Záložný energetický dispečing CDO (SVK)

1 História a základné úlohy CDO

Základnou úlohou dispečerského riadenia elektrizačnej sústavy je zabezpečovanie rovnováhy medzi spotrebou a výrobou elektrickej energie. Treba brať do úvahy efektívnosť a spoľahlivosť technologického procesu výroby elektrickej energie a rozvodu, pri rešpektovaní ekonómie prevádzky energetických diel, ochrany životného prostredia a dodržaní zásad medzinárodnej energetickej spolupráce. Cieľom je zabezpečovanie plynulého zásobovania odberateľov elektrickou energiou v stanovenej kvalite. Energetické organizácie, alebo ostatné organizácie pre túto činnosť zriaďujú samostatné dispečerské pracoviská. Na Slovensku sa dnes touto úlohou zaoberá slovenský elektroenergetický dispečing (SED) so sídlom v Žiline.

Prvá paralelná spolupráca elektrizačnej sústavy Slovenska (v rámci elektrizačnej sústavy ČSR) sa uskutočnila s elektrizačnou sústavou Maďarska v r. 1952 na úrovni sietí 110 kV Nové Zámky – Kisigmánd. V r. 1954 sa zahájila prevádzka 2×100 kV Bystričany – Vác. Na základe zvyšujúcich sa nárokov na medzinárodnú spoluprácu a tranzit elektrickej energie bolo v r.1954 vedenie Bystričany – Vác predĺžené do 220 kV rozvodne Zugló a prepojené na 220 kV sústavu.

V rámci rozvoja spolupráce medzi elektrizačnými sústavami jednotlivých štátov boli prepojené 220 kV vedeniami elektrizačné sústavy Poľska, bývalej ČSR a vtedajšej NDR. Prepojenie sústav vedeniami 220 kV bolo v r. 1963 rozšírené o väzbu na bývalý ZSSR (Lemešany – Mukačevo).

Vzájomné vzťahy v dodávkach elektrickej energie a prevádzke prepojených sústav riešili jednotlivé štátne dispečingy najprv dvojstrannými dohodami. Rozširovaním prepojenej sústavy a nárastom objemu výmen si prevádzkové režimy však vynútili potrebu spoločného riadiaceho orgánu prepojenej energetickej sústavy (PES).

Preto po dohode v rade RVHP uzatvorili zúčastnené štáty 25 februára 1962 Centrálnu dispečerskú organizáciu (CDO) so sídlom v Prahe. 

CDO bola účelová organizácia členských štátov. Činnosť CDO pozostávala v sledovaní dodržiavania dvojstranných dohôd v dodávkach elektriny a dodržiavaní výsledného salda na území jednotlivých štátov. Sledovala toky tranzitov energie a riešila havarijné a rozpadové situácie v sústave a významnú úlohu zohrávala aj na úseku režimovej prípravy prevádzky.

Prudký nárast spotreby elektrickej energie v jednotlivých štátoch PES si vyžiadal budovať prenosovú sústavu s napätím 400 kV. Prvé prepojenie 400 kV bolo prevádzkované z Mukačeva (bývalý ZSSR) do Lemešian v r.1965.

Nárast požiadaviek vtedajších východoeurópskych štátov RVHP na dovoz elektrickej energie zo ZSSR vyvolal potrebu budovania silného spojenia ZSSR s PES. Preto okrem budovania 400 kV prenosových sietí bolo v r.1979 v spoločnej investícii týchto štátov vybudované 750 kV vedenie Vinica – Zapadoukrajinskaja – Albertirsa (Maďarsko). V nadväznosti na budovanie tohto vedenia bol vybudovaný druhý 400 kV prepoj elektrizačnej sústavy Slovenska do Maďarska v úseku Levice – Göd – Albertirsa. Druhý medzisystémový spoj 750 kV bol vybudovaný z jadrovej elektrárne Chmelnickaja do Poľska (Rzeszow) a uvedený do prevádzky v r.1985.

Stúpajúce zaťaženie, prenášané výkony, zaostávanie investičnej výstavby za potrebami a z toho plynúce nedostatočné rezervy regulačného výkonu sa samozrejme muselo prejaviť aj na kvalite prevádzky PES. V porovnaní s ostatnými sústavami vo svete v PES existovala vyššia poruchovosť výrobných zariadení. Nakoniec bola (následkom ekonomických a politických zmien v stredoeurópskom regióne) prepojená energetická sústava PES CDO postupne delená na jednotlivé časti až prestala byť funkčná.

