 14 do 20 hodiny)
• 0800 500 333 – Krízová linka pomoci (nonstop)
• 0800 212 212 – Linka pre ženy a iné osoby zažívajúce násilie (nonstop)
• 0800 172 500 – Senior linka (linka pre pomoc seniorom)

Národné toxikologické informačné centrum

V prípade podozrenia na otravu môžete konzultovať stav cez telefón s Národným toxikologickým informačným centrom. Číslo sa hodí nielen rodičom ale napríklad aj majiteľom zvierat.

• 02/5477 4166 alebo 0911 166 066 – iba počas pracovných dní do 15.30h.
• 02/ 5477 4166 – po 15.30h a počas víkendov.

Dôležité čísla pre šoférov a motoristov

Národná diaľničná spoločnosť

• 0800 100 007 – Diaľničná patrola – nonstop pomoc na diaľnici
• +421 2 32 777 777 – informácie o elektronickej diaľničnej známke

Odťahová a asistenčná služba

• 18 123 – Asociácia slovenských odťahovacích služieb
• 18 118 – Global Assistance Slovakia
• 18 777 – Česmad Assistance – odťahovanie vozidiel nad 3,5 tony
• 18 112 – Autoklub Slovakia Assistance

Hlásenie porúch – plyn, elektrina, voda

Plyn – hlásenie porúch

Ak máte podozrenie na únik plynu, v miestnosti otvorte okná, ak je to možné. Vypnite plynové spotrebiče a ak môžete aj hlavný uzáver plynu. Upovedomte o poruche aj susedov (nevolajte a nezvoňte im pre istotu) a pred tým, než zavoláte na poruchovú linku, sa presuňte na bezpečné miesto, radí na webe SPP – distribúcia.

• SPP distribúcia, kontakt pre celé Slovensko: 0850 111 727
• Ak plyn uniká z uzavretého (nedostupného) priestoru (bytu, pivnice…) kontaktujte aj hasičov 150 alebo políciu 158.

Voda – hlásenie porúch

• Bratislavská vodárenská spoločnosť: 0800 121 333
• Stredoslovenská vodárenská: 0850 111 234
• Západoslovenská vodárenská: konkrétne číslo pre vašu obec nájdete na webe ZSVS.
• Podtatranská vodárenská: Poprad, Kežmarok: 052 772 95 48,
• Spišská Nová Ves, Levoča, Gelnica: 053 446 17 35, Stará Ľubovňa, Zamagurie: 052 432 16 91 Východoslovenská vodárenská: konkrétne číslo nájdete na webe VVS.

Elektrina – hlásenie porúch

• ZSE – Západ: 0800 111 567
• SSE – Stred: 0800 159 000
• VSE – Východ: 0800 123 332

Ďalšie dôležité čísla do telefónu

Číslo na lekára

Do telefónu si určite uložte číslo na svojho obvodného lekára, najlepšie vo formáte „Lekár – meno“. Ak pravidelne navštevujete lekárov špecialistov, uložte si číslo aj na nich, napríklad ako „Kardiológ – meno“. Ak ste rodič, ukladajte si aj čísla lekárov svojich detí.

Rodina, kolegovia v práci

Čísla na svojich známych či rodinu v telefóne určite máte, no je tiež dôležité uložiť si ich v správnom formáte. Napríklad pred meno či prezývku si napíšte váš rodinný vzťah – či ide o súrodenca alebo rodiča. Takéto označenie sa môže hodiť v prípade, ak telefón stratíte a niekto vás bude chcieť nájsť cez kontakty.

Jeden kontakt si uložte s predponou ICE, ktorá znamená In case of emergency teda V prípade núdze. Číslo môže pomôcť lekárom, keď potrebujú kontaktovať blízku osobu. Najlepšie je uložiť ho v anglickom jazyku aj s označením vášho vzťahu, napríklad ICE Mum pre mamu alebo ICE Husband pre manžela.

Je tiež dobré uložiť si čísla na kolegov. Hodia sa, keď budete mimo kancelárie a nebudete mať čas či možnosť hľadať ich vo firemnej databáze.

Zámočník

Pre každý prípad si do telefónu uložte aj číslo na miestneho zámočníka. Vyhľadajte si ešte teraz recenzie a ceny zámočníkov vo vašom okolí a vyberte si toho, čo sa vám najviac pozdáva. V čase núdze tak nebudete musieť zmätkovať a budete vedieť, že voláte serióznu osobu, ktorá k vám príde aj cez víkend či neskoro večer.

___________________________________________

Použité zdroje:

• https://tech.sme.sk/c/3827456/cisla-ktore-by-nemali-chybat-v-ziadnom-mobile.html
• https://civilnaochrana.org/
• https://civilnaochrana.mescharova.eu/
• https://www.minv.sk/