Dokonca už od r.1956 existovala spolupráca so štátmi západnej Európy na úrovni elektrizačnej sústavy ČSR. Boli to zvyčajne iba sezónne výmeny elektrickej energie formou vydelených výrobných zdrojov do elektrizačnej sústavy Rakúska resp. výmeny energie cez jednosmerné spojky (napríklad Dürnrohr ; Etzenricht).

Obrat v spolupráci so sústavou UCPTE nastal pochopiteľne až po r.1990. Nárast zaťaženia a nerovnováha, ktoré vznikali v bilancii medzi spotrebou a výrobou (elektrickej energie), ale aj optimalizácia prevádzkovania zdrojov si jednoducho vynútili jednotlivé národné (štátne) elektrizačné sústavy hľadať lepšie možnosti vzájomnej spolupráce s najbližšími okolitými sústavami.

11. októbra 1992 bola vytvorená sústava CENTREL (dnes by sme mohli povedať štátov V4), v ktorej boli elektrizačné sústavy Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska s cieľom spoločného postupu na pripojenie týchto sústav k západoeurópskej sústave UCPTE. Pre všetky jednotlivé sústavy bol vypracovaný zástupcami západoeurópskych spoločností podrobný súbor odporúčaní a navrhovaných opatrení tzv. „Massnamenkatalog“ pre možné pripojenie k UCPTE.

Slovenský energetický dispečing (SED) v Žiline prebral funkciu štátneho energetického dispečingu Slovenskej republiky, keď sa spoločné riadenie elektrizačnej sústavy Česka a elektrizačnej sústavy Slovenska rozdelilo, čo sa stalo (ale nie ako žart), práve 1. apríla 1994. „Katalóg opatrení“ bol rýchlym tempom realizovaný. Nebolo to zas také jednoduché a ľahké ako sa to teraz píše. Bolo to množstvo technických, hospodárskych ako aj organizačných opatrení, nevyhnutných k pripojeniu sa k sústave UCPTE (primárna a sekundárna regulácia výkonu generátorov, udržiavanie výkonovej rezervy, udržiavanie U a Q na požadovanej úrovni, opatrenia proti veľkým poruchám atď.). Nakoniec bola elektrizačná sústava Slovenska v rámci celého bloku CENTREL synchrónne pripojená k sústave UCPTE 18 októbra 1995 do skúšobnej prevádzky.

 Energetika je chrbtová kosť hospodárstva štátu a musí byť pripravená na všetky scenáre. V prípade vojny by bol centrálny dispečing RVHP (CDO) v Prahe medzi prvými cieľmi, ktoré budú bombardované, preto bolo rozhodnuté vybudovať záložný dispečing pre prípad vojnového stavu.

Objekt záložného energetického dispečingu bol vybudovaný na Strednom Slovensku v jednej z tatranských dolín. Ide o objekt s rozlohou približne 700 m2. Ide o samostatne stojací železobetónový monolit, 4. triedy odolnosti, s kapacitou 115 osôb pasívne ukrývaných a pre 16 osôb aktívne ukrývaných.

Pôdorys objektu

2 Technologická časť

2.1 Filtroventilácia

Energetický dispečing disponuje filtroventilačným zariadením pre 115 osôb pasívne ukrývaných a pre 16 osôb aktívne ukrývaných. Mierové využitie – pre účely ED.

Pre zabezpečenie prevádzky a priestorov ED je vybavené filtroventilačným zariadením FVZ – DVÚ 900 / 4500 s ES.

Hlavné funkčné systémy (režimy):

  1. Čiastočná filtoventilácia
  2. Filtroventilácia
  3. Izolácia
  4. Izolácia s regeneráciou vzduchu

FVZ sa skladá zo samostatných funkčných systémov:

Prívod vzduchu

Pre mierovú prevádzku a režim čiastočná filtroventilácia je riešený pomocou klimatizačnej jednotky BKC 4 PK 12 74 37. Vonkajší vzduch je nasávaný cez filter FVS a prvky tlakovej ochrany.

Pre bojovú prevádzku filtroventilácia je prívod vzduchu do úkrytu riešený cez sústavu predfiltrov a kolektívnych filtrov. Dopravu vzduchu zaisťuje samostatný vysokotlakový ventilátor V3, ktorý privádza vzduch do klimatizačnej jednotky BKC 4, ktorá v tomto prípade zaisťuje len obeh vzduchu. 

Distribúcia vzduchu v miestnostiach č. 26, 28, 29, 30, 31 je s ohľadom na mierové využitie úkrytu pomocou podlahových mriežok upevnených v zdvojenej podlahe. Do priestoru zdvojenej podlahy je vzduch dopravovaný potrubím sk. I. Do ostatných priestorov úkrytu je vzduch distribuovaný výustkami Strojtex alebo stenovými mriežkami.

Prívod vzduchu do strojovne ES riešia samostatné klimatizačné jednotky BKC 4, zostavené do dvoch celkov. Vzduch do jednotky BKC 4 pre prívod je nasávaný cez tlakový uzáver stenový (TUS). Výtlačné potrubie s výustkami je usporiadané tak, aby sa dosiahlo dobré prevetranie strojovne ES. Klapková komora je potrubím prepojená s rozvádzačom jednotkou pre odvod vzduchu z úkrytu.

Odvod vzduchu

Odvod vzduchu sa deje pretlakom z chodby cez protiplynovú a protitlakovú predsieň, cez prvky tkalovej ochrany (LPÚ, TPÚ) oceľovú  rúru a protidažďové žalúzie do ovzdušia. 

Z miestnosti č. 6, 7, 8, 9, 10 a 19 je vzduch odvádzaný ventilátorom V5 (súčasť BKC 4) cez poklop a tlakový uzáver stenový (TUS) oceľovou rúrou do ovzdušia. Časť odvádzaného vzduchu je využívaná pre chladenie dieselagregátu.

Tlaková ochrana prívodu vzduchu

Tlaková ochrana prívodu vzduchu sa skladá z dvoch nasávacích miest tlakového uzáveru, expanzných komôr. Sacia cesta je od ostatných miestnosti úkrytu oddelená tlakovo plynotesnými poklopmi a dverami.

Centrálny odvod vzduchu

Centrálny odvod vzduchu je zabezpečený jednotkou BKC 4 (ventilátor V5). Tlaková ochrana – tlakový uzáver TUS 6000, zabudovaný na vstupe a výstupe vzduchu tak, že klapky sú na vonkajšej strane úkrytu, tj. nastavené sú vždy proti tlakovej vlne zvonku.

Prachová fitrácia

Sú tri typy z hľadiska použitia filtrov a kvality filtroventilácie:

  1. Pre bojový režim, čiastočná filtroventilácia sú predpísané filtre vložkové FVS TP 51-001-0 (LVZ Liberec) FIRON špeciál B 400 +6460. Filtračná náplň sa mení po dosiahnutí tlakovej straty 200 Pa.
  2. Pre mierovú prevádzku a filtráciu obehového vzduchu pri všetkých prevádzkových režimoch je použitý filter vo filtračnej komore BKC 4 (PK 32 7437). Pri mierovej prevádzke sú filtračné vložky z filtrov FVS vybrané.
  3. Filtroventilácia je zabezpečovaná PF 300/500, pre kontrolu tlakových strát sú pred filtrami a za nimi inštalované typové náhubky pre meranie odporu. Tlaková strata čistého PF 300/500 je:

Pri prietoku 300m3xh-1   100 Pa

Pri prietoku 500 m3xh-1  210 Pa

          Predfilter je nutné vymeniť pri strate 600 Pa pri akomkoľvek prietoku vzduchu.

Chemická filtrácia

Je zabezpečovaná 3 ks KF 150/200. Pre kontrolu filtrov je potrubie opatrené náhubkom pre meranie odporu.

Tlaková strata KF 150/200 v čistom stave:

Pri prietoku 150 m3xh-1   320 Pa

Pri prietoku 200 m3xh-1  450 Pa

Absorpčné zariadenie

Ttvorí spolu s kyslíkovým zariadením zariadenie regeneračné. Absorpčné zariadenie zachytáva COz obehového vzduchu. Tvorí ho zostava RP 100. Regeneračné patróny sú plnené pohlcovačom P1 (nátronové vápno).

Plnenie patrón je pri uvedení FVZ – DVÚ do bojovej pohotovosti. Tlaková strata pri zaplnení  RP pri objemovom prietoku vzduchu 100 m3xh-1  140 Pa.

Do absorpčného zariadenia je vzduch privádzaný samostatným potrubím z úkrytu cez ventilátor V3, ďalej do filtračnej vetvy a do výtlačného potrubia zaisťujúceho prívod obehového vzduchu do úkrytu.

Kyslíkové zariadenie

Pre FVZ – DVÚ 900 / 4500 je použité typové KZ 1000. V mierovej prevádzke sa kyslíkové fľaše skladujú v šachte núdzového výlezu. Do strojovne FVZ sú inštalované pri bojovej pohotovosti.

Prívod vzduchu do úkrytu

Je riešený pomocou ventilátora V1 klimatizačnej jednotky BKC 4, ventilátora V3 (RVI 315).

Meranie

Zahŕňa meranie prietoku vzduchu, pretlaku v úkryte, tlakovej straty filtrov a sacích častí potrubia, teploty vzduchu. Meracie miesta sú zaznačené na funkčnej schéme. 

Ústredné vykurovanie

Napojenie ohrievača vzduchu v klimatizačnej jednotke BKC 4 pre prívod vzduchu do priestoru ukrývaných. Prietok vykurovacej vody bude regulovaný v závislosti na teplote vody v úkryte, teplota vykurovacej vody je riadená ekvitermickou reguláciou.

Pripojenie chladiča vzduchu v jednotke BKC 4 v strojovni FVZ na chladiacu vodu zo zásobnej nádrže v miestnosti vodného hospodárstva. Touto chladiacou vodou sa odvádza teplo z obehového vzduchu pri prevádzkovom režime regenerácia, vznikajúce absorpciou CO2 pohlcovačom.

Chladič jednotky BKC 4 v strojovni ES je napojený aj na náhradný zdroj el. energie.

2.2 Dieselelektrické sústrojenstvo

Dieselelektrické sústrojenstvo slúži ako náhradný zdroj elektrickej energie o výkone 75 kVA pre núdzové osvetlenie energetického dispečingu v mierových podmienkach  a ako zdroj el. energie pre zariadenie zvláštnej stavby CO (vzduchotechnické zariadenia…) v bojových podmienkach. Spúšťanie celého sústrojenstva je pomocou batérií.

Dispozične je DA a nadväzujúce technologické zariadenie navrhované v zmysle predpisov pre zvláštnu stavbu CO.

Dieselelektrické sústrojenstvo expanznou nádržou, chladičom motorovej vody (výmenník voda – voda) je situované v strojovni ES. Pohonné hmoty (nafta) t.j. prevádzková naftová nádrž a zásobná naftová nádrž sú umiestnené v sklade PHM v blízkosti strojovne ES.

Zásoba chladiacej vody je riešená a zabezpečená v miestnosti chladiacej vody (riešená v stavbe). Požadovaná výmena vzduchu v strojovni ES, sklade PHM a vzduchotechnika technologického zariadenia  je riešená samostatne v stavbe.

Dieselelektrické sústrojenstvo je uložené na základovom bloku pomocou pružných izolátoroch chvenia. Pružné členy sú pripevnené na základový rám sústrojenstva a ten je uložený na základové skrutky vložené do otvoru v základe.

Základový blok je prevedený priamo na podkladovú plochu. Výška základu je 150 mm, zvýšený nad podlahu strojovne o 50 mm.

Prevádzková naftová nádrž je uložená na konzolách upevnených v stene skladu PHM so spodnou hranou nádrže na kóte 2500 mm nad úrovňou podlahy. Stojatá zásobná nádrž nafty je uložená na podlahe skladu PHM. Chladič motorovej vody (výmenník) je uložený na podlahe v strojovni ES.  

V strojovni ES je uložená na konzolách upevnených v stene aj expanzná nádrž so spodnou hranou nádrže na kóte 2,1 mm od podlahy strojovne ES.

Havarijná nádrž pre sklad PHM a prevádzkovú naftovú nádrž je riešená v zdvojenej podlahe skladu PHM.

Naftový motor DA je spúšťaný elektrický pomocou  dvoch batérií. Tie sú umiestnené v strojovni ES v blízkosti DA.

Pod batériami v podlahe je bezodtoková jímka, do ktorej by v prípade prasknutia vytiekol elektrolyt. Dobíjanie batérií je prevedené dobíjacím usmerňovačom, umiestneným priamo v rozvádzači.

Výfukové potrubie od naftového motora je vedené trubkou priemeru 76×3 do expanznej komory, ktorá slúži ako tlmič hluku a pretlaku od tlakovej vlny. Potrubie je vedené pod stropom strojovne s osou 3,1 mm od podlahy strojovne. Výfukové potrubie je s motorom spojené pomocou pružnej hadice s prírubami. Je spádované smerom od motora 1 % spádom smerom do expanznej komory a na najnižšom mieste je do neho namontovaný odlučovač a zberač  kondenzátu. Potrubie je po celej dĺžke prechodu strojovňou zaizolované čadičovou vatou a ralicovým pletivom.

Výfukové potrubie o priemere 76×3 sa po dĺžke 10 m zväčšuje na 102×3,5 mm, j.j. za objektom stavby. Z expanznej komory je vyvedené do ovzdušia vo vzdialenosti 20 m od nasávacích miest vzduchotechniky.

Naftový okruh:

Naftový okruh tvorí prevádzková naftová nádrž s objemom 250 l, zásobná naftová nádrž 1,25 m3 potrubný rozvod nafty, sieťový filter nafty a 2 ručné čerpadlá. Naftová nádrž je vybavená plavákovým ukazovateľom stavu nafty, odvzdušňovacím potrubím 3/4“ vyvedeným mimo strojovňu a objekt nad terén ukončený koncovou nepriebojnou poistkou.

Na nádrží sú tri vývody:

  • Jeden vývod pre pripojenie prívodného potrubia nafty k motoru priemeru 1/2“. Toto potrubie je vedené kanálom v podlahe PHM cez strojovňu ES až na filter motora. Na motor je pripojené pomocou pružnej hadice s prírubami.
  • Druhý vývod z prevádzkovej nádrže je pripojený na sacie potrubie (plniace). Sacie potrubie priemeru 1/2“ je z oceľových rúrok vedené cez filter a ventil k čerpadlu na zásobnú nádrž. Čerpadlom sa doplňuje nafta zo zásobnej nádrže do prevádzkovej nádrže.

Plnenie zásobnej nádrže je mimo strojovňu a sklad PHM potrubím 1“, ktoré je ukončené 2 m gumovou hadicou a košom pre čerpanie zo suda.     

  • Na tretí vývod je pripojené vypúšťacie a prepadové potrubie priemeru 1“ (navzájom prepojené ventilom), ktoré je vedené do havarijnej nádrže. Táto je umiestnená pod prevádzkovou nádržou. Do potrubia je vložené priehľaditko. Havarijná nádrž má obsah 400 litrov.

Chladiaci okruh:

Odvod tepla z motora a odvod tepla z motorovej vody a oleja je prevedený podľa režimu objektu.

Chladenie dieselagregátu je zabezpečené vodným chladiacim okruhom.

Studená voda je privádzaná do  chladiča vzduchu strojovne trubkou DN 32. Odtiaľ tečie voda k motoru trubkou o priemere 38 + 2,5, kde ju nasáva obehové čerpadlo motora a tlačí ju vodnými priestormi motora. Zberným potrubím na hlavách valcov odchádza voda z motora späť do chladiča vzduchu strojovne (VCH) trubkou DN 40. Do vratného potrubia je namontovaný termostatický ventil, ktorý samočinne reguluje odpad vody z motora. Pri nižšej teplote vody, než na ktorú je nastavený, zostáva hlavný prietok vody uzatvorený a odchádzajúca voda z motora je privádzaná ďalším vývodom z termostatického ventilu do sacieho potrubia vodného čerpadla, čím sa vytvára malý okruh, v ktorom dôjde k rýchlemu ohriatiu vody. Po prekročení nastavenej teploty termostatického ventilu je vratná voda prepúšťaná do ďalších dvoch okruhov.

Pri režime izolácie a regulácie sa odvádza vysálané teplo iba vonkajším vzduchom, ak stúpne vonkajšia teplota vzduchu (požiar) nad 35°C prechádza sa na cirkulačné chladenie. Cirkulačný vzduch v strojovni ES je ochladzovaný vo vzduchovom chladiči V-CH vodou zo zásobnej nádrže chladiacej vody.

V prípade, keď sa odvádza vysálané teplo z motora a generátora odvodným alebo vonkajším vzduchom, je týmto vzduchom chladená motorová voda (spoločne s olejom) vo vzduchovom chladiči VCH. Výmenník voda – voda A-PCH je z tohto okruhu vyradený.

Pri cirkulačnom chladení sa vzduchový chladič VCH vyradí z chladiaceho okruhu a primárna chladiaca voda je ochladzovaná z výmenníka voda – voda A-PCH vodou zo zásobnej nádrže chladiacej vody. Čerpadlo chladiacej vody čerpá v tomto prípade vodu zásobnej nádrže cez vzduchový chladič V-CH do chladiča motorovej vody A-PCH a von do kanalizácie DN 40.

Zásoba chladiacej vody je stanovená na 6 hodín. Množstvo vody je určené konštruktérom chladiča vody voda – voda pre 6s 110 ČKD Hořovice.

Množstvo chladiacej vody v primárnom chladiacom okruhu v motore je regulovaný a dopĺňaný z expanznej nádrže rúrou 3/4“, ktorá je dopĺňaná zo zásobnej nádrže vody. Expanzná nádrž je napojená rúrou o priemere 76 x 3 mm na kanalizáciu cez priehľaditko.

Obsluha 

V strojovni ES nie je požadovaná stála obsluha, pretože chod je autonómny. Je však nutné, aby poverený pracovník energetiky sa po automatickom štarte dostavil do strojovne a vykonal kontrolu činnosti zariadenia.

Stavebný objekt má montážny otvor, ktorým sa pomocou autožeriavu vsunuli do objektu jednotlivé celky DA.

Prevádzková nádrž 250 litrov

  • Zásobná nádrž 100 litrov
  • Ručné krídlové čerpadlo
  • Samonas. Čerpadlo 25 SVA                       
  • DA AS 6T-N

3 Spojovacia časť

3.1 Prenosová a DPS technika

Účelom stavby „Energetický dispečing“ je výstavba dispečerskej riadiacej techniky (DRT) pre zabezpečenie prevádzky energetického dispečingu (PS 001) a vybudovanie systému zabezpečeného napájania tohto zariadenia (PS 60). Samotnou investičnou akciou (3. stavba) je výstavba diaľkových oznamovacích káblov pre dispečerské stroje.

Súbor DRT zaisťujú tieto požiadavky:

  • Telefónne a ďalekopisné spojenie so spolupracujúcimi objektmi (č.1-8) – DPS 001.3, DPS 001.4,
  • Zber a prenos informácií z príslušných rozvodní,
  • Vybudovanie dispečerského pracoviska vrátane vyhodnocovacích prístrojov a dispečerského tabla DPS 001.1, DPS 001.2

Dodávateľský systém

ZVT Banská Bystrica – dodávateľ univerzálneho zariadenia pre prenos impulzových signálov v nf pásme typu UFT-S8T (pre objekt „E“ – 8 ks, mimo objekt „E“ – 2 ks.),

TUS Bratislava – dodávateľ Ďalekopisných strojov typu T-100 vrátane rozvodnej dosky a stola pod DPS (pre objekt „E“ – 4 ks, mimo objekt „E“ – 2 ks.),

MPSP Bratislava – dodávateľ montážnych prác technologického zariadenia UFT-S8T, T-100, stavebnicových stojanov CSO 642 a vnútornej kabeláže vrátane kabeláže pre nadväzujúce zariadenia (v objekte „E“ ).

Členenie stavby

S ohľadom na rozsah prác a ucelenosť jednotlivých častí je predmetná výstavba rozdelená na tieto prevádzkové súbory (PS) a čiastkové prevádzkové súbory (DPS):

  • PS 60 – Elektrotechnické zariadenia,
  • PS 001 – Dispečerská riadiaca technika,
  • DPS 001.1 – dispečerské a telemechanizačné zariadenie v objekte „E“,
  • DPS 001.2 – Telemechanizačné zariadenie mimo objekt „E“,
  • DPS 001.3 – Prenosové a Ďalekopisné zariadenie v objekte „E“,
  • DPS 001.4 – Prenosové a Ďalekopisné zariadenie mimo objekt „E“,

Projektové riešenie DPS 001.3

V rámci DPS 001.3 sa vybuduje v objekte „E“ prenosové a ďalekopisné zariadenie v tomto rozsahu:

  • Univerzálne zariadenie pre prenos impulzových signálov v nf pásme typu UFT-S8T v počte 8 ks,
  • Ďalekopisný stránkový stroj typu T-100 v počte 4 ks.

Projektované prenosové zariadenie UFT-S8T a T-100 umožní telefónne a ďalekopisné spojenie, prenos merania a signalizácie medzi energetickým dispečingom v objekte „E“ a podružnými stanicami č. 1 až 8. DPS spojenie dispečingu s podružnými stanicami zaisťujú 3 DPS stroje typu T-100. Štvrtý je pripojený na národnú telegramovú sieť TELEX.

Zariadenie UFT-S8T je umiestnené v polráme unifikovanej konštrukcie Tesla P 61. Rozmery polrámu sú 750x600x225 mm. Objednaná varianta zariadenia UFT umožňuje preniesť po jednom nosnom štvordrôtovom tel. vedení s frekvenčným pásmom 300 – 3400 Hz telefónny hovor (obmedzený do pásma 300 – 2300 Hz) a súčasne 6 prenosových kanálov (kanály 119 – 124). Kanál 119 je doplnený ďalekopisným konvertorom (EK1 + EK2) pre priamu spoluprácu DPS stroja T-100 s prijímačom, resp. vysielačom. Kanál 124 je využitý pre prenos signalizačných kritérií pre tel. hovor (v spolupráci s jednotkou prenosu voľby JPV).

Js vstupy sú v ježkovom poli  (SLR) na 3x – 1a,b až 1c,d, dvojdrôtové vedenie sa pripája na 3Y – 1c,d, vyzváňací kmitočet 25 Hz sa pripája na 3Y 4c,d. Kanály po zlúčení v SJ1 prichádzajú na výhybku VD3 (pozícia3/10). Hovorová cesta z SLR cez JPV na VJ1 (pozícia 4/12), ktorá zabezpečuje prechod na štvordrôtové vedenie a VJ1 do VD3 (pozícia 3/10)., táto zabezpečuje oddelenie tel. hovoru od kanálov. Výstupná úroveň pre odchádzajúce štvordrôtové vedenie sa nastavuje univerzálnym zosilňovačom (pozícia 1/5). Prichádzajúce kanály s hovorom po prejdení cez JSO sa dostávajú na UZ (pozícia 1/4), ktorým sa nastavuje požadovaná prijímacia úroveň. Vo výhybke VD3 (pozícia 3/9) nastáva oddelenie hovoru od telegrafných kanálov, kanály sa cez SJ1 a prijímacie filtre dostávajú na vstupy prijímačov. Hovor z VD3 ide  cez UZ/6/1, VJ1 (pozícia 4/12) ďalej cez JPV do dvojdrôtového vedenia. O centrálnej poruchovej signalizácii platí to, čo bolo uvedené pri variante „a“. Ak sa využíva kanál 124 pre prenos signalizačných kritérií, po privedení vyzváňacieho kmitočtu 25 Hz na 3Y – 4c,d sa z JPV (pozícia 4/9) zakľučuje vysielač VE (pozícia 4/6). Správnu činnosť tohto je možné kontrolovať zapínacím kontaktom, ktorý je privedený na 3Y – 4a,b.

Na opačnej (prijímacej) strane je toto volanie možné signalizovať z JPV nasledovné: Vyzváňacím kmitočtom 25 Hz do ústredne, zdroj tohto kmitočtu je pripojený na 3Y – 4c,d- Alebo je možné toto volanie signalizovať zapínacím kontaktom, tento je vyvedený na 3Y – 3a,b-

Prenos signalizačných kritérií je možné urobiť aj nasledovne: Vysielač VE 106 (pozícia 4/6) pripojiť na SMJ zasunutím prepojovacej zástrčky 2×2 do zásuvky „M“ na prednom paneli vysielača. Dolný prepínač na SMJ dať do polohy „+“, tým je zakľučovaný vysielač.

Na prijímacej strane na toto reaguje prijímač PE 106, ktorého výstup je cez zásuvku B 5,6 pripojený na JPV (pozícia 4/9)., kde je umiestnené relé, ktorého zapínací kontakt je vyvedený na 3Y – 3a,b. Pomocou tohto kontaktu je možné spúšťať signalizáciu (optickú i zvukovú).       

Vzhľadom k tomu, že kanál č. 119 bude využívaný pre telegrafnú reláciu, zapojí sa zástrčka 2×2 do zásuvky Au 1,2. Ďalekopis je možné pripojiť na 3Y – 1a,b. Zariadenie bude pripojené na štvordrôtové nosné vedenie pomocou zástrčiek 2×2 umiestnených v zásuvkách Ar 1,2 a 5,6.

Projektované zariadenie UFT-S8T je umiestnené v stavebnicových stojanoch CSO 642 (v každom stojane 2 polrámy UFT-S8T). Zariadenie UFT-S8T a ďalekopisné zariadenie T-100 je vyvedené nf staničnými káblami do slaboprúdového rozvádzača NFR.   

Umiestnenie  zariadenia

Pre projektované prenosové a ďalekopisné zariadenie DPS 001.3 je navrhnutá úchytná konštrukcia pre celý prístrojový sál (miestnosť č. 28) a pre miestnosť č. 31 – káblové závery. Projektované zariadenie je pripevnené k odnímateľnej podlahe a v hornej časti k radovým  nosným uholníkom 50x50x5 mm.

Využitie zariadenia

V zmysle projektu a požiadaviek investora je projektované zariadenie UFT-S8T využívané v základnom nf pásme 300-3400 Hz pre prenos týchto informácií:

  • Vo frekvenčnom pásme 300-2300 Hz pre tel. hovor,
  • Vo frekvenčnom pásme 2300-3400 Hz pre vytvorenie 5 kanálkoncov a 1 kanálkovertora. Tieto kanály sa využijú pre:
    • kanál č. 119 (2580 Hz) pre priame pripojenie DPS stroja T-100,
    • kanál č.120 (2700 Hz) – kanálkoniec pre dvojitý prúd (rezervný kanál),
    • kanál č.121 (2820 Hz) – kanálkoniec pre dvojitý prúd určený pre meranie sieťovej frekvencie,
    • kanál č. 222 (2940 Hz) – kanálkoniec pre jednoduchý prúd určený pre diaľkové ovládanie (v spolupráci so zariadením TZD 781R),
    • kanál č. 123 (3060 Hz) – kanálkoniec pre jednoduchý prúd určený pre diaľkové ovládanie (v spolupráci so zariadením TZD 781R),
    •  kanál č. 124 (318 Hz) – kanálkoniec pre jednoduchý prúd určený pre prenos signalizačných kritérií pre tel. hovor

Projektované zariadenie je pripojené do ČS. JTS prostredníctvom prípojného diaľkového kábla 27DMO,9, ktorý sa vzbudoval v úseku Lipt. Mikuláš – SPS v rámci samostatnej investičnej akcie. Jednotlivé štvorky tohto prípojného kábla sú využívané takto:

  • 1. štvorka – spojovacie vedenie do ATÚ Lipt. Mikuláš (prípojné vedenie pre zriadenie účastníckej tel. stanice),
  • 2. a 3. štvorka – spojovacie vedenie do ATÚ Lipt. Mikuláš (prípojné vedenie pre tel. prepojovač),
  • 4. štvorka – spojovacie vedenie do ZS Lipt. Mikuláš (prípojné vedenie pre pripojenie DPS stanice na národnú sieť TELEX),
  • 5. – 12. štvorka –  spojovacie vedenie do ZS Lipt. Mikuláš (nosné vedenie pre prenosové zariadenie UFT-S8T č. 1-8),
  • 13. – 27. štvorka – rezerva.

3.2 Oznamovacia technika

Telefón

V miestnosti č. 28 je v rámci PS.001 inštalovaná podniková pobočková automatická telefónna ústredňa UK 101 P. K nej sú pripojené všetky automatické telefónne prístroje Bs 10. Vedenia k prístrojom sú vyvedené z hlavného rozvodu ústredne, ktorý sa nachádza na pravom boku skrine A. V miestnosti č. 9 je inštalovaný nástenný telefonický prístroj An 10.

Do dispečerského stola v miestnosti č. 26 sa telefónne linky privádzajú káblom SYKFY 10x2x0,5, ktorý je v stole ukončený na rozvodnom pásiku. Ďalším káblom SYKFY  10x2x0,5 sa cez mierový vchod privádzajú telefónne linky do SPS. Kábel je ukončený v škatuli KT 250 v miestnosti pre upratovačku. K telefonickému prístroju v recepcii je linka privedená vodičom U 3×0,5 v rúrke pod omietkou. Pre účely CO (zabezpečenie spojenia s riadiacim orgánom CO) sú v miestnostiach č.5 a 26 inštalované MB telefónne prístroje TP 25.

Spolu so štátnymi linkami sa zo záveru do rozvodu AUT privádzajú i MB linky. Prívody k tel. prístrojom v dispečingu sú káblami SYKY 2x2x0,5. V rámci tel. rozvodu sa z nízkofrekvenčného rozvádzača v miestnosti č. 28 privádzajú ďalekopisné linky k štyrom ďalekopisným strojom T 100 v miestnosti č. 30. Linky (káble SZKZ 3x2x0,5) sú zaústené do rozvodných skriniek ďalekopisných strojov. Nízkofrekvenčný rozvádzač a ďalekopisné stroje sú súčasťou PS.001.

Rozhlas po drôte

V zmysle predpisu CO-6-2 je v objekte inštalovaný rozvod DR. Signál DR je do objektu privedený spoločne s tel. linkami. V dispečingu sú reproduktory inštalované v miestnostiach č. 5, 25, 26, 27 a 28. Hlavná trasa je káblom RCBKEY 1P 1, 3, ktorý je uložený v priestore zdvojenej podlahy a na rošte. Odbočenie k zásuvkám je vodičom Up 2×0,5 na povrchu z ružice DR s ochrannými odpormi. Reproduktory sú zavesené na stenu.

Signál DR je cez mierový vstup privádzaný káblom aj do SPS. Pri vstupe do SPS je na kábel napojený vodič Up 2×0,5, ktorý je uložený v rúrke privádzaný do recepcie. Jedna zásuvka je nainštalovaná aj v miestnosti označenej ako telefónna ústredňa.

  • 14 ks – stolný aut. telef. prístroj s tlačidlom Bs 10 (Tesla Stropkov)
  • 1 ks nástenný aut. telef. prístroj s tlačidlom An 10 (Tesla Stropkov)
  • 2 ks MB tel. prístroj TP 25 (Tesla Stropkov)
  • 7 ks Stolná reprod. skrinka ARS 291 (Tesla Valašské Meziříčí)

Systém jednotného času

V ED nebol inštalovaný rozvod jednotného času, pretože zariadenie JČ nebolo inštalované ani v objekte SPS, z ktorého by mal byť rozvod v dispečingu napájaný.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *